znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 295/2014-39

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   10.   septembra   2014 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť M. T., zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Holičom, Advokátska kancelária, Lužická 7, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 1/2007 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 10 C 149/1996) a takto

r o z h o d o l :

Základné právo M. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na prejednanie   jej   záležitosti   v   primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Bratislava   III   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   16   C   1/2007   v   období po vydaní   nálezu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   č.   k.   III.   ÚS   282/06-22 z 3. novembra 2006 p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. mája 2014 doručená sťažnosť M. T. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Holičom,   Advokátska   kancelária, Lužická 7,   Bratislava, vo veci   namietaného porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   16   C   1/2007   (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn. 10 C 149/1996).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: «Sťažovateľka   podala   dňa   13.06.1996   na   Okresnom   súde   Bratislava   III.   návrh na začatie   konania,   ktorým   sa   domáhal   určenia   neplatnosti   okamžitého   skončenia pracovného pomeru   a   mzdové nároky,   ktoré   konanie bolo pôvodne   vedené pod sp.   zn. 10 C 149/1996   na   Okresnom   súde   Bratislava   III.   Dnes   je   spor   vedený   pod   sp.   zn. 16 C 1/2007 na základe rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Ndob 2/2007-73 zo dňa 28.3.2007, ktorým súd určil, že vo veci konať je príslušný Okresný súd Bratislava III.

Skutkový   stav   konania   vo   veci   do   podania   návrhu   dňa   13.6.1996   je   opísaný v „Sťažnosti“   zo   dňa   13.8.2006,   doručenej   ÚS   SR   dňa   15.8.2006,   vedenej   pod   sp.   zn. III. ÚS 282/2006.

Ako   je   uvedené   vyššie,   sťažovateľka   sťažnosťou   namietala   porušenie   svojich základných ľudských práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. O sťažnosti, Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ÚS) „NÁLEZOM“ pod sp. zn. III. ÚS 282/2006, dňa 3.11.2006 takto rozhodol :

1. Základné právo M. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III. v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 149/96 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III.   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10   C   149/96 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov....

Pretože Okresný súd Bratislava III., do dnešného dňa nerešpektoval rozhodnutie ÚS SR č. III. ÚS 282/06-22 v bode 2, podávam opakovane túto sťažnosť, ktorou napádam obdobie   od   15.8.2006,   (kedy   bola   sťažnosť   doručená   ÚS   SR)   a   namietam   opakovane porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Sťažnosťou proti žalovanému SKP, ŽELSTAV,   A-Z,   s.r.o.,   sa domáhala,   a stále domáha porušenia svojho práva z dôvodu absolútnej neplatnosti, nezákonne zrušeného pracovného pomeru a mzdové nároky.»

Sťažovateľka poukazujúc na celkovú dĺžku konania, ktoré trvá už takmer 18 rokov a dosiaľ nie je právoplatne skončené, a na opakovanú nečinnosť okresného súdu po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 282/06-22 z 3. novembra 2006 navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:

„Okresný súd Bratislava III. v konaní sp. zn. 16 C 1/2007 porušil (opakovane) v čase od 15.8.2006 základné ľudské právo sťažovateľky na prejednanie jej veci bez zbytočných prieťahov   v   zmysle   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR,   ako   aj   prejednanie   jej   veci   spravodlivo a v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Ústavný súd SR, prikazuje Okresnému súdu Bratislava III. v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 1/2007 konať bez zbytočných prieťahov v spravodlivom procese pri dodržiavaní zákonov, Ústavy SR a Dohovoru.

Sťažovateľke M. T.   priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30.000 Eur,   ktoré   Okresný   súd   Bratislava   III.   je   povinný   zaplatiť   na   účet   právneho   zástupcu advokáta   JUDr.   Jozefa   Holiča...,   a   to   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   Nálezu Ústavného súdu SR.

M. T. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 461,772 €., ktoré Okresný súd Bratislava III. je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu advokáta JUDr. Jozefa Holiča..., a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR.“

Ústavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS 295/2014 z 11. júna 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie.

