znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 299/2011-14 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011 predbežne prerokoval   sťažnosť   J.   J.,   D.,   a J.   J.,   D.,   vo   veci namietaného porušenia   ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Veľký Krtíš v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 1297/2009 a postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 1441/2010 a takto r o z h o d o l :

Sťažnosť J. J. a J. J. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len,,ústavný súd“) bola 17. marca 2011 doručená sťažnosť J. J. a J. J. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“) postupom Okresného súdu Veľký Krtíš v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 1297/2009 a postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 1441/2010.

2. Sťažovatelia vidia porušenie svojho základného práva garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy v tom, že v označenom exekučnom konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 5 Er 1297/2009 a súčasne vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica   pod sp.   zn.   1   Er   1441/2010,   v ktorom   sú   sťažovatelia   v procesnom   postavení povinných, nekonali okresné súdy o ich námietke proti exekúcii efektívne a plynulo tak, aby nedochádzalo k zbytočným prieťahom. Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že od 20. júla 2008 až do podania ústavnej sťažnosti okresné súdy neuskutočnili žiadny relevantný úkon, ktorý   by   smeroval   k právoplatnému   rozhodnutiu   o podaných   námietkach   proti   exekúcii a zároveň   v tejto   súvislosti   podotýkajú, že   počas   celej   doby   konania   nemali ani žiadnu vedomosť o aktuálnom stave veci.

3. Na podporu svojej   argumentácie   sťažovatelia poukazujú na ustanovenie § 50 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa ktorého o námietkach proti exekúcii   rozhodne   súd   najneskôr   do   60   dní   od   ich   doručenia,   pričom   sťažovatelia zdôrazňujú, že táto lehota zo strany konajúcich súdov dodržaná nebola.

4. Na základe uvedeného sťažovatelia v petite sťažnosti žiadajú vydať nález, ktorým by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 5 Er 1297/2009 a v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1 Er 1441/2010. Sťažovatelia taktiež požadujú, aby ústavný súd prikázal okresným súdom spoločne a nerozdielne zaplatiť sťažovateľom primerané zadosťučinenie v   sume   100   000   €.   Primerané   zadosťučinenie   sťažovatelia   odôvodnili   tým,   že   neistota vyplývajúca zo zdĺhavého konania im spôsobuje psychický stres a nepriaznivo vplýva na ich celkový zdravotný stav.

5. V závere sťažovatelia s poukazom na svoje majetkové pomery žiadajú, aby im v konaní pred ústavným súdom bol ustanovený právny zástupca.  

6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.  

7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9.   Podľa   §   53   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   nie   je   prípustná,   ak sťažovatelia nevyčerpali opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré im zákon na ochranu ich základných práv alebo slobôd účinne poskytuje, a na použitie ktorých sú sťažovatelia oprávnení podľa osobitných predpisov.

10. Iným právnym prostriedkom, ktorý poskytuje ochranu sťažovateľmi označenému základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, je sťažnosť na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch   a   o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Ústavný súd k tomu zároveň dodáva, že v   zmysle ustálenej judikatúry   sa   podanie   sťažnosti   na prieťahy podľa   zákona   o súdoch považuje   za   vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovatelia poskytnú príslušnému súdu dostatočný priestor   na   prijatie   opatrení   pre   účely   nápravy   a   odstránenia   protiprávneho   stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (podobne IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 101/06).

11.   Sťažovatelia   v sťažnosti   uviedli,   že   21.   februára   2011   podali   predsedovi Okresného súdu Banská Bystrica sťažnosť na prieťahy. Vzhľadom na to, že ústavnému súdu bol   návrh   doručený   17.   marca   2011,   t.   j.   po   uplynutí   menej   než   jedného   mesiaca   od odoslania   podania   predsedovi   Okresného   súdu   Banská   Bystrica,   ústavný súd   posudzuje podanie   sťažnosti   na   prieťahy   podľa   zákona   o   súdoch   zo   strany   sťažovateľov   iba   ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať.   Zjavnú   formálnosť   podanej   sťažnosti   na   prieťahy   predsedovi   okresného   súdu zvýrazňuje skutočnosť, že sťažovatelia podali návrh na ústavnom súde skôr než im bola doručená   odpoveď   predsedu   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   s vyjadrením   o ďalšom predpokladanom postupe v konaní.

