znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 294/09-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. októbra 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   V.   S.,   T.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   M.   Z.,   B., pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 9/05 a Krajského súdu v Trnave v rámci bližšie neoznačeného odvolacieho konania a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. S.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. septembra 2009 doručená sťažnosť V. S. (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26   C   9/05 a Krajského   súdu   v   Trnave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v rámci   bližšie neoznačeného odvolacieho konania.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza:«Okresnému súdu v Trnave som predložil dňa 1. 02. 2005 návrh žaloby o náhradu mzdy. Podaním   súdu   07.   02.   2005 som   navrhol   rozšírenie   podaného   návrhu   žaloby o náhradu mzdy o preskúmanie právoplatnosti Dohody o zmene pracovnej zmluvy /§ 36 ZP/ zo dňa 1. 1. 1982.

Okresný súd v Trnave uznesením zo dňa 11. 02. 2005 pripustil zmenu podaného návrhu žaloby o náhradu mzdy sp. zn. : 26 C 9/05-61.

Z toho dôvodu, že súd v horeuvedenej veci nekonal podal som doručené osobne 13. 12. 2005 na súd, do rúk predsedu súdu sťažnosť na zbytočné súdne prieťahy v konaní na Okresnom súde v Trnave, čísla konania: 26 C/9/2005 a č. k.: 13 C 11/93.

Listom OS v Trnave č. Spr 2577/5 20 dňa 3. 1. 2006 mi na moju sťažnosť odpovedala podpredsedníčka   Okresného   súdu   v   Trnave   JUDr.   K.   H.,   ktorá   zároveň   nespravodlivo rozhodla vo veci 13 C 11/93 aj ktorej sa táto sťažnosť týkala.

Tu   je   preukázaná   nesprávnosť   postupu   Okresného   súdu   v   Trnave,   keď   vybavuje sťažnosť predsedkyňa senátu JUDr. K. H., proti ktorej sťažnosť bola podaná, čo je zároveň okrem iného aj porušovanie zásad dôstojnosti súdneho konania.

Na základe uvedeného som podaním na Krajský súd v Trnave sp. zn.: 9 Co/334/?005 chcel   spojiť   v   záujme   hospodárnosti   konania   svoj   návrh   podaním   zo   dňa   8.   6.   2006, v ktorom som navrhol súdu, aby konanie vo veci 11 C 11/93 na Okresnom súde v Trnave, ktoré   sa   nachádza   na   odvolacom   konaní   na   Krajskom   súde   v   Trnave   pod   sp.   zn.: 9 Co/334/2005 spojil v záujme hospodárnosti konania na spoločné konanie vo veci, ktorá je vedená na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn.: 26 C 9/2005. V tejto veci Krajský súd v Trnave nerozhodol.

Podaním na Okresný súd v Trnave do rúk predsedu súdu zo dňa 9. 3. 2006 som uskutočnil   „Urgenciu   vybavenia   sťažnosti   na   zbytočné   súdne   prieťahy   a   neefektívne konanie vo veci sp. zn.: 26 C/9/2005“, na ktorú som do dnešného dňa neobdržal žiadnu odpoveď.

Dňa 02. 02. 2007 som znova uskutočnil urgenciu vybavenia sťažnosti na zbytočné súdne prieťahy a neefektívne konanie vo veci sp. zn.: 26 C/9/2005 doručenej súdu 9. 8. 2006. Dňa 28. 03. 2007 mi bolo doručené uznesenie súdu zo dňa 15. 11. 2006, na ktoré som podal odvolanie zo dňa 29. 03. 2007 osobne podané súdu 30. 03. 2007.

Dňa 23. 4. 2007 som podal do rúk predsedu Krajského súdu v Trnave Sťažnosť na nevybavovanie sťažností podávaných do rúk predsedu Okresného súdu v Trnave zo dňa 9. 8. 2006 a 2. 2. 2007, na neefektívne konanie a zbytočné súdne prieťahy vo veci 26 C/9/2005, so žiadosťou o zabezpečenie spravodlivého konania vo veci.

Predsedníčka   Krajského   súdu   v   Trnave   mi   na   horeuvedenú   sťažnosť   dala „Odpoveď“ listom zo dňa 22. 5. 2007 číslo: Spr. 251/07.

Podpredseda Okresného súdu v Trnave listom zo dňa 04. 01. 2003 zn.: Spr. 2577/05 mi poslal „Upovedomenie o postúpení spisu Spr.“...

Na základe skutočností uvedených v časti I. tejto sťažnosti je nesporné, že Okresný súd v Trnave a taktiež Krajský súd v Trnave svojim postupom vo veci vedenej pod sp. zn.: 26 C/9/2005 porušili   základné   právo   upravené   v   č1.   48   ods.   2   ústavy   a   ľudské   právo upravené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Predmet   namietaného   konania   nie   je   ani   právne   ani   fakticky   tak   zložitý,   aby objektívne podmieňoval dlhšiu dobu na prípravu efektívneho a spravodlivého rozhodnutia vo veci samej s prihliadnutím aj na tú skutočnosť, že sa jedná o pracovnoprávny spor. Ako účastník konania som včas reagoval na všetky požiadavky súdu, podľa vývoja konania na súde som písomne zdôrazňoval súdu dodržiavanie súdom príslušných platných právnych ustanovení.