Okresný   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k   sťažnosti   podaním sp. zn. Spr. 3516/2014 z 30. júna 2014 doručeným ústavnému súdu 7. júla 2014, v ktorom predseda   okresného súdu   stotožňujúc sa   so   stanoviskom   zákonnej sudkyne v   tejto   veci uviedol:

„Ako   vyplýva   z   prehľadu   procesných   úkonov   súd   po   zverejnení   nálezu   vo   veci priebežne konal.   Teda v súvislosti   s uvedeným   sa   stotožňujem i   s vyjadrením zákonnej sudkyne JUDr. Dagmar Vaverčákovej.

Navrhujem,   aby   ústavný   súd   prihliadol   predovšetkým   na   okolnosť,   že   po   náleze ústavného súdu v čase od 04.11.2007 do 21.07.2008 sa spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave resp. na Najvyššom súde SR z dôvodu kompetenčného konfliktu.

Ďalej   navrhujem   ústavnému   súdu,   aby   prihliadol   na   okolnosti,   ktoré   bránili v rozhodnutiu vo veci samej na vytýčených pojednávaniach. Pričom sa jednalo o okolnosti spôsobené   účastníkmi   konania.   Dňa   25.09.2008   bolo   odročené   pojednávanie   z   dôvodu ospravedlnenia   sa   titulom   práceneschopnosti   odporcu,   čo   predstavuje   objektívny   dôvod odročenia   pojednávania.   Pojednávanie   dňa   10.11.2008   bolo   odročené   z   dôvodu ospravedlnenia sa navrhovateľky - v danom prípade sťažovateľky.

Pojednávania dňa 05.11.2009 bolo odročené z toho dôvodu, že bezprostredne pred pojednávaním bolo súdu doručené rozhodnutie o zrušení konkurzu.

V tejto súvislosti navrhujem ústavnému súdu, aby prihliadal i na túto okolnosť, keď uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.09.2008 bol zrušený konkurz po splnení rozvrhového   uznesenia   a   týmto   uznesením   zároveň   JUDr.   J.   J.   zbavil   funkcie   správcu konkurznej   podstaty.   Voči   tomuto   uzneseniu   bolo podané   odvolanie   zo   strany veriteľov a táto otázka bola vyriešená až uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.07.2010. V tomto období nebolo možné jednoznačne ustáliť okruh účastníka na strane odporcu resp. osobu oprávnenú konať za odporcu. Ďalšou okolnosťou, ktorá mala vplyv na dĺžku konania bola samotná skutočnosť úmrtia správcu konkurznej podstaty JUDr. J. J. Po jeho úmrtí bola za správkyňu   konkurznej   podstaty   uznesením   Krajského   súdu   v   Bratislave   zo   dňa

13.12.2011 ustanovená Ing. S. a následne rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 02.03.2012 nový správca JUDr. B. Tieto skutočnosti mali podstatný vplyv na to, že vo veci sa nemohlo meritórne konať prakticky v rokoch 2008 až marec 2012. Po ustálení správcu konkurznej podstaty súd vo veci meritórne konal, keď vytýčil vo veci termín pojednávania na   deň   12.12.2012,   toto   pojednávanie   bolo   odročené   z   dôvodu   uplatnenej   námietky zaujatosti   sťažovateľky   voči   zákonnej   sudkyni.   Táto   námietka   však   nebola   daná,   čo vyplývalo   i   z   rozhodnutia   Krajského   súdu   v   Bratislave   zo   dňa   16.01.2013   sp.   zn. 12NCc 3/2013.   V   tejto   súvislosti   sa   spis   od 16.01.2013   do   30.01.2013   nachádzal na Krajskom súde v Bratislave.

V   tomto   štádiu   na   dĺžku   konania   mali   vplyv   i   neefektívne   procesné   podania sťažovateľky a to konkrétne jej dovolanie doručené súdu dňa 01.02.2013 proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, ktorým krajský súd rozhodol o nevylúčení v tom čase sudkyne JUDr. Viery Sládečkovej, ako i odvolanie sťažovateľky voči rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, ktorým jej bol vyrubený súdny poplatok za námietku zaujatosti. O odvolaní rozhodoval   Krajský   súd   v   Bratislave   v   čase   od   19.04.2013   do   11.07.2013   tak,   že rozhodnutie   prvostupňového   súdu   potvrdil   a   Najvyšší   súd   SR   rozhodoval   o   dovolaní sťažovateľky v období od 19.02.2014 do 02.04.2014 tak, že konanie o dovolaní zastavil. Po vyriešení   týchto   procesných   otázok   vo   veci   bol   vytýčený   termín   pojednávania na 28.05.2014,   kde   vec   bola   meritórne   prejednaná   a   pojednávanie   bolo   odročené na 18.06.2014 keď bol vo veci vyhlásený rozsudok.“

