znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 294/2014-22

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   4.   júna   2014 prerokoval   podanie   JUDr.   Jarmily   Urbancovej,   podpredsedníčky   Najvyššieho   súdu Slovenskej   republiky,   č.   k.   KP   3/2014-15   zo   14.   apríla   2014   o   predpojatosti   sudcov Ústavného   súdu Slovenskej   republiky   JUDr.   Ladislava   Orosza,   JUDr.   Ľudmily Gajdošíkovej   a JUDr. Jána Lubyho vo veciach   vedených   na Ústavnom   súde   Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 1138/2014, Rvp 1139/2014 a sp. zn. Rvp 1153/2014 a takto

r o z h o d o l :

Sudcovia   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   Ladislav   Orosz,   Ľudmila Gajdošíková a Ján Luby n i e   s ú   v y l ú č e n í z výkonu sudcovskej funkcie v konaniach vedených   Ústavným   súdom   Slovenskej   republiky   pod   sp.   zn.   Rvp   1138/2014, Rvp 1139/2014 a sp. zn. Rvp 1153/2014.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bolo 24. apríla 2014 doručené podanie JUDr. Jarmily Urbancovej, podpredsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľka“), č. k. KP 3/2014-15 zo 14. apríla 2014,   ktorým   vzniesla   námietku   predpojatosti   voči   sudcom   ústavného   súdu JUDr. Ladislavovi   Oroszovi,   JUDr.   Ľudmile   Gajdošíkovej   a   JUDr.   Jánovi   Lubymu vo veciach   sťažnosti   Borsodi   Tranzit   Foglalkoztatási   Közhasznú   Nonprofit   Korlátolt Felelösségü Társaság, 3600 Ózd, Jászi. O. u. 3, Maďarsko (ďalej len „sťažovateľka“), proti Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   vedených   ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 1138/2014, Rvp 1139/2014 a sp. zn. Rvp 1153/2014. Sťažovateľka v týchto konaniach namieta porušenie v petite označených práv postupom najvyššieho súdu v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   4   Sžso   18/2013,   sp.   zn.   4   Sžso   14/2013   a sp.   zn. 4 Sžso 32/2013.

2.   Námietku   predpojatosti   proti   sudcovi   spravodajcovi   Ladislavovi   Oroszovi navrhovateľka v podstatnom odôvodnila tým, že na tohto sudcu podal predseda najvyššieho súdu   22.   februára   2013   trestné   oznámenie   z   dôvodu,   že   ako   vylúčený   sudca   konal a rozhodoval v jeho disciplinárnej veci, hoci vedel, že je proti jeho osobe zaujatý. Táto zaujatosť   spočíva   vo   vzájomnej   nevraživosti,   ktorej   dôkazom   je   skutočnosť,   že   sudca Ladislav Orosz sa prostredníctvom médií opakovane negatívne vyjadril k jeho odbornosti a kvalifikovanosti najmä v súvislosti s legitimitou zastavania funkcie predsedu najvyššieho súdu (v rokoch 1998 – 2003). V tejto súvislosti poukázala na viacero mediálnych správ. Vzhľadom na tieto vyjadrenia Ladislava Orosza sa dá očakávať, že bude rovnako negatívne pristupovať k jeho osobe aj v tomto konaní. V ďalšom uviedla, že „objektívnosť sudcu Ladislava Orosza v ostatnom čase je spochybnená aj v dôsledku ním samým vymysleného nátlaku na jeho osobu (prostredníctvom manželky), v súvislosti s konaním o ústavnosti Špeciálneho   súdu   (voči   zriadeniu   ktorého   sťažovateľ   mal   od   začiatku   námietky). Nepravdivosť   nátlaku   sa   potvrdila   právoplatným   uznesením   Okresného   riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície v Košiciach, ČVS: ORP-97/4-OVK-KE-2011 zo   14.   júna   2011,   ktorým   sa   zastavilo   trestné   stíhanie   vo   veci   narkotického   útoku na manželku   sudcu   Orosza   s   tým,   že   po   rozsiahlom   dokazovaní   bolo   preukázané,   že narkotický útok sa na jeho manželku nestal. Nemožno mať istotu o nestrannosti sudcu, ktorý mystifikuje verejnosť a prispôsobuje fakty svojmu záujmu.“.

