znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 297/08-75

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť J. L., toho času vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. Ing. K. K., Š., vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu zaručeného čl. 17. ods. 1, 2 a 3 v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky v súvislosti   s nezákonným pozbavením jeho slobody   postupom vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva   Policajného   zboru   Komárno,   postupom   prokurátora   Okresnej   prokuratúry Komárno, ako aj postupom Okresného súdu Komárno a Krajského súdu v Nitre v súvislosti s podaním návrhu na jeho vzatie do väzby, rozhodnutím o tomto návrhu a jeho ponechaním vo väzbe v jeho trestnej veci vedenej toho času Okresným súdom Komárno pod sp. zn. 2 T 81/2008, ďalej vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu zaručeného čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom už označenej okresnej prokuratúry a všeobecných súdov pri rozhodovaní o jeho žiadosti   o prepustenie   z väzby z 25.   februára 2008   v konaní vedenom   Okresným súdom Komárno pod sp. zn. 2 Tp 9/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. L.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. mája 2008 doručená   (upravená   11.   júna   2008)   a na   výzvu   ústavného   súdu   2.   júla   2008   doplnená sťažnosť J. L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na osobnú   slobodu   zaručeného   čl.   17   ods.   1,   2   a 3   v spojení   s čl.   12   ods.   1   a 2   Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   v súvislosti   s nezákonným   pozbavením   jeho osobnej   slobody   postupom   vyšetrovateľa   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru Komárno   (ďalej   len   „OR   PZ“),   postupom   prokurátora   Okresnej   prokuratúry   Komárno (ďalej len „okresná prokuratúra“), ako aj postupom Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) a Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v súvislosti s podaním návrhu na jeho vzatie do väzby, rozhodnutím o tomto návrhu a jeho ponechaním vo väzbe v jeho trestnej veci vedenej toho času okresným súdom pod sp. zn. 2 T 81/2008, ďalej vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu zaručeného čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom už označenej okresnej prokuratúry a všeobecných súdov pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 25. februára 2008 v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 2 Tp 9/2008.

1.   Zo   skutkového   stavu   v advokátom „upravenom“ znení   sťažnosti   doručenej ústavnému súdu 2. júla 2008 vyplýva, že:

„uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminalistickej polície, oddelenia ekonomickej kriminality v Komárne, dňa 15. augusta 2007 číslo ČVS: ORP - 593/OEK - KN - 2007 bolo zahájené trestné stíhanie a vnesené obvinenie obvinenému J. L... spolu s P. M., ktorým boli obaja obvinení za zločin falšovanie, pozmeňovania a neoprávnenú výrobu peňazí a cenných papierov v spolupráci podľa § 20 Trestného zákona k § 270 ods. 2 Trestného zákona...

Dňa   17.   augusta   2007   na   základe   príkazu   Okresného   súdu   v   Komárne   zo   dňa 13. augusta 2007 o 6 00 hod. č.p. OS KN - V 5/2007 bola vykonaná domová prehliadka u I. L. rodenej   B.,   kde   sťažovateľ   býval   so   svojimi   rodičmi...   Súčasne   s okamžikom   zahájenia domovej prehliadky bola osobná sloboda sťažovateľa J. L... obmedzená, lebo vstupom do bytu boli mu založené putá bez možnosti akéhokoľvek pohybu bez súhlasu alebo doprovodu policajta a bol súčasne i zaistený políciou ale to až po skončení domovej prehliadky, kedy bol   predvedený   na   Okresné   oddelenie   PZ   v   Komárne,   za   účelom   ďalších   procesných postupov z dôvodu podozrenia spáchania trestného činu...

Sťažovateľ J. L. bol až dňa 15. augusta 2008 (v skutočnosti v roku 2007, pozn.) vo večerných hodinách - o 20 00 hod obvinený a po nasledujúcom výsluchu bol umiestnený do cely predbežného zaistenia v N.

Po   tom   čo   sťažovateľ   bol   dňa   15.   augusta   2008   zadržaný,   v súlade   s Trestným poriadkom podal vyšetrovateľ Okresného oddelenia PZ v Komárne na Okresnú prokuratúru v Komárne podnet na podanie návrhu na vzatie sťažovateľa do väzby. Príslušný prokurátor Okresnej prokuratúry v Komárne dňa 17. augusta 2008 (v skutočnosti v roku 2007, pozn.) podal na Okresný súd v Komárne návrh na vzatie sťažovateľa do väzby, ktorý Okresný súd v Komárne prijal o 8 12 hod., táto skutočnosť sa sťažovateľovi až z uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k. 3 Tpo/11/2008, zo dňa 11. marca 2008, kde v odôvodnení sa uvádza, že: • Obvinenému bola obmedzená osobná sloboda dňa 15. 8. 2007 o 11 35 hod.. Zadržaný bol v rovnaký deň o 23 30 hod. Návrh Okresnej prokurátorky v Komárne bol Okresnému súdu Komárno doručený dňa 17. 8. 2007 o 8 12 hod., t. j. pred uplynutím 45 hodinovej lehoty a súd dňa 17. 8. 2007 o 13 35 hod. rozhodol o vzatí obvineného do väzby. Takýto postup orgánov činných v trestnom konaní a sudcu pre prípravné konanie bolo v úplnom súlade s ustanovením § 87 Trestného poriadku.