Okresný súd pripojil k vyjadreniu k sťažnosti aj prehľad dosiaľ v napadnutom konaní vykonaných procesných úkonov vypracovaný zákonnou sudkyňou:

„-   04. 01. 2007   -   postúpenie   spisu   Krajskému   súdu   v   Bratislave   (pridelené JUDr. Elene Kúšovej 10. 1. 2007)

- 13.   2.   2007   -   podanie   PZN   -   nesúhlas   s   odstúpením   spisu   Krajskému   súdu v Bratislave

- uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Ndob 2/2007 zo dňa 28. 3. 2007 (doručené Krajskému   súdu   v   Bratislave   18.   4.   2007),   že   na   konanie   je   príslušný   Okresný   súd Bratislava 3

- postúpenie   spisu   Krajským   súdom   v   Bratislave   na   Okresný   súd   Bratislava   3   - doručené 10. 5. 2007

- úprava 7. 8. 2008 - vytýčenie termínu pojednávania na 25. 9. 2008

- 25. 9. 2008 - termín pojednávania

- 10. 11. 2008 - termín pojednávania

- 15. 1. 2009 - termín pojednávania

- 26.   3.   2009   -   dopyt   na   Krajský   súd   Bratislava   o   oznámenie   aktuálneho   stavu konania vo veci zrušenia konkurzu vyhláseného na majetok odporcu

- 27. 3. 2009 - spis daný na dvojmesačnú lehotu - predložiť s informáciou o stave konania vo veci zrušenia konkurzu na Krajskom súde v Bratislave

- 29. 5. 2009 - oznámenie Krajského súdu v Bratislave o aktuálnom stave konkurzu

- 2. 12. 2009 - dopyt na Krajský súd v Bratislave o oznámenie aktuálneho stavu konania vo veci zrušenia konkurzu vyhláseného na majetok odporcu

- 4. 12. 2009 - spis daný na lehotu 6 mesiacov - predložiť s informáciou o stave konania vo veci zrušenia konkurzu na Krajskom súde v Bratislave

- 7.   6.   2010 -   dopyt na Krajský   súd v Bratislave o oznámenie aktuálneho   stavu konania vo veci zrušenia konkurzu vyhláseného na majetok odporcu

- 15. 6. 2010 - spis daný na lehotu 6 mesiacov - predložiť s informáciou o stave konania vo veci zrušenia konkurzu odporcu na Krajskom súde v Bratislave

- 18. 11. 2010 - dopyt na Krajský súd v Bratislave o oznámenie aktuálneho stavu konania vo veci zrušenia konkurzu vyhláseného na majetok odporcu

- 13. 6. 2011 - spis pridelený zákonnému sudcovi Mgr. Jánovi Stančekovi

- 24. 6. 2011 - dopyt na Krajský súd v Bratislave o oznámenie aktuálneho stavu konania vo veci zrušenia konkurzu vyhláseného na majetok odporcu

- 7. 9. 2011 - pridelenie spisu zákonnej sudkyni JUDr. Viere Sládečkovej

- 8. 9. 2011 - spis daný na lehotu 3 mesiace – potom zistiť stav konkurzného konania

- 1. 2. 2012   -   dopyt   na   Krajský   súd   v   Bratislave   o   oznámenie   aktuálneho   stavu konania vo veci zrušenia konkurzu vyhláseného na majetok odporcu

- 9.   3.   2012   -   výzva   správcovi   konkurznej   podstaty   odporcu   na   vyjadrenie,   či navrhuje pokračovať v prerušenom konaní

- podanie   SKP   odporcu   zo   dňa   20.   3.   2012   -   s   pokračovaním   v   súdnom   spore nesúhlasí

- od 29. 3. 2012 do 4. 6. 2012 - spis sa nachádzal na Ústavnom súde Slovenskej republiky

- podanie SKP odporcu zo znenia 24. 9. 2012 - súhlas s pokračovaním v súdnom spore

- 24. 10. 2012 - žiadosť SKP odporcu o oslobodenie od súdnych poplatkov

- uznesenie   č.   k.   16   C   1/2007-176   zo   dňa   14.   11.   2012   -   priznané   oslobodenie od súdnych poplatkov

