znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 298/2016-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. mája 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátom JUDr. Miloslavom Krausom, LL.M., KRAUS & PARTNERS, s. r. o.,Jasovská 23, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 a čl. 38 Listiny základných práv a slobôdpostupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Co 635/2015 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,, o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola18. januára 2016 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 a čl. 38 Listinyzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Co 635/2015 (ďalej aj „napadnutékonanie“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 4. decembra 2006 podal na Okresnomsúde Bratislava III žalobný návrh, ktorý bol 12. januára 2007 postúpený miestnepríslušnému Okresnému súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“). Okresný súd vo vecirozhodol rozsudkom sp. zn. 9 C 23/2007 zo 16. marca 2011 a dopĺňacím rozsudkomz 27. apríla 2011. Uvedené rozsudky okresného súdu boli v odvolacom konaní zrušenéuznesením krajského súdu sp. zn. 25 Co 161/2011, 25 Co 162/2011 z 1. februára 2012 a vecbola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd opätovne vo veci rozhodolrozsudkom zo 14. januára 2015, ktorý bol sťažovateľovi doručený až 24. marca 2015, a tona základe sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi okresnéhosúdu. Sťažovateľ podal 30. marca 2015 odvolanie proti rozsudku okresného súdu, o ktoromrozhoduje krajský súd v napadnutom konaní. Podaním doručeným predsedovi krajskéhosúdu 30. novembra 2015 sťažovateľ požiadal o odstránenie prieťahov v napadnutom konaní.Podpredsedníčka krajského súdu listom sp. zn. Spr 3075/15 zo 7. decembra 2015 oznámilasťažovateľovi, že nezistila zbytočné prieťahy v napadnutom konaní a z tohto dôvodupovažuje jeho sťažnosť za neopodstatnenú.

3. Sťažovateľ je toho názoru, že postup okresného súdu v konaní vedenompod sp. zn. 9 C 23/2007, ako aj postup krajského súdu v napadnutom konaní je v rozporeso zásadami právneho štátu a tiež v rozpore so základným právom zaručeným v čl. 48 ods. 2ústavy. V uvedenom konaní, ktoré nie je dosiaľ právoplatne skončené, vznikli zbytočnéprieťahy v konaní vytvárajúce stav právnej neistoty, ktorý trvá od podania žalobnéhonávrhu viac ako deväť rokov. Sťažovateľ preto požaduje okrem deklarovania porušeniasvojich základných práv aj primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:„1. Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36, 38 Listiny základných ľudských práv a postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. značkou 25 Co/635/2015 porušené bolo.

2. Krajskému súdu v Nitre sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛, sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- €..., ktoré je Krajský súd v Nitre povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia – nálezu...

4. Spoločnosti Kraus&Partners, s.r.o., zast. advokátom JUDr. Miloslavom Krausom, advokátom, sa priznávajú trovy konania – trovy právneho zastúpenia vo výške 669,89 €...“

5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhomna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosťústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanostipetitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127ústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha(§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúťlen o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomusubjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy). Platí topredovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom(m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05). Tvrdenia o porušení označených práv v iných konaniach(konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 9 C 23/2007), resp. iným subjektom(okresným súdom), ktoré sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo petitu, ústavný súdpovažoval iba za súčasť jeho argumentácie (obdobne III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07).

8. Ústavný súd sa preto zaoberal namietaným porušením základných práv v rozsahu,v akom ich sťažovateľ, ktorý je sám advokátom, v sťažnosti pred ústavným súdomvymedzil v petite návrhu, t. j. skúmal, či postupom krajského súdu v konaní vedenompod sp. zn. 25 Co 635/2015 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a základnýchpráv podľa čl. 36 a čl. 38 listiny.

9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietanýmpostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva aleboslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislostimedzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosťpreto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistilžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosťby mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,IV. ÚS 221/05).

10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.

11. Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľačl. 48 ods. 2 ústavy berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenúmožno „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postupzákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým aj porušeniezákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. „argumenty v sťažnostisťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“(II. ÚS 93/03).

12. Ústavný súd tiež vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že zjavnáneopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenietohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoréz hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočnýchprieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05).

13. Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnomkonaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd už vo svojichrozhodnutiach vyslovil, že „ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacovsama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov“ (II. ÚS 63/05). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovanísťažnosti zistí, že sa postup všeobecného súdu nevyznačoval takými významnýmiprieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2ústavy, sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03,I. ÚS 38/04 a iné).

14. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že napadnuté konanie začalo 22. júna 2015predložením veci krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa. Ako to vyplývaz odpovede podpredsedníčky krajského súdu na sťažnosť sťažovateľa na prieťahyv napadnutom konaní, krajský súd o odvolaní zatiaľ nerozhodol z dôvodu, že„ide o právne a skutkovo zložitú vec (spis má takmer tisíc listov), prvý krát vo veci rozhodoval senát v inom zložení a noví členovia senátu sa musia s obsahom spisu a vecou oboznámiť od začiatku konania, čo je mimoriadne časovo náročné“.

15. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie, v ktorom krajský súd rozhodujeo odvolaní sťažovateľa, trvalo ku dňu podania ústavnej sťažnosti necelých sedem mesiacov.Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci koná ako súd odvolací, úlohou ktorého je posúdiťvecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, as prihliadnutím aj na skutkovú a právnu zložitosť veci (spor o neplatnosť kúpnej zmluvy,pozn.), na ktorú poukázal krajský súd, ústavný súd nepovažuje doterajšiu dĺžkunapadnutého konania za neprimeranú, resp. dosahujúcu intenzitu zbytočných prieťahov. Ajv zmysle judikatúry ústavného súdu treba doterajšiu dobu rozhodovania krajského súduo odvolaní sťažovateľa považovať za akceptovateľnú (napr. I. ÚS 169/2014).

16. S ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a v súlade so svojou doterajšourozhodovacou činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postupkrajského súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšiekonanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48ods. 2 ústavy. Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti pri jej predbežnomprerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavneneopodstatnenú.

17. Vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu jeho základných práv podľačl. 36 a čl. 38 listiny ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa pre nesplnenie zákonompredpísaných náležitostí, pretože vo vzťahu k týmto označeným základným právamabsentuje v sťažnosti akékoľvek odôvodnenie v zmysle § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súdenapriek tomu, že sťažovateľ vykonáva profesiu advokáta a v konaní pred ústavným súdomaj seba samého zastupuje.

18. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu, aby saústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti.

19. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku vecirozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, abypo splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípadezotrvania na stanovisku, že postupom krajského súdu v napadnutom konaní dochádzak zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. mája 2016