Sťažovateľa   J.   L...   dňa   17.   augusta   2008 (v   skutočnosti v roku   2007,   pozn.) predviedli   pred   sudcu   Okresného   súdu   v   Komárne,   ktorý   po   vykonanom   výsluchu sťažovateľa o 13 35 hod. rozhodol uznesením 2 Tp 31/2008 zo dňa 17. augusta 2007, o jeho vzatí do vyšetrovacej väzby a vydal príkaz na umiestnenie sťažovateľa do väzby v Ústave pre výkon väzby v N.“

2. Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľ tvrdí, že:

„je zrejmé, že Okresný prokurátor v Komárne mal podať návrh na vzatie sťažovateľa do väzby najneskôr dňa 17. augusta 2008 (v skutočnosti v roku 2007, pozn.) do 6 00 hod., pričom   príslušný   prokurátor   Okresnej   prokuratúry   v   Komárne   tento   návrh   na   vzatie sťažovateľa do väzby, podal až dňa 17. augusta 2008 (v skutočnosti v roku 2007, pozn.) na Okresný súd v Komárne ktorý Okresný súd v Komárne prijal až o 8 12 hod., teda konaním prokurátora nebola dodržaná predpísaná 48 hodinová lehota a tiež vyššie uvedené tvrdenie Krajského súdu v Nitre a preto väzba obvineného je od počiatku protizákonná.“

3. Podľa názoru sťažovateľa:„Protizákonný bol postup a konanie: • vyšetrovateľa Okresného oddelenia PZ v Komárne, ktorý v zápisnici uviedol, že osobná sloboda   obvineného   bola   obmedzená   až   o   11 35 hod.,   ale   v   zápisnici,   neuviedol,   že obvinenému boli dané putá už o 6 00 hod. pri začatí domovej prehliadky, • Okresnej prokuratúry v Komárne, ktorá dňa 17. apríla 2007 podala Okresnému súdu v Komárne návrh na vzatie do väzby až o 8 12 hod., teda návrh podala po 48 hodinovej lehote, ktorú jej určuje Trestný poriadok, • Okresného súdu v Komárne 2 Tp 31/2007, zo dňa 17. augusta 2007, ktorý bez toho, že by preveril skutočný termín zadržania a obmedzenia osobnej slobody obvineného a vychádzal z toho   čo   uviedol   vyšetrovateľ   Okresného oddelenia   PZ   v   Komárne,   ktorý   v zápisnici uviedol, že osobná sloboda obvineného bola obmedzená až o 11 35 hod. •   Okresného   súdu   v   Komárne   2   Tp/9/2008,   zo   dňa   25.   februára   2008,   ktorý   žiadosť obvineného na prepustenie z väzby zamietol • ako i uznesením Krajského súdu v Nitre 3 Tpo/11/2008, zo dňa 11. marca 2008, lebo postupom orgánov činných v trestnom konaní a ani súdy nabrali v úvahu základné ľudské právo na slobodu obvineného a preto bol porušený Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 11 v článku 5 - Právo na slobodu a bezpečnosť a Článok 17 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré vymedzujú základné práva a slobody   občana,   ktoré   patria   medzi   základné   práva   a   slobody   chránené   uvedenými dokumentmi....“

4. Sťažovateľove skutkové tvrdenia a jeho právne názory ho viedli k záveru, že «je evidentné, že prokurátor Okresnej prokuratúry v Komárne nedodržal 48 hodinovú lehotu uvedenú v článku 17 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a neodovzdal sťažovateľa súdu fyzickým predvedením pred príslušný súd v 48 hodinovej ústavnej a zákonnej lehote, čím bol sťažovateľ diskriminovaný podľa článku 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky z tak zvaného „iného postavenia“. Tieto dôvody sú zrejmé i z toho, že osoby obvinené, ktorým je osobná   sloboda   obmedzená   zatknutím   sú   vždy   a   v   každom   prípade   pred   príslušný   súd predvedené fyzicky, keď si ich súd prevezme pod svoju jurisdikciu, v zmysle ústavnej lehoty 24 hodín podľa článku 17 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

Právnym   základom   tejto   sťažnosti   je   to,   že ako   osoba   obvinená,   je   v   tom   istom postavení ako osoby obvinené a zatknuté by mali mať poskytnuté tie isté procesné záruky, keď sťažovateľ bol členom (prenesene) tej istej skupiny (osoby obvinené a zatknuté ), preto bol diskriminovaný z „iného dôvodu“, lebo sa nepostupovalo tak, že v uvedených lehotách mal byť odovzdaný súdu, ktorý mal vo veci v ústavnej lehoty 24 hodín podľa článku 17 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnúť....»

5. Vychádzajúc z už uvedeného sťažovateľ predložil ústavnému súdu tento návrh na rozhodnutie:

«A. Návrh na rozhodnutie vo veci samej : Ako sťažovateľ navrhuje Ústavnému súdu Slovenskej republiky aby vo veci samej vyslovil tento nález:

A.1. Základné práva sťažovateľa J. L. uvedené v článku 17 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky boli porušené v príčinnej súvislosti s porušením základných práv J. L. uvedených v článku 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, keď bol diskriminovaný z „iného postavenia“ v súvislosti s nezákonným pozbavením ho jeho osobnej slobody pri nesprávnom výklade a následnej... aplikácii namietaných právnych noriem.

