znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 296/2014-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2014 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Krivákom, Advokátska kancelária, Gajová 13, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   uznesením   Krajského   súdu   v   Bratislave sp. zn.   8   Co   399/2013   z   31.   januára   2014   v   spojení   s uznesením   Okresného   súdu Bratislava I sp. zn. 8 C 158/2011 zo 4. júna 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. mája 2014 doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Krivákom, Advokátska kancelária, Gajová 13, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 Co   399/2013   z   31.   januára   2014   (ďalej   len   „uznesenie   krajského   súdu“)   v   spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 8 C 158/2011 zo 4. júna 2013 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“).

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: „Navrhovateľ   (Sťažovateľ)   sa   návrhom   podaným   dňa   04.11.2011   domáhal   od žalovanej (Ministerstvo spravodlivosti SR) náhrady škody vo výške 9.098,17.-€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 350.000.-€...

... žalovaná súdu navrhla, aby žalobcu zaviazal na povinnosť zložiť preddavok na trovy konania podľa ustanovenia § 141aods. 1. OSP.

... s návrhom žalobca nesúhlasil... Súd vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k svojím majetkovým pomerom a zaslal súdu vyplnené   tlačivo   pre   dokladovanie   majetkových   pomerov...   žalobca   nikdy   nežiadal o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov,   nakoľko   celé   konanie   je   oslobodené   od   súdnych poplatkov...

Súd   nemôže   svojvoľne   skúmať   majetkové   pomery   účastníka   konania.   Majetkové pomery môže súd skúmať iba na návrh.

... žalobca súdu dokladoval svoje majetkové pomery. Súd mal teda vedomosť o tom, že žalobcov mesačný príjem je cca 1.000.-€, jeho jediným nehnuteľným majetkom je rodinný dom v trhovej hodnote cca 50.-tis. €, v ktorom žije s manželkou a s dvomi nezaopatrenými deťmi a že zostatok na účte je cca 500.-€ a za posledných 6 mesiacov cca 4.500.-€, súd okrem majetkových pomerov poznal aj rodinné pomery žalobcu....

Domnievame sa, že pokiaľ súd, a to aj bez podania návrhu, skúmal predpoklady na oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 138 OSP, v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 141a ods. 1 OSP, potom v odôvodnení svojho rozhodnutia mal jednoznačne uviesť, prečo žalobcovi nemožno priznať oslobodenie od platenia súdneho poplatku...

... súd v plnej miere vyhovel žalovanej, a to aj napriek tomu, že... musel vedieť, že takýto záväzok je pre žalobcu nesplniteľný a že takýmto postupom bude žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom....

Keďže žalobca si bol vedomý, že nemá žiadnu možnosť zložiť vyrubené preddavky na trovy konania, lebo takou vysokou finančnou sumou nedisponoval a znamenalo by to pre neho predaj rodinného domu, aby si zabezpečil prístup k súdu, listom zo dňa 30.04.2013 požiadal súd podľa § 95 ods. 1 OSP o zmenu žalobného návrhu tak, aby žalovaná suma nepresiahla 400 násobok min. mzdy, a teda nebol by daný dôvod súdu na postup podľa ust. § 141a OSP... Úmyslom žalobcu zmenou žalobného petitu bolo zachovanie si možnosti konať pred súdom a domôcť sa svojich práv. Zo strany žalobcu išlo o zmenu žalobného návrhu, a nie o čiastočné späť vzatie návrhu podľa § 96 ods. 1 OSP....

Keďže   žalobca   v   lehote   určenej   súdom   preddavky   na   trovy   konania   nezložil, prvostupňový   súd   Uznesením   zo   dňa   04.06.2013   pod   sp.   zn.   8C   158/2011   konanie zastavil....

Odvolací súd Uznesením zo dňa 31.01.2014 pod sp. zn. 8Co 339/2013 napadnuté uznesenie prvého stupňa potvrdil. Doručením rozhodnutia odvolacieho súdu bolo konanie o žalobe žalobcu zastavené. Dovolanie súd nepripustil....