12.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   okresnému   súdu   nebola   po   podaní   sťažnosti   na prieťahy podľa zákona o súdoch poskytnutá primeraná lehota na prijatie účinných opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní. Sťažovateľom pritom nebránila žiadna prekážka, aby včas a aktívnym spôsobom hájili svoje základné právo, porušenie ktorého ústavnou   sťažnosťou   namietajú.   Ústavný   súd   v   tejto   súvislosti   a reagujúc   na   argument sťažovateľov, že „od dátumu 20. 07. 2008 do dátumu 08. 02. 2011 sme vôbec nič nevedeli, čo sa s danou vecou robí a koná“, poukazuje aj na jednu zo základných zásad práva, ktorou je,,vigilantibus iuris“,   teda   bdelým   patrí   právo   alebo nech   si   každý   stráži   svoje   práva vrátane   označeného   základného   práva   na   prejednanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy.

13. Napriek už vyslovenej neprípustnosti ústavnej sťažnosti ústavný súd z dôvodu presvedčivosti tohto rozhodnutia považuje za potrebné stručne sa vyjadriť aj k priebehu namietaného konania. Z vyžiadaného   vyjadrenia   k sťažnosti   a chronologického   prehľadu úkonov v spise   Okresného súdu   Banská   Bystrica   vedenom   pod sp.   zn. 1 Er 1441/2010 vyplýva,   že   22.   júla   2009   (sťažovatelia   v sťažnosti   mylne   uvádzajú   rok   2008)   boli Okresnému súdu Veľký Krtíš postúpené súdnou exekútorkou námietky sťažovateľov proti exekúcii. Na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15 NcC 30/2010-53 z 9.   júna   2010   o vylúčení   sudcov   Okresného   súdu   Veľký   Krtíš   z prejednávanej   veci a o prikázaní veci Okresnému súdu Banská Bystrica bol spis Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 5 Er 1297/2009 3. augusta 2010 postúpený Okresnému súdu Banská Bystrica. Ďalší priebeh   konania   pred   Okresným   súdom   Banská   Bystrica   bol   poznačený   predovšetkým procesnými úkonmi sťažovateľov,   ktorí,   okrem   iného, namietali vyčíslenie predbežných trov exekúcie, zaujatosť konajúcej súdnej exekútorky a žiadali povolenie odkladu exekúcie až do   právoplatného   skončenia   iných   súdnych   konaní pred   Krajským   súdom   v Banskej Bystrici   a Najvyšším   súdom   Slovenskej   republiky.   Proti   viacerým   rozhodnutiam   súdu prvého stupňa podali sťažovatelia odvolanie. Dĺžku konania ovplyvnilo aj rozhodovanie o oslobodení sťažovateľov od súdnych poplatkov. Okresný súd Banská Bystrica napokon rozhodol o námietke sťažovateľov proti exekúcii uznesením č. k. 1 Er 1441/2010-100 z 10.   marca   2011   tak,   že   ich   námietky   proti   exekúcii   a predbežným   trovám   exekúcie zamietol.   Uznesením   č.   k. 1 Er 1441/2010-105 z 10.   marca   2011   Okresný   súd   Banská Bystrica   povolil   odklad   exekúcie   do   právoplatného   rozhodnutia   Najvyššieho   súdu Slovenskej   republiky   o dovolaní   sťažovateľov   proti   rozsudku   Krajského   súdu   v Banskej Bystrici sp. zn. 12 Co 64/2009 z 26. marca 2009 a do právoplatného rozhodnutia o obnove konania proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3 C 343/2007 z 21. januára 2009.

14.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   na   doterajšiu   dĺžku   namietaného   konania   majú objektívne vplyv aj procesné úkony sťažovateľov, na ktoré majú na jednej strane právo, ale na druhej strane skutočnosť, že v dôsledku ich uplatnenia došlo k predĺženiu namietaného konania,   nemôže   byť   pripísaná   na   ťarchu   okresného   súdu.   Zákonný   procesný   postup konajúcich súdov má v tomto prípade prednosť aj pred procesnou lehotou podľa § 50 ods. 2 Exekučného   poriadku.   Ústavný   súd   z chronológie   úkonov   a postupu   konajúcich   súdov nezistil   žiadnu   okolnosť,   ktorá   by   signalizovala   zbytočné   prieťahy,   ktoré   by   mohli znamenať porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   a preto   bolo   možné sťažnosť odmietnuť aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.  

15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre neprípustnosť, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľov uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.

16. Z dôvodu, že v návrhu ide zrejme o bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavných práv, ústavný súd nepovažoval za potrebné ustanoviť sťažovateľom právneho zástupcu z radov advokátov a námietkami sťažovateľov sa zaoberal v rozsahu, ktorý mu bol zrejmý z petitu sťažnosti, ako aj jej odôvodnenia a príloh.

17. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto sťažovateľom nič nebráni v tom, aby v prípade, ak by okresný súd v ďalšom priebehu konania nepostupoval efektívne a plynulo, podali v tej istej veci opätovne sťažnosť ústavnému súdu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.   V Košiciach 24. augusta 2011