A.2.   Tieto   jeho   práva   porušil   vyšetrovateľ   Okresného   riaditeľstva   PZ   Komárno, prokurátor Okresnej prokuratúry v Komárne, ktorý ho diskriminoval tým, že mu neposkytol tie isté právne záruky, ktoré sú ústavným právom podnecovateľa ako osobám obvineným a zatknutým, čím došlo k nezákonnému pozbaveniu osobnej slobody podnecovateľa, keď bol diskriminovaný a tým, že podal návrh na vzatie do väzby po uplynutí 48 hodinovej lehoty. Jeho práva tu namietané porušili v ďalšom konaní aj všeobecné súdy, a to Okresný súd v Komárne   aj   Krajský   súd   v   Nitre,   keď   dôsledne   nepreskúmali   stav   veci   sťažovateľa a ponechali ho aj naďalej vo väzbe znamenajúcej ho pozbavenie osobnej slobody.

A.3. Základné práva sťažovateľa J. L. uvedené v čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky porušil aj svojim uznesením 3 Tpo/11/2008 Krajský súd v Nitre, ktorým potvrdil uznesenie   2   Tp   9/2008   Okresného   súdu   v   Komárne   o   zamietnutí   žiadosti   obvineného o prepustenie   z   väzby,   zo   dňa   25.   februára   2008,   keď   z   úradnej   povinnosti   mal   vec preskúmať, ale vec vôbec preskúmať, pritom riadne nepreskúmal žiadosť sťažovateľa, ktorý požadoval prepustenie z väzby a ani rozhodnutia, ktoré žiadosti sťažovateľa predchádzali. A.4.   Základné   práva   sťažovateľa   J.   L.,   uvedené   v   článku   17   ods.2   a   5   Ústavy s odkazom na bod A1   návrhu na rozhodnutie vo veci samej bolo porušené odporcami, Okresným   riaditeľstvom   PZ   Komárno,   Okresnou   prokuratúrou   v   Komárne,   Okresným súdom   v   Komárne   a   Krajským   súdom   v   Nitre   ekvivalentne   v   článku   5   ods.   1pís.   c.) Dohovoru.

B. Návrh na rozhodnutie v procesných otázkach: Ako   sťažovateľ   navrhuje   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky,   aby   vo   svojom   náleze rozhodol o týchto procesných otázkach:

B1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v   zmysle   jemu   daných   právomocí   zrušuje uznesenie Okresného súdu v Komárne, ktorý po vykonanom výsluchu sťažovateľa o 13 35

hod.   rozhodol   uznesením   2   Tp   31/2008   zo   dňa   17.   augusta   2007,   o   jeho   vzatí   do vyšetrovacej väzby a vydal príkaz na umiestnenie sťažovateľa do väzby v Ústave pre výkon väzby   v N.,   nakoľko   toto   uznesenie   je   nezákonné,   s   poukazom   na   bod   A1   návrhu   na rozhodnutie vo veci samej navrhujem aby Ústavný súd Slovenskej republiky zrušil i všetky ďalšie nadväzujúce rozhodnutia o väzbe sťažovateľa J. L. nakoľko tieto sú nezákonné, B2. Ústavný súd Slovenskej republiky v zmysle jemu daných právomocí zrušuje aj uznesenie   Okresného   súdu   v   Komárne   2   Tp   9/2008   o   zamietnutí   žiadosti   obvineného o prepustenie z väzby, zo dňa 25. februára 2008.

B4. Ústavný súd Slovenskej republiky v zmysle jemu daných právomocí zrušuje aj uznesenie Krajského súdu v Nitre 3 Tpo/11/2008, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu v Komárne 2 Tp 9/2008 o zamietnutí žiadosti sťažovateľa - obvineného o prepustenie z väzby,   zo   dňa   25.   februára   2008,   lebo   Krajský   súd   z   úradnej   povinnosti   vôbec nepreskúmal námietky sťažovateľa a nezákonnosti, ktoré uzneseniu Krajského súdu v Nitre 3 Tpo/11/2008 predchádzali....»

Sťažovateľ súčasne žiadal priznať mu primerané finančné zadosťučinenie „v sume 100.000,- Sk“ a náhradu trov právneho zastúpenia.

6. Sťažovateľ k sťažnosti pripojil zväzok písomností, z ktorých z hľadiska predmetu posudzovanej sťažnosti (t. j. namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd) považuje ústavný súd za relevantné:

- uznesenie vyšetrovateľa OR PZ o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia (ČVS: ORP-593/OEK-KN-2007 z 15. augusta 2007),

- uznesenie okresného súdu o vzatí do väzby (sp. zn. 2 Tp 31/2007 zo 17. augusta 2007),

- žiadosť sťažovateľa adresovanú „krajskému prokurátorovi v Nitre“ o prepustenie z väzby na slobodu z 30. januára 2008,

-   uznesenie   okresného   súdu   o zamietnutí   tejto   žiadosti   (č.   k.   2   Tp   9/2008-4 z 25. februára 2008),

- sťažnosť sťažovateľa z 3. marca 2008 proti tomuto uzneseniu,

- uznesenie krajského súdu o zamietnutí sťažnosti (sp. zn. 3 Tpo 11/2008 z 11. marca 2008).

II.