Svojim postupom som vytvoril všetky podmienky na včasné a spravodlivé rozhodnutie súdu, o čom do dnešného dňa nie je súdom spravodlivo rozhodnuté aj keď od podania na súd uplynula lehota štyri roky a sedem mesiacov.

Skutočnosť,   že   Okresný   súd   v   Trnave   a   následne   Krajský   súd   v   Trnave   doteraz právoplatne nerozhodol vyvoláva u mňa dlhodobý stav právnej neistoty, nútené poberanie nízkeho starobného dôchodku, čo značne zhoršuje moju životnú úroveň ako osoby zdravotne ťažko   postihnutej   s   potrebou   doprovodu   sprievodcom   /dôkaz   preukaz   ZŤPS   č.:   056606 vydal OÚ v T. OSV ÚTČ/, aj napriek využitiu všetkých dostupných právnych prostriedkov nápravy tento neželateľný stav nápravy naďalej trvá.

Napriek tomu, že zabezpečenie pomoci je v rukách štátu - súdu v Trnave, ten bez primeraných dôvodov nekoná, resp. nekoná primerane svojim možnostiam a okolnostiam tohoto prípadu, keď koná, tak koná neefektívne a tak spôsobuje pretrvávanie protiprávneho stavu.»

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález: „1. Okresný súd v Trnave a následne aj Krajský súd v Trnave v konaní vedenom pod sp.   zn.:   26 C 9/05 porušili základné právo V.   S.   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl.   48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky,   ako aj jeho právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote a spravodlivo podľa č1. 6 ods. 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu v Trnave a Krajskému súdu v Trnave prikazuje, aby v konaní pod sp. zn.: 26 C 9/05 spravodlivo konali, bez zbytočných prieťahov.

3. V. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20.000.- eur, ktoré mu je Okresný súd v Trnave povinný zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohoto nálezu.

4.   Okresný   súd   v   Trnave   je   povinný   zaplatiť   náhradu   trov   konania   právneho zastupovania a náhradu všetkých trov konania, ktoré sťažovateľ predloží najneskôr do troch dní   po   rozhodnutí   ústavného   súdu   a   to   všetko   do   jedného   mesiaca   od   nadobudnutia právoplatnosti tohoto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ v petite namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie   veci v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 9/05 a krajského súdu v rámci bližšie neoznačeného odvolacieho konania.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

1. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, dopytu na okresnom súde, ako aj zo spisu v konaní pred   ústavným   súdom   vedenom   pod   sp.   zn.   III.   ÚS   372/06   ústavný   súd   zistil   tieto skutočnosti:

Sťažovateľ   1.   februára   2005   podal   okresnému   súdu   návrh,   ktorým   sa   domáhal náhrady mzdy proti spoločnosti Z., a. s., H., ktorý okresný súd zaevidoval pod sp. zn. 26 C 9/2005.

Dňa 7. februára 2005 sa sťažovateľ domáhal rozšírenia návrhu aj o určenie platnosti pracovnej zmluvy.

Okresný súd uznesením z 11. februára 2005 pripustil zmenu návrhu. Dňa 17. februára 2005 okresný súd zaslal návrh na začatie konania na vyjadrenie odporcovi, ktorý 7. marca 2005 doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie.

Dňa   13.   decembra   2005   sťažovateľ   žiadal   spojenie   vecí   vedených   pod   sp.   zn. 26 C 9/05 a sp. zn. 13 C 11/98 na spoločné konanie.

Dňa 14. decembra 2005 zákonný sudca vydal pokyn na pripojenie spisu v inej veci vedenej pod sp. zn. 13 C 11/98 (táto vec sa nachádzala v odvolacom konaní).

Dňa 30. septembra 2005 sťažovateľ listom (k sp. zn. 13 C 11/98) opätovne žiadal spojenie vecí, ktoré spolu súvisia.

Dňa   13.   decembra   2005   sťažovateľ   podal   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť na prieťahy v jeho veciach.

Listom   sp.   zn.   Spr   2577/05   z   3.   januára   2006   sťažovateľovi   odpovedala podpredsedníčka okresného súdu, ktorá uviedla, že sťažnosť považuje za nedôvodnú. Dňa   8.   júna   2006   sa   sťažovateľ   listom   adresovaným   krajskému   súdu   k   sp.   zn. 9 Co 334/05 domáhal rozhodnutia vo veci a rozhodnutia o spojení vecí.

Dňa 9. augusta 2006 sťažovateľ opätovne urgoval skončenie veci vedenej okresným súdom.