Z odôvodnenia potvrdzujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislave vyplýva, že ten sa   síce   odvolaním   žalobcu   zaoberal,   ale   iba   formálne.   Žalobca   v   podanom   odvolaní uznesenie Okresného súdu o zastavení konania napadol v troch rovinách a to:

a) že uznesenie o zastavení konania bolo vydané predčasne,

b) že súd prvého stupňa sa nezaoberal zmenou žalobného návrhu,

c) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, keď konanie súd zastavil, lebo zastavenie konania pre nezloženie preddavku na trovy konania nemá oporu v zákone....

Ústavnému súdu dávame do pozornosti Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. I. ÚS 112/2012 zo 06.06.2012 v ktorom boli vyslovené tieto dve právne vety:

1. Právo na prístup na súd, hoci nie je absolútne, musí byť efektívne a ani súdy nesmú toto právo obmedzovať, či redukovať spôsobom porušujúcim jeho samotnú podstatu.

2. Pre   uloženie   povinnosti   účastníkovi   konania   (navrhovateľovi,   žalobcovi)   zložiť preddavok na trovy konania, musí byť splnená aj v zákone neuvedená podmienka, ktorou je reálne odhadnutá výška budúceho priznaného nároku vo forme náhrady trov konania.... Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa vo všeobecnosti rozumie taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré mu právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práva právom chránených záujmov.

Zo   znenia   ustanovenia   §   141a   ods.   1   OSP,   ktorý   bol   do   Občianskeho   súdneho poriadku   zavedený   novelou   zákona   č.   388/2011   Z.   z.   účinnou   od   1.1.2011   vyplýva,   že uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania prichádza do úvahy iba za splnenia zákonných podmienok a to :

a) predmetom konania je právo alebo nárok na zaplatenie sumy prevyšujúcej 400- násobok   životného   minima   pre   jednu   plnoletú   osobu,   pričom   právny   titul   uplatneného nároku nie je rozhodujúci,

b) zložiť preddavky na trovy konania navrhol odporca,

c) skutočnosť,   že   u   navrhovateľa   nie   sú   splnené   podmienky   pre   priznanie oslobodenia od súdneho poplatku v zmysle § 138 OOSP

Ak chce súd na návrh žalovanej uložiť žalobcovi preddavky na trovy konania, musia byť splnené súčasne všetky tri podmienky.

V tomto konkrétnom prípade bola splnená iba jedná podmienka a to, že preddavky na trovy konania navrhla žalovaná....

Sankcia v podobe zastavenia konania sa vzťahuje len na prípady, v ktorých žalobca preddavok na trovy konania v určitej lehote nezloží, ale ho zloží žalovaná, ktorá má aj povinnosť tento preddavok zložiť.

Preto   sankcia   v   podobe   zastavenia   konania   uznesením   Okresného   súdu,   ako   aj potvrdzujúcim uznesením Odvolacieho súdu sa na žalobcu nevzťahovala pre nedostatok povinnosti zložiť preddavok na trovy konania na strane žalovanej, ako aj preto, že spor po podaní návrhu na zmenu žalobného petitu nepresiahol 400-násobok životného minima a aj preto, že celé konanie je oslobodené od povinnosti platiť súdny poplatok.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „1.   Základné   právo   M.   K...   na   súdnu   ochranu   zaručené   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej   republiky   a   jeho   právo   na   spravodlivé   súdne   konanie   zaručené   čl.   6   ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských práv   a základných   slobôd   Uznesením   Krajského   súdu   v Bratislave zo dňa 31.01.2014 sp. zn. 8Co 399/2013 v spojení s Uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 04.06.2013 sp. zn. 8C 158/2011 porušené boli.

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.01.2014 sp. zn. 8Co 399/2013 v spojení s Uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 04.06.2013 sp. zn. 8C 158/2011 sa zrušujú a vec sa vracia Okresnému súdu v Bratislave I. na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľ si uplatňuje trovy právneho zastúpenia...“

II.

V zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu o zastavení konania z dôvodu, že nezložil preddavok na trovy konania. Sťažovateľ v sťažnosti nesúhlasí s uznesením o zastavení konania, keď okrem iného uvádza: „...   sankcia   v   podobe   zastavenia   konania   uznesením   Okresného   súdu,   ako   aj potvrdzujúcim uznesením Odvolacieho súdu sa na žalobcu nevzťahovala pre nedostatok povinnosti zložiť preddavok na trovy konania na strane žalovanej, ako aj preto, že spor po podaní návrhu na zmenu žalobného petitu nepresiahol 400-násobok životného minima a aj preto, že celé konanie je oslobodené od povinnosti platiť súdny poplatok.“

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho   základných   práv   a   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je   sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   §   53   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   neodmietne   prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) dovolanie je prípustné   proti   každému   rozhodnutiu   odvolacieho   súdu,   ak   účastníkovi   konania   sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Z   hľadiska   argumentácie   sťažovateľa   postupoval   krajský   súd   nesprávne,   keď zastavil konanie pre nezaplatenie preddavku na trovy konania.

V   súvislosti   s   touto   argumentáciou   sťažovateľa   ústavný   súd   poukazuje   na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej odňatím možnosti konať   pred   súdom   sa   rozumie   postup   súdu,   ktorým   znemožnil   účastníkovi   konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Pokiaľ krajský súd podľa sťažovateľa nesprávne potvrdil uznesenie okresného súdu o zastavení konania pre nezloženie preddavku na trovy konania, ak na to nebol zákonný dôvod, treba to považovať za dovolací dôvod podľa § 237 písm. f) OSP, lebo ňou odňal tomuto účastníkovi konať pred súdom a bránil mu v realizácii procesného práva domáhať sa   ochrany práva na súde,   ktoré   bolo porušené alebo ohrozené. K podobným záverom   dospel   ústavný   súd   už   v   rámci   svojej   predchádzajúcej   rozhodovacej   činnosti (I. ÚS 328/09, I. ÚS 200/2010, II. ÚS 283/2010, III. ÚS 300/2011).

Ústavou   daná   právomoc   neumožňuje   ústavnému   súdu   nahrádzať   rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo na základe zákona, t. j. v danom prípade na základe uplatnenia postupu podľa § 237 písm. f) OSP. Ústavný súd môže   založiť   svoju   právomoc   na   konanie   až   vtedy,   ak   fyzická   alebo   právnická   osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv. Ústava ani zákon o ústavnom   súde   nepripúšťajú,   aby   si   sťažovateľ   ako   účastník   konania   zvolil   medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak, čl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi dostupných a účinných prostriedkov   nápravy.   Aj   podľa   stabilnej   judikatúry   ústavný   súd   nie   je   oprávnený poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany v   konaní   pred   všeobecným   súdom   vlastnými,   dovolenými   a   Občianskym   súdnym poriadkom ustanovenými procesnými úkonmi (I. ÚS 161/02, I. ÚS 79/07).

Ústavný   súd   v   súvislosti   so   skúmaním   podmienok   konania   o   podanej   sťažnosti v rámci jej predbežného prerokovania zistil, že sťažovateľ proti napadnutému uzneseniu krajského   súdu   dovolanie   nepodal.   Vzhľadom   na   uvedené   je   potrebné skonštatovať,   že nevyčerpal mimoriadny opravný prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu jeho základných práv účinne poskytol a na ktorého použitie bol oprávnený v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, čo zakladá neprípustnosť jeho sťažnosti. Sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukazoval), že dovolanie nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto zo strany ústavného   súdu   neprichádza   do   úvahy   ani   prípadný   postup   podľa   §   53   ods.   2   zákona o ústavnom súde.

Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci.

K tomuto rozhodnutiu sa podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde pripája odlišné stanovisko sudcu Milana Ľalíka.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2014