Ústavný súd v rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti:A. Dopytom na okresnom súde zistil, že:

1. uznesenie krajského súdu sp. zn. 3 Tpo 11/2008 z 11. marca 2008 bolo doručené sťažovateľovi 26. marca 2008 a jeho právnemu zástupcovi 25. marca 2008, na základe čoho možno konštatovať, že sťažnosť (doručená ústavnému súdu 26. mája 2008) bola v časti namietajúcej neústavnosť tohto uznesenia podaná v lehote ustanovenej § 53 ods. 3 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“),

2.   uznesenie   okresného   súdu   sp.   zn.   2   Tp   31/2007   zo   17.   augusta   2007   o vzatí sťažovateľa   do   väzby   prevzala   jeho   advokátka   JUDr.   E.   V.   22.   augusta   2007   (kópia doručenky bola predložená ústavnému súdu; pozn.),

3. okresnému súdu bola 18. júna 2008 doručená okresnou prokuratúrou obžaloba (sp. zn.   2   Pv   207/08   zo   16.   júna   2008)   na   sťažovateľa.   Vec   je   vedená   pod   sp.   zn. 2 T 81/2008. Okresný súd stanovil termín verejného prerokovania obžaloby na 14. august 2008.

B. Vyžiadal z okresného súdu na posúdenie veci tieto relevantné písomnosti:

1. „Záznam   o obmedzení   osobnej   slobody   obvinenej   osoby“ sp.   zn.   ČVS:   ORP-593/OEK-KN-2007 z 15. augusta 2007, z ktorého vyplýva, že „dňa 15. 8. 2007 o 11:35 hod. bola podľa § 17 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Policajnom zbore obmedzená osobná sloboda: J. L.... Menovaný   sa   dňa   15.   8.   2007   o 11.35   hod.   dostavil   na   OR   PZ   v Komárne. Dôvod predvolania: výsluch svedka.“.

2. „Záznam   o zadržaní   obvineného“ sp.   zn.   ČVS:   ORP-593/OEK-KN-2007 z 15. augusta 2007 z ktorého vyplýva, že sťažovateľ bol „dňa 15. 8. 2007 o 23:30 hod. podľa § 86 Trestného poriadku“ zadržaný a ako dôvody zadržania boli uvedené: „obvinený, ktorý je stíhaný uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 15. 8. 2007 pod ČVS: ORP-593/OEK- KN-2007   za   zločin   falšovanie,   pozmeňovanie   a neoprávnená   výroba   peňazí   a cenných papierov v spolupáchateľstve podľa § 20 /Trestného zákona k § 270 ods.   2/ Trestného zákona,   bol   zadržaný   z dôvodov   uvedených   v   §   71   ods.   1   písm.   a,   písm.   b,   písm.   c) Trestného poriadku, pretože ujde, bude pôsobiť na svedkov a bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil.“

3. Zápisnica (sp. zn. 2 Tp 31/2007) o výsluchu sťažovateľa zo 17. augusta 2007 o 13.15   h   (pri   jeho   vzatí   do   väzby,   pozn.)   za   účasti   sudcu   pre   prípravné   konanie, prokurátora,   zapisovateľky   a sťažovateľa,   v ktorej   je inter   alia uvedené: „J.   L.  ...   po poučení o predmete výsluchu a zákonnom poučení podľa § 2 odsek 9, odsek 20, § 121 odsek 2 Trestného poriadku a § 345 Trestného zákona udáva:... Bol som poučený o tom, že mám právo zvoliť si obhajcu. Teraz si ho zvoliť ešte nechcem. K veci však vypovedať budem.... Na otázku sudcu pre prípravné konanie? Odkedy ste na polícii? Obvinený udáva: Ja som na polícii od 15. augusta 2007 od 11.35 hodiny. Na to bolo vyhlásené uznesenie Podľa § 72 odsek 2 Trestného poriadku, z dôvodov § 71 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku súd berie obvineného: J. L.... do väzby. Väzba sa vykoná v Ústave na výkon väzby v N.   a lehota väzby sa počíta od 15. augusta 2007 od 11.35 hodiny. Po poučení o opravnom prostriedku a krátkom zdôvodnení uznesenia uviedli:

- Obvinený sa vzdáva práva na sťažnosť.

- Prokurátor sa vzdáva práva na sťažnosť. Obvinený ďalej udáva:

Bol som poučený o tom, že od tohto momentu musím mať obhajcu. Ja si obhajcu nezvolím, žiadam, aby mi bol obhajca ustanovený súdom....

Zápisnica spísaná a skončená a po prečítaní na znak súhlasu podpísaná o 13.35 hodine.... sudca pre prípravné konanie,... prokurátor,... zapisovateľka,... o bvinený.“

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanovených   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Konanie   o   sťažnostiach   je   bližšie   upravené   predovšetkým   v   § 49   až   56   zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   každý   návrh   prerokuje bez prítomnosti   sťažovateľa   a   zisťuje,   či   spĺňa   zákonom   predpísané   náležitosti a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   zjavne   neopodstatnené   alebo   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Po posúdení obsahu sťažnosti, jej dodatkov a doplnkov, vychádzajúc z obšírnym (nie jednoznačným)   spôsobom   prezentovaného   vyjadrenia   námietok   sťažovateľa   v petite sťažnosti ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ (kvalifikovane právne zastúpený) namieta porušenie   ním   označených   základných   práv   a slobôd   postupom   menovaných   orgánov činných v trestnom konaní a všeobecných súdov v súvislosti s rozhodovaním o jeho vzatí do väzby, ako aj v súvislosti s rozhodovaním o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu.