3. V súvislosti s námietkou predpojatosti vznesenej proti sudcom ústavného súdu Ladislavovi Oroszovi, Ľudmile Gajdošíkovej a Jánovi Lubymu navrhovateľka vo svojom podaní tiež uviedla:

„Na   sudcov   celého   senátu,   teda   na   JUDr.   Ladislava   Orosza,   JUDr.   Ľudmilu Gajdošíkovú a JUDr. Jána Lubyho predseda Najvyššieho súdu... podal 23. augusta 2013 trestné   oznámenie.   Z   jeho   obsahu   vyplýva,   že   IV.   senát   Ústavného   súdu   SR   zložený z predsedu Jána Lubyho a sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Ladislava Orosza na verejnom zasadnutí   13.   augusta   2013   rozhodol   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   IV.   ÚS   459/2012 o sťažnosti obchodnej spoločnosti GEN MAN VENTURES AG, ktorou namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   rozsudkom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky   sp. zn. 1 MObdo   V   4/2010   z   25.   augusta   2011“,   nálezom   tak,   že   vyslovil porušenie základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a namietané   rozhodnutie   zrušil   a   vec   vrátil   na   ďalšie   konanie.   Navrhovateľka   ďalej argumentovala, že uvedeným postupom a rozhodnutím IV. senát ústavného súdu ignoroval skutočnosť, že v porovnateľnej veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. III. ÚS 390/2010 ústavný   súd   vyslovil,   že   základné právo   sťažovateľa   nebyť odňatý   zákonnému   sudcovi porušené nebolo. Z uvedeného postupu sudcov IV. senátu ústavného súdu navrhovateľka odvodzuje arbitrárnosť rozhodnutia sp. zn. IV. ÚS 459/2012, ktoré považuje za „typicky účelové“, pričom „Účelovosť konania spočíva v tom, že v dôsledku nevraživého vzťahu k predsedovi   Najvyššieho   súdu   SR   Štefanovi   Harabinovi,   úmyselne   vykonštruovali nedostatky v jeho práci s cieľom znevážiť ho ako predsedu súdu a zároveň sa mu tým revanšovať za kritiku, ktorú im ako sudcom Ústavného súdu SR v minulosti opakovane vecne adresoval...“.

4. Na základe uvedeného navrhovateľka ústavnému súdu navrhla, aby vylúčil sudcov ústavného súdu JUDr. Ladislava Orosza, JUDr. Ľudmilu Gajdošíkovú a JUDr. Jána Lubyho pre ich predpojatosť z výkonu sudcovskej funkcie v konaniach o sťažnostiach vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 1138/2014, Rvp 1139/2014 a sp. zn. Rvp 1153/2014.

5. Predsedníčka ústavného súdu v zmysle rozvrhu práce ústavného súdu platného na rok 2014 predložila podanie navrhovateľky podľa § 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) I. senátu ústavného súdu na jeho prerokovanie a rozhodnutie.

II.

6. Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

7. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho   pojednávania,   môže   ju   účastník   konania   vyhlásiť   bez   zbytočného   odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje. Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

8. Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce na rok 2014 o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.

9.   Z   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   existenciu   nestrannosti   sudcu   treba posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania   konkrétneho   sudcu   v   danej   veci   a   tiež   podľa   objektívneho   hľadiska,   teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby proti účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).

10.   Namietaní   sudcovia   k   vzneseným   námietkam   predpojatosti   podaným navrhovateľkou   uviedli,   že   tieto   sú   nedôvodné,   resp.   účelové   a   že   sa   necítia   byť v predmetnej   veci   zaujatí.   V   podrobnostiach   reagovali   podobne   ako   vo   veci sp. zn. I. ÚS 664/2013   (a   mnohých   ďalších,   napr.   I.   ÚS   652/2013,   I.   ÚS   36/2013, I. ÚS 61/2014), na argumentáciu ktorú ústavný súd v ďalšom odkazuje.