- 7. 12. 2012 - návrh navrhovateľky na priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov

- 12. 12. 2012 - podáme PZN - úprava petitu návrhu

- 12. 12. 2012 - termín pojednávania

- 12. 12. 2012 - podanie navrhovateľky na vylúčenie zákonnej sudkyne JUDr. Viery Sládečkovej z pojednávania a rozhodovania vo veci 16 C 1/2007

-   podanie   SKP   odporcu   zo   dňa   13. 12. 2012   -   námietka   vecnej   príslušnosti Okresného súdu Bratislava 3

- podanie navrhovateľky z 27. 12. 2012 - odôvodnenie návrhu na vylúčenie zákonnej sudkyne z pojednávania

- 10. 1. 2013 - uznesenie vzor 4 - súdny poplatok za námietku zaujatosti vyrubený navrhovateľke

- uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 NcC 3/2013-225 zo dňa 16. 1. 2013 (doručené súdu 30. 1. 2013)

- 1. 2. 2013 - vytýčenie termínu pojednávania na 3. 4. 2013

- podanie   navrhovateľky   zo   dňa   1. 2. 2013   -   odvolanie   voči   uzneseniu   zo   dňa 10. 1. 2013,   ktorým   bol   navrhovateľke   zaujatosti   vyrubený   súdny   poplatok   za   námietku zaujatosti

- podanie PZN zo dňa 23. 1. 2013 (doručené na súd 18. 2. 2013) - späťvzatie návrhu navrhovateľky na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov

- podanie navrhovateľky zo dňa 4. 3. 2013 - dovolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave 2 NcC 3/2013-225 zo dňa 16. 1. 2013

- 7. 3. 2013 - oznámenie zákonnej sudkyne JUDr. Viery Sládečkovej v zmysle § 15 ods. 1 veta prvá a druhá O. s. p. predsedovi súdu

- 14. 3. 2013 - pridelenie spisu zákonnej sudkyni JUDr. Dagmar Vaverčákovej

- 18. 3. 2013 - výzva adresovaná právnemu zástupcovi navrhovateľky

- 19. 4. 2013   -   spis   predložený   Krajskému   súdu   na   rozhodnutie   o   odvolaní navrhovateľky voči uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti

- uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4 Co 217/2013-286 zo dňa 30. 5. 2013 (doručené súdu 11. 7. 2013)

- 31. 7. 2013 - uznesenie adresované PZN na odstránenie vád dovolania

- podanie SKP odporcu zo dňa 27. 1. 2014 k dovolaniu navrhovateľky

- 19. 2. 2014   -   spis   predložený   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky   na rozhodnutie o dovolaní navrhovateľky

- uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 58/2014 zo dňa 26. 3. 2014 (doručené súdu 2. 4. 2014) o zastavení konania o dovolaní

- 8. 4. 2014 - úprava - predvolanie účastníkov na termín pojednávania na 28.5.2014

- 28.   5.   2014   -   termín   pojednávania   odročený   za   účelom   vyhlásenia   rozsudku na 18. 6. 2014

- 18. 6. 2014 - vyhlásený rozsudok“

Zákonná sudkyňa   zaujala stanovisko   aj k správaniu sťažovateľky   ako účastníčky konania, keď v uvedenej súvislosti uviedla:

„Ako zákonná sudkyňa vo veci, ktorá mi bola pridelená generátorom 14. 3. 2013 som postupovala vo veci plynule a bez prieťahov (tak ako aj vyššia súdna úradníčka Mgr. Jitka Dzurišová). Mám za to, že k prieťahom v konaní prispela aj navrhovateľka, ktorá napriek tomu, že som jej právnemu zástupcovi oznámila, že JUDr. Viera Sládečková (ktorú namietala   v konaní)   už   nie   je   zákonnou   sudkyňou,   trvala   na   podanom   dovolaní   (voči uzneseniu, ktorým ju krajský súd nevylúčil z prejednávania veci), čím došlo k predĺženiu konania o cca 1 rok. K plynulosti konania pred pridelením veci do môjho oddelenia sa nevyjadrujem.“

K   vyjadreniu   okresného   súdu   zaujal   stanovisko   právny   zástupca   sťažovateľky podaním doručeným ústavnému súdu 18. júla 2014, v ktorom uviedol:

«Vyjadrenie predsedu súdu aj zákonnej sudkyne (dnes už 5-tej v poradí) sa snažia ospravedlňovať - neospravedlniteľné a čo je iróniou, že chcú z časti prieťahov preniesť vinu na navrhovateľku samú.