A.   K námietkam   sťažovateľa   o neústavnosti   postupu   orgánov   činných v trestnom konaní a postupu všeobecných súdov pri jeho vzatí do väzby

1.   Ako   už   bolo   uvedené   (I.   časť   odôvodnenia),   trestné   stíhanie   sťažovateľa v predmetnej   trestnej   veci   bolo   začaté   a súčasne   bolo   proti   nemu   vznesené   obvinenie uznesením vyšetrovateľa OR PZ z 15. augusta 2007 sp. zn. ČVS: ORP-593/OEK-KN-2007. Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa vznesenia obvinenia mal sťažovateľ možnosť podať   sťažnosť   (o ktorej   rozhodnúť   bolo   v právomoci   príslušného   vec   dozorujúceho prokurátora   v súlade   s ustanoveniami   §   230   Trestného   poriadku),   o čom   bol   sťažovateľ poučený.

2. Do väzby bol sťažovateľ vzatý uznesením okresného súdu sp. zn. 2 Tp 31/2007 zo 17.   augusta   2007,   ktoré   bolo   možné   napadnúť   sťažnosťou,   o ktorej   rozhodnúť   bolo v právomoci   druhostupňového   súdu   niektorým   zo   spôsobov   uvedených   v   §   193,   resp. v § 194   Trestného   poriadku.   Pred   rozhodnutím   o sťažnosti   je   zákonom   (§   192   ods.   1 Trestného   poriadku)   druhostupňovému   súdu   uložená   preskúmavacia   povinnosť,   t.   j. preskúmať   správnosť   výrokov   napadnutého   uznesenia   a konanie   predchádzajúce   týmto výrokom.

Práva podať sťažnosť proti tomuto uzneseniu   sa   obvinený výslovne vzdal (pozri zápisnicu o výsluchu sťažovateľa sp. zn. 2 Tp 31/2007 zo 17. augusta 2007 citovanú v bode B. 3 II. časti odôvodnenia).

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie   je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr. III. ÚS 79/02, I. ÚS 48/07).

Ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní sťažnosti k záveru, že platná právna úprava   trestného   konania   v súčasnosti   umožňuje   (resp.   umožňovala)   sťažovateľovi v posudzovanej   veci   právne   účinným   spôsobom   namietať porušenie   svojich   základných práv a slobôd garantovaných ústavou, resp. dohovorom.

V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku až po jeho koniec proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu   zo strany orgánov činných v trestnom   konaní a súdu naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia základných práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu.

Ústavný súd dospel k názoru, že sťažovateľ mal k dispozícii účinné prostriedky na dosiahnutie   ochrany   svojich   práv   (pozri   body   A. 1   a A. 2   tejto   časti   odôvodnenia).   Za daných okolností nie je daný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v trestnej veci sťažovateľa do právomoci všeobecných súdov (resp. orgánov prokuratúry). Nevyužitie už uvedených možností ochrany označených práv sťažovateľa nemožno nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý   môže konať len vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127 ods. 1 ústavy).

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   v tejto   časti   odmietol   podľa   § 25   ods.   2   uvedeného zákona pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   možno   podať v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia   o inom   zásahu.   Dodržanie   tejto   dvojmesačnej   lehoty   je   zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie. Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť.

Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažnosti po uplynutí tejto dvojmesačnej lehoty je ďalším možným dôvodom na jej odmietnutie (v tejto časti) ako oneskorene podanej.

B. K námietkam sťažovateľa k zamietnutiu jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu

1.   Aj   keď   to   sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti,   jej   doplnkoch   a úpravách   výslovne neuviedol,   ústavný   súd   z písomností   pripojených   k sťažnosti   usúdil,   že   predmetom posúdenia ústavnosti postupu a rozhodovania okresnej prokuratúry a všeobecných súdov je sťažovateľova žiadosť o prepustenie z väzby z 30. januára 2008 adresovaná „Krajskému prokurátorovi v Nitre... k sp. zn. 1 Pt 943/07“, v ktorej uviedol:

„Na   základe   rozhodnutia   Okresného   súdu   v   Komárne   2   Tp   31/2007,   zo   dňa 17. augusta 2007... som bol vzatý do väzby, ktorá trvá od zadržania 15. augusta 2007 11 35 hod.... Väzba trvá už trvá takmer päť mesiacov.

V súčasnom období je zo strany orgánov činných v trestnom konaní zhromažďovanie dôkazov takmer ukončené a dôvod väzby pominul, nakoľko dôvod väzby pre ktorý som bol vzatý do väzba, že budem pokračovať v trestnej činnosti, alebo dokonám trestný čin, o ktorý som sa pokúsil, alebo vykonám trestný čin, ktorý som mal pripravovať alebo ktorým som mal hroziť, už odpadol, ako to vyplýva z obsahu spisu ČVS: KRP - 116/OVK - NR - 2007

-MY, nakoľko všetok materiál a zariadenia na falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnenú výrobu peňazí a cenných papierov, boli odňaté a zadržené vyšetrovateľom npr. Ing. Š. P. S poukazom na uvedené žiadam o prepustenie z väzby na slobodu.“

2. Orgány prokuratúry predmetnej žiadosti sťažovateľa nevyhoveli, v dôsledku čoho o nej rozhodoval okresný súd, ktorý uznesením č. k. 2 Tp 9/2008-4 z 25. februára 2008 sťažovateľovu žiadosť o prepustenie z väzby zamietol.

Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd takto: „Uznesením Okresného súdu... zo dňa 18. augusta 2007 bol obvinený... vzatý do väzby. Uznesením Okresného súdu... zo dňa 7. februára 2008 bola predĺžená lehota väzby aj u obvineného... do 15. augusta 2008 a súčasne boli rozšírené dôvody väzby u neho aj v zmysle § 71 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku.

