znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 295/09-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. októbra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. B., T., vo veci namietaného porušenia jeho bližšie neoznačeného   základného   práva   na   dedenie   rozsudkom   Okresného   súdu   Dolný   Kubín z 24. júla 2008 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo 14. apríla 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. V. B. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 29. septembra 2009 doručené podanie Ing.   V. B. (ďalej len „sťažovateľ“)   označené ako „Vyrovnanie dedičských   podielov   –   Sťažnosť“,   ktorým   namieta   porušenie   svojho   v sťažnosti   bližšie neoznačeného   základného   práva   zaručeného   Ústavou   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) neuvedenej spisovej značky „zo dňa 24. júla 2008“ v spojení s odvolacím rozhodnutím Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) „zo dňa 14. apríla t. roku“ (t. j. r. 2009, pozn.).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že menované všeobecné súdy konali o sťažovateľovej žalobe, ktorou sa domáhal vyrovnania „dedičských podielov“ vyplývajúcich z majetkových práv „na základe zákona 293 – zákon SNR z 29. IV/1992 uverejneného v Zb. zákonov“ (t. j. zákona Slovenskej národnej rady č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, pozn.).

Sťažovateľ   v sťažnosti   uviedol,   že   rozsudok   krajského   súdu „zo   dňa   14.   apríla t. roku... mi bol doručený 22. VII/2009)“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   zjavne   neopodstatnené   alebo   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením bez ústneho pojednávania.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§ 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Predmetom sťažnosti sťažovateľa je jeho tvrdenie, že rozsudkom okresného súdu z 27. júla 2008 v spojení s rozsudkom krajského súdu zo 14. apríla 2009 došlo k porušeniu jeho   bližšie   neoznačeného   základného   práva   zaručeného   ústavou   (zrejme   práva vyplývajúceho z čl. 20 ods. 1 ústavy, pozn.).

Sťažovateľ   v sťažnosti,   ktorá   bola   doručená   29.   septembra   2009   (a   podaná   na prepravu poštou 26. septembra 2009 podľa poštovej pečiatky „911 01 Dolný Kubín 1“) výslovne   uviedol,   že   napadnutý   rozsudok   krajského   súdu   zo   14.   apríla   2009   mu   bol doručený   22.   júla   2009,   z čoho   sa   posudzuje   dodržanie   zákonnej   lehoty   na podanie sťažnosti ústavnému súdu.

Z uvedeného   vyplýva,   že   sťažovateľ   sa   dozvedel   o obsahu   rozhodnutia   v jeho majetkovej veci už 22. júla 2009, keď mu bol rozsudok krajského súdu doručený.

Keďže subjektívna lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu začala sťažovateľovi plynúť 23. júla   2009,   keď   sa   o skutočnostiach,   ktoré   podľa   obsahu   sťažnosti   zakladajú namietané porušenie   ním   označeného   práva,   reálne dozvedel,   teda   v   tom   čase   bolo   už sťažovateľovi   zrejmé,   na   základe   akých   právnych   a   skutkových   záverov   krajský   súd rozhodol o jeho odvolaní proti rozsudku okresného súdu.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd považuje sťažnosť proti rozsudku krajského súdu zo 14. apríla 2009 v spojení s rozsudkom okresného súdu z 24. júla 2008 za podanú   oneskorene,   a   preto   ju po predbežnom   prerokovaní   odmietol   (§ 25   ods. 2 v spojení s § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Keďže ide o neodstrániteľnú prekážku v konaní,   bolo   bez   právneho   významu   vyzývať   sťažovateľa,   aby   odstránil   nedostatky podania, ktorého obsah nebol súladný s ustanovením § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. októbra 2009