To   je   až   prejav   arogancie   čo   od   ostatnej   sudkyne,   ktorá   jediná   snáď   prieťahy eliminovala vyznieva ako falošná solidarita.

Veď   kompetenčný   konflikt   vyvolal   JUDr.   J.   J.,   Správca   konkurznej   podstaty ŽELSTAV,   A-Z,   s.r.o.   (ďalej   len   SKP)   a   súd   napriek   existujúcemu   Stanovisku   NS   SR sp. zn. Obpj 1/1999 zo dňa 19.03.1999, ihneď vec predkladal na rozhodnutie Krajskému súdu   Bratislava   hoci   vedel,   že   vo   veci   je   príslušný   jedine   Okresný   súd   Bratislava   III. (5 Ndob 2/2007-73). Teda vec bola na Krajskom súde v Bratislave absolútne zbytočne. Navrhovateľke, ako účastníčke konania by malo byť a bolo úplne jedno, či prieťah spôsobil Okresný súd Bratislava III., nepochopiteľným postúpením veci Krajskému súdu Bratislava,   alebo   či   Krajský   súd   Bratislava   o   vecnej   príslušnosti   rozhodoval   pridlho (4 mesiace),   celkom   19   mesiacov   súd   nekonal.   Dosiahol   svoj   zámer,   nekonalo   právo navrhovateľky sa opäť vzdialilo.

Aj také vyrubenie súdneho poplatku za podanie námietky zaujatosti neobstojí. Ak súd po určení výšky poplatku akceptuje podané odvolanie a nevyhovie odvolaniu, je pre mňa nepochopiteľné, že vec predkladá na rozhodnutie o veci, o ktorej mohlo byť rozhodnuté mimo konania vo veci samej. „Nuž čo, účel svedčí prostriedok.“

Súd   predložil   odvolanie   odvolaciemu   súdu,   a   „opäť   nemusel   pojednávať a rozhodovať“.

To, že súd reagoval na neprávoplatné rozhodnutie o skončení konkurzu a po zbavení funkcie SKP JUDr. J. J., tiež mohol a mal súd riešiť inak.

Veď vtedy konkurz skončený nebol, JUDr. J. žil a užíval, si už vyplatených viac ako 65   Mil.   Sk.   odmeny   v   neskončenom   konkurze,   kde   prebiehalo   ešte   niekoľko   desiatok súdnych sporov, tak ako na Okresom súde Bratislava III. pod sp. zn. 16 C 1/2007 pred sudkyňou JUDr. Sládečkovou (sa vlastne ani neprejednávalo) s neuveriteľnými prieťahmi. Prejav zákonnej sudkyne vyvolával námietky, sťažnosti ale aj rezignujúce a priame psychické a iné zdravotné následky.

Na   sťažnosti   (už   opakovane)   a   na   neuveriteľnom   postupe   sudkyne   (JUDr. Sládečkovej) trváme napriek neobjektívnej snahe nečinnosť a neefektívnosť súdu zmierniť prieťahy, ktoré boli nie len objektívne, ale zavinené až cieľavedome.»

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské   práva   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   súdu   vyplýva   z   §   6   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   vo   vzťahu   k   posudzovanému súdnemu konaniu už v náleze č. k. III. ÚS 282/06-22 z 3. novembra 2006 konštatoval, že namietané konanie, v ktorom sa sťažovateľka domáha určenia, že okamžité zrušenie jej pracovného pomeru z 15. apríla 1996 nie je platné, ako aj náhrady mzdy, nie je po skutkovej ani právnej stránke náročné. S uvedeným konštatovaním sa ústavný súd stotožňuje.Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom pri rozhodovaní, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom. V tejto súvislosti ústavný súd dospel k záveru, že aj sama sťažovateľka prispela k predĺženiu namietaného konania v posudzovanom   období,   keď   vzniesla   námietku   zaujatosti   voči   zákonnej   sudkyni, opakovane   robila   ďalšie   procesné   návrhy,   ktoré   si   vyžadovali   vydanie   procesných rozhodnutí, proti ktorým boli následne podávané riadne aj mimoriadne opravné prostriedky. Ústavný súd pri hodnotení postupu sťažovateľky bral do úvahy aj to, že ako účastníčka konania mala nesporne právo na procesné úkony, ktoré urobila. Ak v dôsledku uplatnenia procesných   práv   účastníkom   konania   dochádza   k   predĺženiu   konania,   zodpovednosť za tento   stav   neznáša   oprávnená   osoba,   ale   nemožno   ju   pripísať   ani   štátnemu   orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04).

