znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 299/2010-20

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   7.   septembra   2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. V., M., zastúpeného advokátkou JUDr. E. B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Ct 20/03 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. V.   o d m i e t a   pre jej neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 13. júla 2010 doručená   sťažnosť   J.   V.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základných   práv   podľa   čl.   46   ods.   1,   čl.   47   ods.   3   a čl.   48   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Ct 20/03 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa v predchádzajúcom období domáhal ochrany svojich v bode 1 označených základných práv voči okresnému súdu v napadnutom konaní   podanou   ústavnou   sťažnosťou,   o ktorej   ústavný   súd   rozhodol   uznesením   č.   k. II. ÚS 251/2010-21 z 19. mája 2010 tak, že v časti (namietaných prieťahov v konaní, pozn.) ju prijal a v časti (v rozsahu v bode 1 uvedenom, pozn.) ju odmietol z dôvodu nedostatku svojej   právomoci   a pre   oneskorenosť.   Dôvodom   podania   ďalšej   (tejto,   pozn.),   ako   sám sťažovateľ uvádza, „opakovanej“ sťažnosti je jeho nespokojnosť s tým, ako sa ústavný súd vysporiadal s jeho prvou sťažnosťou, a predovšetkým z dôvodu, že ju v časti odmietol.

3.   V „opakovanej   sťažnosti“ sťažovateľ   k odôvodneniu   ústavného   súdu v jeho uznesení č. k. II. ÚS 251/2010-21 z 19. mája 2010, ako aj k postupu okresného súdu v napadnutom konaní uviedol:

„postupom porušovateľa pri prerozdeľovaní spisov... je nielen porušením jeho práva, aby jeho vec nebola odňatá zákonnému sudcovi v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy..., ale aj porušením princípov právneho štátu, ktorý má byť garantom dodržiavania ľudských práv a slobôd.

... postupom porušovateľa sa dostávajú odporcovia do zvýhodnenej situácie, keď samotné konanie je založená na množstve svedeckých výpovedí, rôzni sudcovia ani nemajú šancu, aby stihli všetkých svedkov a znalcov vypočuť, lebo im je vždy vec po roku odňatá, vec sa stáva neprehľadná a môže sa sťať, že sťažovateľ sa rozhodnutia vo veci ani nemusí dožiť, čím dochádza nepochybne k porušeniu rovností zbraní...

Takýto zásah porušovateľa do základných práv a slobôd sťažovateľa, ktorý sa ani po 7 rokoch nielenže nemôže domôcť ochrany svojich práv a rozhodnutia vo veci samej, ale nemôže sa domôcť ani len základného práva, a to aby jeho vec bola prejednaná v súlade so zákonom, aby vec prejednával jeho zákonný sudca a to v primeranej lehote...“

4. Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v jeho veci nálezom takto rozhodol:

„1.   Základné   práva   sťažovateľa...   v konaní   okresného   súdu   Bratislava   I sp.   zn. 7 Ct 20/03... podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy..., podľa č. 46 ods. 1 Ústavy..., v zmysle čl. 47 ods. 3 Ústavy... boli porušené.

2. Okresný súd Bratislava I vracia späť spis 7 Ct 20/03 zákonnému sudcovi JUDr. B. K., ktorému bol nezákonným spôsobom odňatý a pridelený Mgr. D. D.

alternatívny petit

Okresný súd Bratislava I vracia späť spis 7 Ct 20/03 sudkyni Mgr. D. D., ktorej bol nezákonným spôsobom odňatý a pridelený JUDr. P. Ž.

3. Sťažovateľovi J. V... patrí finančné zadosťučinenie vo výške 50.000 €...

4. Súčastne porušovateľ je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 1.552,76 €... “

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde.   Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na ktorých   prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

7. Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v   ktorých   sa   rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

8.   Ústavný   súd   v   predmetnej   veci   zistil,   že   sťažovateľ   sa   v podanej   sťažnosti opätovne   domáha   preskúmania   postupu   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 7 Ct 20/03,   ktorého   postup   už   ústavný   súd   v súvislosti   so   sťažovateľom   namietanými porušeniami čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 ústavy posudzoval a uznesením č. k. II. ÚS   251/2010-21   z   19.   mája   2010   jeho   sťažnosť   v tejto   časti   odmietol.   Ako   bolo v predmetnom rozhodnutí ústavného súdu uvedené, nedostatok právomoci ústavného súdu bol iba jeden z viacerých možných dôvodov na odmietnutie sťažovateľom podanej sťažnosti v tomto smere.

9. Ten istý nárok na ochranu ústavnosti uplatnil sťažovateľ aj v tomto konaní. Tvrdí, že bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Ct 20/03. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd by mal opätovne konať a rozhodovať vo veci, o ktorej už rozhodol pod č. k. II. ÚS 251/2010-21 a svojím uznesením z 19. mája 2010. Vzhľadom na uvedené (bod 7 a 8) sťažnosť sťažovateľa v tejto časti nie je prípustná pre prekážku rozhodnutej veci podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto ústavný súd rozhodol o nej tak, že ju odmietol pre neprípustnosť [§ 24 písm. a) zákona o ústavnom súde].

10. Nad rámec už uvedeného ústavný súd dodáva, že aj keby sťažovateľ sťažnosťou namietal samotné rozhodnutie ústavného súdu č. k. II. ÚS 251/2010-21 z 19. mája 2010, bolo by potrebné jeho sťažnosť odmietnuť pre neprípustnosť. Podľa čl. 133 ústavy totiž proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. Vzhľadom na túto ústavnú   normu   zákon   vyriešil   otázku   podávania   opravných   prostriedkov   v konaní   pred ústavným súdom tak, že podľa § 24 písm. c) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa ním navrhovateľ domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2010