Obvinený... si podal žiadosť o prepustenie z väzby, ktorú odôvodnil tým, že vo väzbe je pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov v spolupáchateľstve..., pričom väzba u neho trvá takmer 5 mesiacov. V súčasnom období je zo strany orgánov činných v trestnom konaní zhromažďovanie dôkazov takmer ukončené a dôvod   väzby   pominul,   nakoľko   dôvod   väzby,   pre   ktorý   bol   vzatý   do   väzby,   že   bude pokračovať   v   trestnej   činnosti,   už   pominul,   keďže   všetok   materiál   a   zariadenie   na falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnenú výrobu peňazí a cenných papierov mu boli odňaté a zadržané vyšetrovateľom.

Súd preskúmal žiadosť obvineného, ako aj pripojený spisový materiál, pričom zistil, že obvinený... je stíhaný pre skutok, ktorého sa mal dopúšťať od mesiaca marec 2007 až do mesiaca   júl   roku   2007.   V   súčasnosti   je   stíhaný   pre   zločin   falšovania,   pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov v spolupáchateľstve podľa § 20 a § 270 odsek 2. odsek 3 písmeno b) Trestného zákona. Pre tento trestný čin je trestná sadzba podľa trestného zákona od 10 do 15 rokov odňatia slobody.

Vzhľadom na to, že obvinený sa mal tohto konania dopúšťať od marca až do júla, teda takmer až do svojho zadržania, má súd za to, že u obvineného pretrváva dôvodná obava spočívajúca v tom, že v prípade prepustenia na slobodu bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Samotná skutočnosť, že počítač spoločne s tlačiarňou mu boli odňaté z jeho držby vyšetrovateľom v podstate ešte neznamená, že za týchto okolností už nemôže pokračovať   v páchaní   tejto   trestnej   činnosti.   Uvedený   počítač   nebol   nejako   zvlášť prispôsobovaný na takúto činnosť.

Pretože je obvinený stíhaný za zločin, za ktorý trestný zákon umožňuje uloženie trestu odňatia slobody od 10 do 15 rokov, súd zastáva názor, že je u neho dôvodná obava, že v prípade prepustenia na slobodu ujde, nakoľko mu hrozí vysoký trest. Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.“

3. Proti uzneseniu podal sťažovateľ prostredníctvom svojho advokáta 3. marca 2008 sťažnosť, v ktorej popísal dovtedajší právny a skutkový stav v konaní o predmetnej trestnej veci, poukázal na „základné ľudské práva obvineného...“ vyplývajúce z ustanovení čl. 5 dohovoru a z čl. 17 ústavy s poukazom aj na skutočnosť, že „nebola dodržaná 48 hodinová lehota uvedená v čl. 17 ods. 3 Ústavy... nakoľko obmedzenie osobnej slobody sťažovateľa začalo už o 6.00 hod.   a nie až 11.35 hod.  ...“. Sťažovateľ namietal nesprávny „výklad a aplikáciu príslušných právnych noriem v súvislosti s jeho osobou zadržanou a obvinenou z trestného činu...“ (odvolávajúc sa a tiež poukazujúc na ustanovenie čl. 1, čl. 12 a čl. 17 ústavy a príslušné ustanovenia § 85 a § 87 Trestného poriadku).

4.   O   sťažnosti   proti   uzneseniu   okresného   súdu   rozhodol   krajský   súd   uznesením sp. zn. 3 Tpo 11/2008 z 11. marca 2008 tak, že „Podľa § 193 ods. 1 písmeno c/ Trestného poriadku, sťažnosť obvineného... sa zamieta pretože nie je dôvodná“.

V odôvodnení uznesenia krajský súd okrem iného uviedol: „krajský súd... preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

Obvinenému bola obmedzená osobná sloboda dňa 15. 8. 2007 o 11.35 hod. Zadržaný bol v rovnaký deň o 23.30 hod. Návrh Okresnej prokurátorky... bol Okresnému súdu... doručený dňa 17. 8. 2007 o 8.12 hod., t. j. pred uplynutím... lehoty a súd dňa 17. 8. 2007 o 13.35   hod.   rozhodol   o   vzatí   obvineného...   do   väzby.   Takýto   postup   orgánov   činných v trestnom konaní a sudcu pre prípravné konanie bolo v úplnom súlade s ustanovením § 87 Trestného poriadku.

Obvinený spolu s ďalšími spolupáchateľmi je trestne stíhaný za zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 270 ods. 2 Trestného zákona, pričom je nutné prisvedčiť, že v trestnej činnosti, pre ktorú je obvinený stíhaný mal prestať páchať krátko predtým ako bol zadržaný a preto zo samotného   konania   obvineného...   je   možné   vyvodiť   záver,   že   jestvuje   dôvodná   obava z pokračovania jeho trestnej činností, ak bude prepustený z väzby na slobodu. Na podklade týchto skutočností je potrebné konštatovať, že postup súdu I. stupňa bol správny a právne korektný a sťažnosť obvineného nie je dôvodná.

Krajský súd dodáva, že lehota trvania väzby bola u obvineného predĺžená do 15. 8. 2008, pričom boli dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku rozšírené aj z pohľadu ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vzhľadom na charakter trestnej činnosti z ktorej je toho času obvinený trestnej stíhaný i možnú sankciu, ktorá mu pre takýto čin hrozí. Bez skúmania dôvodnosti takéhoto postupu súdu I. stupňa Krajský súd... konštatuje, že dôvod preventívnej a útekovej väzby je u obvineného plne právne indikovaný.“

Sťažovateľ namietal porušenie označených základných práv a slobôd v predmetnej veci   postupom   a rozhodnutiami   oboch   všeobecných   súdov   (okresného   súdu   a krajského súdu).