11.   Hoci   sa   úprava   vylúčenia   sudcu   v   základných   rysoch   zhoduje   s   úpravou obsiahnutou v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným súdom však môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie nestrannosti a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom je   ochrana   individuálnych   subjektívnych   práv   (tak   to   je   napr.   pri   abstraktnej   kontrole právnych   noriem),   alebo   (ii)   v   konaniach,   kde   je   postavenie   účastníka   konania   (jeho zástupcu) iné ako v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4, § 49 a § 51 zákona o ústavnom súde).

12.   Sťažovateľka   v   podaných   sťažnostiach   namieta   porušenie   bližšie   označených práv   postupom   najvyššieho   súdu   v   konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   4   Sžso   18/2013, sp. zn. 4 Sžso 14/2013 a sp. zn. 4 Sžso 32/2013. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj oprávnenie „zástupcu účastníka“ podať námietku predpojatosti proti vec prerokovávajúcim sudcom ústavného súdu vo veciach vedených pod sp. zn. Rvp 1138/2014, Rvp 1139/2014 a sp. zn. Rvp 1153/2014, najmä pokiaľ ide o dôvody uvádzané v tejto námietke. Postavenie predsedu   najvyššieho súdu   JUDr.   Štefana   Harabina   v konaniach   pred   ústavným   súdom vedených   pod sp. zn. Rvp   1138/2014, Rvp   1139/2014 a sp.   zn. Rvp   1153/2014, ktorého osoby sa námietky predpojatosti uvedené v podaní navrhovateľky výlučne týkajú, je prima facie iné/slabšie,   ako   je   postavenie   veci   prerokovávajúcich   senátov   najvyššieho   súdu (o ktorých veci v skutočnosti ide) alebo ako je postavenie priamych účastníkov uvedených konaní   pred všeobecným   súdom.   Za   takejto   situácie   spravidla   nemôže   obstáť   námietka predpojatosti vznesená proti osobe predsedu najvyššieho súdu, ktorá sa týka výlučne vzťahu namietaných sudcov ústavného súdu k osobe predsedu najvyššieho súdu; osoba predsedu najvyššieho súdu totiž nie je účastníkom pôvodných pred ústavným súdom napadnutých konaní, pričom podané námietky neobsahovali také skutočnosti, ktoré potencionálne mohli nejakým   spôsobom   súvisieť   s   predpojatosťou   sudcov   Ladislava   Orosza,   Ľudmily Gajdošíkovej a Jána Lubyho (členov IV. senátu) vo veciach ústavného prieskumu postupu najvyššieho súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 4 Sžso 18/2013, sp. zn. 4 Sžso 14/2013 a sp. zn. 4 Sžso 32/2013.

13.   Po   preskúmaní   podnetu   navrhovateľky   I.   senát   ústavného   súdu   nezistil   také skutočnosti,   ktoré   by   podľa   §   27   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   viedli   k   vylúčeniu uvedených   sudcov   z   výkonu   sudcovskej   funkcie   v   konaniach   vedených   ústavným súdom pod   sp.   zn.   Rvp   1138/2014,   Rvp   1139/2014   a Rvp   1153/2014.   Ústavný   súd   aj v iných   prípadoch nepripustil   námietky   navrhovateľa   podobného   charakteru (III. ÚS 30/2012,   III. ÚS 560/2011,   III.   ÚS   501/2011,   I. ÚS   622/2012,   I.   ÚS   36/2013, I. ÚS 61/2014). Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia ústavného súdu Ladislav Orosz, Ľudmila Gajdošíková a Ján Luby nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaniach vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 1138/2014, Rvp 1139/2014 a sp. zn. Rvp 1153/2014.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2014