znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 294/2010-16

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   7.   septembra   2010 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Svidník v bližšie nešpecifikovanom konaní a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júna 2010   doručená   sťažnosť   I.   K.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Svidník   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v bližšie nešpecifikovanom konaní.

2. Sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil takto: „Už pred viac... ako 11-mi rokmi - presne dňa 15. II. 1999 som napísal svoju žalobu na vydanie, bezdôvodného obohatenia S., ktorú som adresoval a neodkladne po pošte odoslal a doručil Okresnému súdu..., ktorý vo veci samej ani po tak dlhom čase o tejto kauze vôbec nekonal! Dokonca jej nepridelil ani číslo súdneho konania! V tomto spore išlo o neoprávnené získanie majetkového prospechu žalovaného na môj úkor titulom plnenia nájomného za užívanie pôdy od r. 1996 a násl. v k. ú. J., ktorá bola v mojej plnej moci, ako oprávnenej osoby /domnelého vlastníka a neskôr dediča/.“

3.   Sťažovateľ   zastáva   názor,   že   v konaní   okresného   súdu   dochádza   k prieťahom (čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru). V nadväznosti na uvedené sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„... Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. K. podľa ods. 2/, čl. 48 Ústavy... v spojení s ods. 1/, čl. 6 Dohovoru postupom Okresného súdu... u neho registrovanom, ale zatiaľ neznámo súdnom konaní o sťažovateľovej žalobe, zo dňa 15. II. 1999 a dlhodobou absolútnou nečinnosťou porušené boli a aj naďalej porušované sú.

... Priznáva I. K. K. spravodlivé finančne zadosťučinenie vo výške 3 tis. EUR /slovom tritisíc   EUR/,   ktoré   je   mu   povinný   Okresný   súd...   zaplatiť   do   2-och   mesiacov   od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.

...Ukladá   Okresnému   súdu...   uhradiť   vzniklé   trovy   tohto   súdneho   konania   pred ústavným súdom, a to v lehote do 15-tich dní od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.“

4. Zároveň sťažovateľ požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom z dôvodu, že jeho „... dôchodok patrí do kategórie nízkych z ktorého sa dá ledva zachovať pri živote so svojou rodinou...“.

5. Keďže sťažnosť nespĺňala zákonom   predpokladané náležitosti,   listom   z 8.   júla 2010   ústavný   súd   sťažovateľa   vyzval,   aby   v lehote   10   dní   pod   následkom   odmietnutia podania   predložil   žalobný   návrh   z 15.   februára   1999   spolu   s dokladom   o jeho doručení okresnému   súdu,   ako aj   doklad   o podaní   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní   predsedovi okresného súdu.

6. Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu reagoval podaním z 20. júla 2010, v ktorom uviedol: „... musel som sa v tomto smere s týmito konkrétnymi požiadavkami najsamprv obrátiť na Okresný súd... Až potom, keď tieto požadované informácie od neho obdržím, prípadne po márnom uplynutí mu stanovenej lehoty, rozhodnem sa ako s touto vecou ďalej naložím...“ Následne sťažovateľ podaním z 1. augusta 2010 ústavnému súdu oznámil, že okresný súd mu neposkytol v tejto veci požadované informácie, a preto „... pekne prosím, aby ste ho v tejto veci oslovili Vy s jednoznačným dotazom...“.

7. Na výzvu ústavného súdu predseda okresného súdu v liste sp. zn. Spr/116/2010 zo 14. júla 2010 inter alia uviedol, že „Lustráciou v registri bolo zistené, že sťažovateľ vo februári   1999,   ani v nasledujúcich rokoch,   Okresnému   súdu...   nedoručil   žiadnu   žalobu, v ktorej by mal vystupovať ako žalovaný S. Keby bola takáto žaloba súdu doručená, mala by svoju   spisovú   značku   a   nemohlo   by   sa   stať,   že   by   do   dnešného   dňa   súd   nekonal. Neevidujeme žiadne sťažnosti žalobcu na prieťahy v konaní.“.

II.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov ustanoví   zákon.   Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o   konaní pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým   zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže   ústavný súd   na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený.   Ak   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

9. Pretože sťažnosť nespĺňala zákonom predpísané náležitosti, ústavný súd vyzval sťažovateľa na ich doplnenie. Sťažovateľ síce v určenej lehote na výzvu ústavného súdu zareagoval,   ale   ani   po   jeho   doplnení   sťažnosť   neobsahovala   zákonom   ustanovené náležitosti; sťažovateľ nepredložil ani len žalobný návrh z 15. februára 1999, ktorý mal podľa jeho názoru doručiť okresnému súdu. Túto skutočnosť však okresný súd nepotvrdil (pozri body 5, 6 a 7). Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

10. Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi sťažovateľa obsiahnutými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2010