Podľa stabilného právneho názoru ústavného súdu (napr. I. ÚS 213/08) ak sťažovateľ má alebo v minulosti mal možnosť domáhať sa ochrany namietaného porušenia svojich práv pred všeobecným súdom, tak to vylučuje právomoc ústavného súdu konať o jeho sťažnosti. Tento nedostatok právomoci ústavného súdu vyplýva priamo z ústavy (čl. 127 ods. 1).

V posudzovanej   veci   sťažovateľ   proti   (v   sťažnosti)   namietanému   uzneseniu okresného súdu č. k. 2 Tp 9/2008-4 z 25. februára 2008 podal riadny opravný prostriedok – sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd. Preto ústavný súd nemá právomoc na konanie o tej časti sťažnosti, v ktorej sa namieta porušenie sťažovateľových práv predmetným uznesením okresného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol, že v časti proti namietanému uzneseniu okresného súdu č. k. 2 Tp 9/2008-4 z 25. februára 2008 nie je daná jeho právomoc, a preto odmietol   sťažnosť   v uvedenej   časti   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Sťažnosť   sťažovateľa   v časti,   v ktorej   sťažovateľ   namieta   porušenie   označených základných práv a slobôd postupom a uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Tpo 11/2008 z 11. marca 2008, ústavný súd odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti skúma, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   (návrhu)   možno   hovoriť   aj   vtedy,   ak namietaným postupom orgánu štátu (v danom prípade okresného súdu a krajského súdu – ide   o väzobné   súdy   rozhodujúce   v trestnom   konaní)   nemohlo   dôjsť   k porušeniu   toho základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a to   buď   pre   nedostatok vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu   a základným právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z iných   dôvodov (I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom odmietnutia sťažnosti pre zjavnú neopodstatnenosť okrem iného aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie   (napr.   I.   ÚS   122/02,   IV.   ÚS   66/02),   a tiež   absencia   priamej   súvislosti   medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej (mutatis mutandis III. ÚS 138/02).

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ namieta porušenie   ním   označených   základných   práv   a slobôd   aj   rozhodnutím   krajského   súdu „z dôvodu oneskoreného podania návrhu na vzatie do väzby“, lebo „je zrejmé, že okresný prokurátor... mal podať návrh na vzatie sťažovateľa do väzby najneskôr dňa 17. augusta 2007 do 6.00 hod., pričom... tento návrh... podal až dňa 17. augusta 2007 na okresný súd..., ktorý...   prijal   až   o 8.12   hod.,   teda...   nebola   dodržaná   predpísaná   48 hodinová   lehota... a preto   väzba   obvineného   je   od   počiatku   protizákonná“ (pozri   body   1 až   4   I.   časti odôvodnenia).

Teda   rozhodujúcou   právne   relevantnou   skutočnosťou,   ktorej   existencia   má   (resp. mala) spôsobiť porušenie označených základných práv a slobôd, je „oneskorené podanie návrhu na vzatie do väzby“. Zisťovanie existencie tejto skutočnosti (oneskorenosť) je preto základnou   otázkou,   ktorej   vyriešenie   (zodpovedanie)   je   rozhodujúcim   argumentom   na právne   posúdenie   opodstatnenosti   (alebo   opaku)   námietok   sťažovateľa.   Z uvedeného hľadiska je preto primárnym predpokladom správneho právneho posúdenia a následného rozhodnutia veci zistenie, či orgány činné v trestnom konaní a aj väzobné súdy postupovali ústavne konformným spôsobom v tejto sťažovateľom namietanej etape prípravného konania v jeho trestnej veci.

Podľa čl. 17 ústavy(1) Osobná sloboda sa zaručuje.(2) Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý   ustanoví   zákon. Nikoho   nemožno pozbaviť slobody   len pre   neschopnosť   dodržať zmluvný záväzok.

(3) Obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať len v prípadoch ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 48 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu.

(4) Obvineného možno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu. Zatknutá osoba musí byť do 24 hodín odovzdaná súdu. Sudca musí zatknutú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť   závažných   trestných   činoch   do   72   hodín   od   prevzatia   vypočuť   a   rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu.

(5) Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

V súvislosti s už uvedenou právnou argumentáciou sťažovateľa (pozri bod 4 I. časti odôvodnenia) ústavný súd poukazuje na rozdielnosť právnej úpravy právneho postavenia „zadržanej“ a „zatknutej“ osoby aj z hľadiska zákonných lehôt na jej dodanie súdu (pozri bližšie ustanovenia § 73 – Príkaz na zatknutie a § 85 až § 87 Trestného poriadku).

Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci   nezávislého   súdneho   orgánu   ochrany   ústavnosti   (čl.   124   ústavy)   nemôže zastupovať   všeobecné   súdy,   ktorým   predovšetkým   prislúcha   interpretácia   a aplikácia zákonov.   Taktiež   nie   je   v právomoci   ústavného   súdu   vykonávať   hodnotenie   dôkazov zistených všeobecnými súdmi a ani vyhodnocovať postup týchto súdov, ktoré z vykonaných dôkazov použili ako podklad na svoje rozhodnutie. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje len na   kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   a aplikácie   s ústavou   alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom   smere,   či   závery   všeobecných   súdov   sú   dostatočne   odôvodnené,   resp.   či   nie   sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 81/07).