Napokon   ústavný   súd   hodnotil   samotný   postup   okresného   súdu   z   hľadiska posudzovania, či v právnej veci sťažovateľky došlo k zbytočným prieťahom.

Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh, zo súdneho spisu predloženého okresným súdom,   z vyjadrenia okresného súdu,   ako aj zo spisov   vedených   ústavným súdom   pod sp. zn.   III.   ÚS   282/06   a   sp.   zn.   IV.   ÚS   260/2012   zistil,   že   namietané   konanie   bolo uznesením Mestského súdu v Bratislave č. k. 38 K 111/95-59 z 1. februára 1996 v zmysle § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení platnom k 30. júnu   1996   prerušené   bez   vydania   rozhodnutia   o   prerušení   konania,   a   to   až do 24. septembra 2012, keď správca konkurznej podstaty odporcu okresnému súdu oznámil, že   súhlasí   s   pokračovaním   v konaní.   V   súvislosti   s   uvedeným   ústavný   súd   poukazuje na svoju   konštantnú   judikatúru,   v zmysle   ktorej   nečinnosť   súdu   v   dôsledku   existencie zákonnej prekážky jeho postupu tak, ako to je v prípade prerušenia konania, neposudzuje v zásade ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Napriek uvedeným účinkom ústavný súd preskúmal postup okresného súdu v namietanom konaní v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 282/06-22 z 3. novembra 2006 (právoplatný 24. novembra 2006)   a   zistil,   že   v   období   prerušeného   konania   okresný   súd   opakovane   nariaďoval pojednávania   a písomne   vyzýval   správcu   konkurznej   podstaty   odporcu,   aby   získal   jeho stanovisko   vo   veci   pokračovania   v namietanom   konaní,   teda   postupoval   v   súlade s usmernením vysloveným v odôvodnení nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 282/06-22 z 3. novembra 2006 a súčasne na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) opakovane zisťoval aktuálny stav konkurzného konania. Pri posudzovaní postupu okresného súdu   v   tomto   období   ústavný   súd   poukazuje na   svoje   závery   obsiahnuté v odôvodnení uznesenia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 260/2012 z 18. mája 2012, ktorým bola sťažnosť sťažovateľky, ktorou namietala porušenie identických práv, v tomto konaní odmietnutá pre zjavnú neopodstatnenosť.

Ústavný súd tiež zistil, že okresný súd v období po skončení prerušenia namietaného konania   vykonával   úkony   smerujúce   k   rozhodnutiu   v   merite   veci,   napr.   nariaďoval pojednávania   [12.   decembra   2012,   3.   apríla   2013   (neuskutočnilo   sa   z   dôvodu   zmeny zákonnej sudkyne), 28. mája 2014 a 18. júna 2014], ako aj vykonával úkony v súvislosti s podanou námietkou zaujatosti proti zákonnej sudkyni, ktorú vzniesla sťažovateľka, musel sa   zaoberať   návrhom   sťažovateľky   na   priznanie   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov (po dvoch   mesiacoch   vzaté   späť),   jej   odvolaním   proti   uzneseniu   o   zaplatení   súdneho poplatku   za   námietku   zaujatosti,   odvolaním   sťažovateľky   proti   výzve   na   preukázanie splnenia predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov. Okresný súd tiež vykonával úkony v súvislosti so sťažovateľkou podaným dovolaním proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 2 NcC 3/2013 zo 16. januára 2013, ktorým tento rozhodol o nevylúčení zákonnej sudkyne z rozhodovania veci (sťažovateľka trvala na podanom dovolaní napriek tomu, že následne došlo k zmene zákonnej sudkyne a išlo o rozhodnutie súdu prvého stupňa, proti ktorému   tento   mimoriadny   opravný   prostriedok   prípustný   nie   je),   keďže   sťažovateľka podala odvolanie aj proti uzneseniu na odstránenie vád dovolania. Na pojednávaní konanom 18.   júna   2014   okresný   súd   vo   veci   rozhodol   rozsudkom,   ktorým   návrh   sťažovateľky zamietol.

