znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 296/06-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. októbra 2006 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I,   Krajského   súdu v Žiline   a Okresného   súdu   Žilina vo   veci   vedenej   Okresným   súdom   Žilina   pod sp. zn. 14 C 41/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júla 2006 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava   I,   Krajského   súdu   v Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   a Okresného   súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 14 C 41/2006.Sťažovateľ   žiadal   vysloviť   porušenie   označeného   základného   práva   menovanými všeobecnými   súdmi,   priznať   mu „finančnú   satisfakciu   (...)   každý   súd   zvlášť   vo   výške 100 000 Sk“ a úroky z omeškania, ako aj náhradu trov jeho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom advokátovi, o ustanovenie ktorého požiadal.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateľa   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd nahliadnutím do súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 14 C 41/2006 zistil,   že sťažovateľ   podal   30.   januára   2006   Okresnému   súdu   Bratislava   I   návrh na náhradu „škody a nemajetkovej ujmy vzniknutej pri výkone úradnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z. z.“ (veci bola pridelená sp. zn. 27 C 114/06).

Okresný súd Bratislava I 7. februára 2006 postúpil vec okresnému súdu „na konanie podľa § 105 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ako súdu miestne príslušnému podľa § 85 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko navrhovateľ sa domáha náhrady škody na základe nesprávneho úradného postupu Okresného súdu v Žiline...“ (vec bola doručená do Žiliny 1. marca 2006). Postúpenie veci bolo 7. februára 2006 oznámené Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky a sťažovateľovi.

Sťažovateľ   20.   februára   2006   podaním   adresovaným   predsedovi   Okresného   súdu Bratislava I napadol postúpenie veci ako „chybné rozhodnutie“.

Sudcovia   okresného   súdu   14.   marca   informovali   predsedu   okresného   súdu „o skutočnostiach pre vylúčenie sudcu z pojednávania a rozhodovania veci“.

Súdny   spis   sp.   zn.   14   C   41/06   bol   7.   júna   2006   predložený   krajskému   súdu „na rozhodnutie o námietke zaujatosti sudcov...“

Krajský   súd   uznesením   č.   k.   6   NcC   34/2006   zo   16.   júna   2006   vylúčil   sudcov okresného súdu „z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod   sp.   zn.   14   C   41/2006“.   Vec   prikázal   na   ďalšie   konanie   Okresnému   súdu   Čadca. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14. júla 2006, keď bolo doručené sťažovateľovi.

Vychádzajúc z uvedených skutočnosti ústavný súd konštatuje, že konanie o návrhu sťažovateľa na menovaných súdoch trvá ku dňu podania sťažnosti na ústavný súd (18. júl 2006) vyše šesť mesiacov.

Vychádzajúc   z vyššie   uvedených   skutočností   (najmä   celkovej   doterajšej   dĺžky predmetného konania, charakteru posudzovanej veci a sudcami okresného súdu vznesenej námietky ich zaujatosti) ústavný súd zastáva názor, že prípadné prijatie sťažnosti na ďalšie konanie   by   v konečnom   dôsledku   neviedlo   k zisteniu   takých   nedostatkov   v postupe menovaných súdov, ktoré by odôvodňovali vyslovenie porušenia sťažovateľom označeného základného   práva.   Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   pre   jej   zjavnú neopodstatnenosť   spočívajúcu   v tom,   že   celková   dĺžka   doterajšieho   konania   (vyše   šesť mesiacov) spolu s charakterom veci vylučuje, aby konanie sp. zn. 14 C 41/2006 bolo možné pokladať za konanie so zbytočnými prieťahmi.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá, ústavný súd už o jeho žiadosti   o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   a náhrady   trov   konania (vrátane   žiadosti   o ustanovenie   právneho   zástupcu)   nerozhodol,   lebo   ich   poskytnutie je v zmysle čl. 127 ods. 3 ústavy (resp. § 56 ods. 4 a § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) viazané na vyhovenie sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. októbra 2006