Pokiaľ   ide   o začiatok   plynutia   lehoty   obmedzenia   osobnej   slobody   sťažovateľa stanovenej sudcom okresného súdu pre prípravné konanie na 11.35 h 15. augusta 2007, ústavný   súd   konštatuje,   že   z predložených   mu   písomností   (pozri   záznamy   a zápisnice citované   v bodoch   B.   1,   B.   2   a B.   3   II.   časti   odôvodnenia)   nevyplývajú   žiadne   také skutočnosti,   ktoré   by poukazovali na svojvoľnosť a zjavnú nedôvodnosť   postupov súdu a odôvodňovali nutnosť zmeny (revíziu) jeho právneho názoru, na ktorý následne prihliadali väzobné súdy pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 30. januára 2008.

Ako   to   vyplýva   z obsahu   žiadosti   sťažovateľa   o prepustenie   z väzby   na   slobodu z 30. januára 2008, jeho väzba „trvá od zadržanie 15. 8. 2007 11.35 hod.“. Sťažovateľ v rámci odôvodnenia svojej žiadosti namietal dovtedajšiu dĺžku trvania väzby („väzba trvá už... takmer päť mesiacov“), ako aj skutočnosť, že dôvod väzby pominul, lebo „v súčasnom období je zo strany orgánov činných v trestnom konaní zhromažďovanie dôkazov takmer ukončené...“.   Sťažovateľ   sa   vôbec   nezmienil   o nezákonnosti   (nesprávnosti)   stanovenia začiatku plynutia obmedzenia jeho slobody (15. august 2007 o 11.35 h) a ani neuvádzal inú skutočnosť (resp. nestanovil iný čas), od ktorej by podľa jeho názoru bolo treba začiatok plynutia lehoty počítať (tento jeho pôvodný názor potvrdzuje aj jeho výpoveď vyplývajúca zo zápisnice citovanej v bode B. 3 II. časti odôvodnenia: „ja som na polícii od 15. augusta 2007 od 11.35 hodiny“). Ústavný súd je vo všeobecnosti oprávnený zaoberať sa iba takými namietanými porušeniami, ktoré sťažovateľ riadne uplatnil (podaným návrhom a opravným prostriedkom)   pred   všeobecnými   súdmi.   V opačnom   prípade   ústavný   súd   vyslovuje nedostatok svojej právomoci.

Ako už bolo uvedené, okresný súd uznesením č. k. 2 Tp 9/2008-4 z 25. februára 2008 túto sťažovateľovu žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu zamietol. Až v rámci sťažnosti z 3. marca 2008 proti tomuto uzneseniu sťažovateľ prostredníctvom svojho advokáta okrem iného   argumentoval   aj   nesprávnosťou   určenia   začiatku   plynutia   času   obmedzenia   jeho osobnej slobody.

Vychádzajúc   z obsahu   odôvodnenia   sťažnosťou   napadnutého   uznesenia   krajského súdu   (pozri   bod   4.   B   III.   časti   odôvodnenia)   ústavný   súd   konštatuje,   že   preskúmaním predmetného rozhodnutia krajského súdu, ktorým zamietol sťažnosť sťažovateľa, nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup tohto súdu, ktorý by nemal oporu v zákone. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia naopak vyplýva, že krajský súd sa zaoberal   a vysporiadal   s dôvodmi   uvádzanými   sťažovateľom,   ale   pretože   sa   s nimi nestotožnil, sťažnosť sťažovateľa zamietol.

Podľa názoru ústavného súdu závery krajského súdu sú, pokiaľ ide o v sťažnosti namietané porušenia, dostatočne zdôvodnené a nevybočujú z rámca uváženia vyplývajúceho z príslušných ustanovení Trestného poriadku (najmä upravujúcich zadržanie obvineného, ako   aj   dôvody   a spôsob   rozhodovania   o väzbe).   Závery   krajského   súdu   preto   nemožno považovať ani za arbitrárne, ani za svojvoľné a zjavne neodôvodnené. Názory menovaných väzobných súdov na plynutie lehôt (v súvislosti s určením momentu zadržania a včasnosti podania   návrhu   prokurátora   na   vzatie   do   väzby),   ako   aj   posúdenie   dôvodov   väzby   sú celkom   legitímne   a neprotirečia   zásadným   spôsobom   zistenému   skutkovému   stavu vyplývajúcemu   z obsahu   sťažnosti,   k nej   pripojených   písomností   a zo   zistení   ústavného súdu.   Nebol   preto   žiaden   dôvod   do   týchto   záverov   zasahovať z hľadiska   sťažovateľom namietaného porušenia označených základných práv.

Z uvedených skutočností vyplýva, že medzi namietaným uznesením krajského súdu a možnosťou   porušenia   základného   práva   sťažovateľa   na   osobnú   slobodu   podľa   čl.   17 ods. 1, 2, 3 a 5 v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy nie je taký vzťah, ktorý by odôvodňoval prijatie sťažnosti   na ďalšie konanie po jej predbežnom prerokovaní. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods.   2 zákona o ústavnom   súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom   na   už   uvedené   skutočnosti   (odmietnutie   sťažnosti   ako   celku) rozhodovanie   o ďalších   procesných   návrhoch   sťažovateľa   v uvedenej   veci   (zrušenie napadnutých uznesení väzobných súdov, priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a trov   právneho   zastúpenia)   stratilo   opodstatnenie,   a preto   sa   nimi   ústavný   súd   už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2008