Ústavný súd tiež uvádza, že obdobia (v celkovom trvaní viac ako 4 mesiace), počas ktorých bol spis okresného súdu na krajskom súde, resp. na Najvyššom súde Slovenskej republiky, a to obdobie od 16. januára 2013 do 30. januára 2013 v trvaní 15 dní, obdobie od 19.   apríla   2013   do   11.   júla   2013   v   trvaní   takmer   3   mesiace,   obdobie od 26. septembra 2013 do 30. októbra 2013 v trvaní 1 mesiac a obdobie od 19. februára 2014 do 2. apríla 2014 v trvaní viac ako 1 mesiac, nemožno pričítať na vrub okresnému súdu.

Ústavný súd tiež konštatuje, že o ojedinelom neefektívnom postupe okresného súdu v posudzovanom   období   svedčí   skutočnosť,   že   spis   predložený   krajskému   súdu 26. septembra 2013 bol okresnému súd vrátený 30. októbra 2013 ako nedôvodne predložený na   rozhodovanie   o   odvolaní   sťažovateľky   proti   uzneseniu   okresného   súdu sp. zn. 16 C 1/2007 z 31. júla 2013, ktorým bola sťažovateľka vyzvaná na odstránenie vád dovolania.   Predmetné   uznesenie   bolo   vydané   vyššou   súdnou   úradníčkou,   a   preto   mal okresný súd aplikovať § 374 ods. 4 OSP, v zmysle ktorého sa také rozhodnutie podaním odvolania   zrušuje   a   opätovne   rozhodne   sudca,   pričom   vec   sa   odvolaciemu   súdu nepredkladá.

Ústavný   súd   v   súvislosti   s   namietanými   prieťahmi   v   konaní   okresného   súdu vedenom   pod   sp.   zn.   16   C   1/2007   opakovane   poukazuje   na   skutočnosť,   že   „ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04). Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (napr.   I.   ÚS   46/01,   II.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   92/03). V prípade,   keď ústavný súd zistí,   že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto článku   (II.   ÚS   57/01,   III.   ÚS   30/03)   alebo   ho   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnený (I. ÚS 17/01,   I.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   27/02,   III.   ÚS   199/02,   I.   ÚS   197/03,   I.   ÚS   35/04, I. ÚS 38/04).

Vzhľadom na uvedené, ako aj na skutočnosť, že po prerušení konania okresný súd vo veci meritórne rozhodol po 20 mesiacoch (t. j. po necelom mesiaci po doručení sťažnosti ústavnému   súdu,   pozn.),   ústavný   súd   nezistil   v   postupe   okresného   súdu   v   namietanom konaní ústavne taký významný prieťah, ktorý by bolo možné pričítať na vrub okresnému súdu. Postup okresného súdu sa v posudzovanom konaní nevyznačoval takými významnými prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako   zbytočné   prieťahy,   a   vysloviť   tak porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 30 000 €, ako aj náhrady trov konania.

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľke je v zmysle čl. 127 ods.   3   ústavy   podmienené   vyhovením   sťažnosti   vo   veci   samej   (vyslovením   porušenia základných práv alebo slobôd zaručených v ústave alebo v kvalifikovanej medzinárodnej zmluve).

O   uložení   povinnosti   niektorému   z   účastníkov   konania,   aby   úplne   alebo   sčasti uhradil   inému   účastníkovi   konania   jeho   trovy,   rozhoduje   ústavný   súd   podľa   „výsledku konania“ (§   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde)   zohľadňujúc   (obdobne   ako   v   prípade rozhodovania   o   priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia),   či   bola   sťažnosť dôvodná, teda či ústavný súd vyslovil porušenie základných práv alebo slobôd sťažovateľa zaručených v ústave alebo v kvalifikovanej medzinárodnej zmluve vo veci samej.

Keďže   v   uvedenom   prípade   ústavný   súd   sťažnosti   sťažovateľky   nevyhovel, uvedenými návrhmi sa pri svojom rozhodovaní už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2014