Okresný súd uznesením z 15. novembra 2006 konanie vo veci zastavil.Sťažovateľ   30.   marca   2007   podal   odvolanie   proti   uzneseniu   okresného   súdu o zastavení   konania   a spis   bol   3.   mája   2007   doručený   krajskému   súdu   na   rozhodnutie o podanom odvolaní.

Krajský súd 28. septembra 2007 napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a spis vrátil okresnému súdu 19. októbra 2007 na ďalšie konanie.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľom uvedená sp. zn. 26 C 9/05 sa týka konania vedeného pred okresným súdom. Sťažovateľ neuviedol spisovú značku konania vedeného pred krajským súdom.

2. Podľa zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdoch Slovenskej republiky od 1. januára 2008 došlo k reorganizácii okresných súdov a zmene miestnej príslušnosti súdu na prerokovanie a rozhodnutie veci na novozriadený Okresný súd Piešťany, ktorý zaevidoval spis pod sp. zn. 5 C/28/2008.

Od   1.   januára   2008   už   teda   nemohlo   dochádzať   zo   strany   okresného   súdu   ani krajského   súdu   k porušovaniu   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože vo veci samej už nekonali.

Z uvedeného vyplýva záver, že sťažnosť bola podaná oneskorene.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu jednou zo zákonných podmienok na prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v   §   53   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde,   pričom   zákon   o   ústavnom   súde   neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 75/04). Inými slovami, ak pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistí, že už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, nemôže sa už z tohto dôvodu na základe sťažnosti podanej podľa čl. 127 ústavy zaoberať opodstatnenosťou námietok o porušení základného práva zaručeného v ústave alebo v príslušnej medzinárodnej zmluve o ľudských právach a základných slobodách (mutatis mutandis I. ÚS 110/03).

Ústavný súd už judikoval, že v kontexte citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).

Na základe uvedeného sa lehota dvoch mesiacov na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, ktorou sa namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o porušení tohto základného práva dozvedieť. Začiatok zákonnej lehoty je teda v prípade tohto práva vymedzený subjektívne podľa možnosti sťažovateľa dozvedieť sa o jeho porušení. Posúdenie tejto „možnosti“ je vždy individuálne vzhľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu. Ústavný súd pritom prihliada tak na účel tohto základného práva, ako aj na účel predmetnej zákonnej lehoty.

3.   Predmetná   sťažnosť   z   20.   septembra   2009   bola   ústavnému   súdu   doručená 23. septembra 2009, teda v čase, keď vo veci už okresný súd a ani krajský súd nekonal. Od 1. januára 2008 konal vo veci samej Okresný súd Piešťany, proti ktorému však sťažnosť nesmeruje.

Ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde)   vzhľadom   na   už   uvedené   nemohol   zmeniť   samotný   petit,   ktorým   disponoval sťažovateľ,   a ústavný   prieskum   vztiahnuť   aj   na   Okresný   súd   Piešťany,   ktorého   za porušovateľa označených práv sťažovateľ v sťažnosti (jej petite) neoznačil. Sťažovateľ bol kvalifikovane zastúpený advokátom. Ústavný súd preto mohol pri predbežnom prerokovaní posúdiť   sťažovateľom   označené   porušenie   práv   iba   vo   vzťahu   k tým   porušovateľom, ktorých označil v sťažnosti, teda vo vzťahu k okresnému súdu a krajskému súdu.

Vzhľadom na to, že krajský súd o odvolaní sťažovateľa rozhodol 28. septembra 2007 a spis vrátil okresnému súdu 19. októbra 2007 na ďalšie konanie, nemohlo už dochádzať k žiadnemu   porušovaniu   základného   práva   sťažovateľa   v konaní   pred   krajským   súdom. Okrem toho sťažovateľ neoznačil spisovú značku konania krajského súdu, pod ktorou je vec vedená,   ale uviedol   len   spisovú   značku   okresného   súdu   26   C   9/2005   pre   okresný   súd i krajský súd.

4. Pokiaľ sťažovateľ poukazuje na tú skutočnosť, že krajský súd nerozhodol o jeho návrhu z 8. júna 2006 na spojenie vecí na spoločné konanie ani nevybavil sťažnosť, ústavný súd nie je kompetentný preskúmavať v tomto smere postup všeobecných súdov. V súvislosti s možnosťou spojenia vecí na spoločné konanie ide o rozhodovanie v súlade s § 112 ods. 1 Občianskeho   súdneho   poriadku,   ktorým   sa nerozhoduje   o právach   a povinnostiach účastníkov sporu vo veci samej, ale ide o procesné uznesenie upravujúce vedenie konania, ktorého   v okolnostiach   danej   veci   vydanie   alebo   nevydanie   je   v úplnej   kompetencii konajúceho súdu. Ústavný súd sa nenachádza v sústave všeobecných súdov, neposudzuje výklad jednoduchého práva ani zákonnosť a optimálnosť postupu okresného súdu, a nie je ani nadriadeným súdom krajskému súdu.

5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. októbra 2009