znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 293/2014-13

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   4.   júna   2014 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti EX CREDIT, a. s., Šustekova 49, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej   koná konateľ a advokát doc.   JUDr. Branislav Fridrich,   PhD., vo veci   namietaného porušenia   jej   základných   práv   podľa   čl.   20   ods.   1   a čl. 46   ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd,   práva   podľa   čl. 1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   a čl.   14   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd postupom Okresného súdu Trnava a jeho uznesením sp. zn. 10 Er/334/2009 z 20. februára 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   EX   CREDIT,   a.   s.,   o d m i e t a   z   dôvodu   jej zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti EX CREDIT, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci   namietaného porušenia jej základných práv podľa   čl. 20 ods.   1 a čl. 46 ods.   1 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“), práva   podľa   čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „dodatkový   protokol“),   ako   aj   namietaného   porušenia   čl.   12   ods.   2   ústavy   a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) a jeho uznesením sp. zn. 10 Er/334/2009 z 20. februára 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie okresného súdu“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá   inter   alia poskytovaním   úverov   z   vlastných   zdrojov   a že   v rámci   tejto   činnosti poskytla   fyzickej   osobe   –   dlžníkovi   „pôžičku“,   ktorú   bol   tento   povinný   vrátiť   podľa podmienok   dojednaných   v uzavretej   zmluve.   Vzhľadom   na skutočnosť,   že   dlžník dobrovoľne   nepristúpil   k úhrade   svojich   záväzkov,   stala   sa   pohľadávka   sťažovateľky splatnou, a preto pristúpila k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 38 a nasl. zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   233/1995   Z.   z.   o súdnych   exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. V priebehu exekučného konania sa sťažovateľka „z dôvodu obavy o právny a fakticky osud pohľadávky rozhodla podať exekučnému súdu návrh na zmenu súdneho   exekútora   a za   nového   súdneho   exekútora   navrhla   ustanoviť   JUDr.   Rudolfa Krutého“. Napadnutým rozhodnutím okresného súdu bolo rozhodnuté „o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu pôvodného exekútora“.

3.   Podľa   názoru   sťažovateľky   napadnutým   rozhodnutím   okresného   súdu   boli porušené ňou označené práva, predovšetkým základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v dôsledku postupu okresného súdu v exekučnom konaní, ktorý

„a) bez toho, aby upovedomil sťažovateľa o Náleze ústavného súdu zo dňa 13. 04. 2011, sp.zn.: III ÚS 322/2010-37;

b)   bez   toho,   aby   vykonal   akékoľvek   dokazovanie   v   otázke   subjektívnej   alebo objektívnej zaujatosti súdneho exekútora vo veci alebo v pomere k účastníkom exekučného konania;

c)   bez   toho,   aby   existovali   akékoľvek   racionálne   pochybnosti   o   legálnom a legitímnom postupe súdneho exekútora v exekúcii;

d) bez toho, aby existovali oprávnené obavy sťažovateľa alebo povinného o legálny priebeh exekúcie;

e) bez toho, aby umožnil sťažovateľovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu vyjadriť sa k otázke zaujatosti a to aj na podklade konkrétnych dôkazov a rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.: III. ÚS 322/2010; rozhodol s konečnou platnosťou... o právnom postavení sťažovateľa, pričom toto rozhodnutie vyvolalo právne účinky do budúcnosti a definitívne zbavilo sťažovateľa možnosti dosiahnuť vymoženie svojej pohľadávky   výkonom   exekučnej   činnosti   realizovanej   súdnym   exekútorom   – JUDr. Rudolfom Krutým.“.

4. Sťažovateľka namieta aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ktoré odôvodňuje tým, že „všeobecný súd   svojím   rozhodnutím,   ktoré   bolo   vydané   v   konaní   vedenom   bez   dodržania   zásad spravodlivého súdneho procesu, obmedzil majetkové práva sťažovateľa takým spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s článkom č. 20 ods. 1 Ústavy SR a článkom č. 1 Protokolu č. 1 Napadnutým   rozhodnutím   všeobecného   súdu   došlo   k   reálnemu   ohrozeniu   majetku sťažovateľa existujúceho v podobe pohľadávky a jej príslušenstva a taktiež došlo k zníženiu majetku sťažovateľa o majetok vynaložený na výkon exekúcie zvoleným súdnym exekútorom. Sťažovateľ mal teda v zmysle článku č.20 ods. 1 Ústavy SR a článku č. 1 Protokolu č. 1 majetok   chránený   Dohovorom   o   ktorý   však   nelegálnym   postupom   a   rozhodnutím všeobecného súdu bez akejkoľvek náhrady prišiel.“.

5. K namietanému porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru sťažovateľka uvádza, že ,,aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal v konaní pred všeobecným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Sťažovateľ však bol, a to najmä vzhľadom k faktu, že všeobecný súd rozhodoval   o jeho   práve   na   výkon   súdneho   rozhodnutia   zvoleným   exekútorom   a   toto rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jeho právne postavenie, účastníkom konania rovnako ako povinný.   Z okolností daného   prípade nemožno vyšpecifikovať   také   skutočnosti,   ktoré by mohli   objektívne   a   rozumne   ospravedlniť   takéto   odlišné   zaobchádzanie.   Odlišné zaobchádzanie so sťažovateľom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením (postavením oprávneného), pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR a Dohovorom špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania.“.

6. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie, ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a napadnutým rozhodnutím okresného súdu, ktoré zruší   a   vec   vráti   na ďalšie   konanie   a sťažovateľke   prizná   primerané   finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9.   Sťažovateľka   namieta   porušenie   svojich   základných   práv   podľa   čl.   20   ods.   1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a uznesením okresného súdu sp. zn. 10 Er/334/2009 z 20. februára 2014.

10.   Vychádzajúc   zo   sťažnosti   a z   k nej   pripojenému   splnomocneniu   ústavný   súd konštatuje,   že   sťažovateľka   podala   sťažnosť   prostredníctvom   kvalifikovaného   zástupcu (JUDr.   Branislava   Fridricha,   PhD,)   pričom   je   zrejmé,   že   tento   ju   aj   koncipoval.   Ide o právneho zástupcu, ktorý v minulosti zastupoval inú sťažovateľku [obchodnú spoločnosť POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   Pribinova 25,   Bratislava   (ďalej   len   „obchodná   spoločnosť“)] a tomuto právnemu zástupcovi je dobre známa aj konštantná judikatúra ústavného súdu týkajúca   sa   komplexu   danej   problematiky   počnúc   rozhodnutiami   všeobecných   súdov o neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Krutému pre jeho pomer k veci.

11. V súvislosti s uvedenými námietkami sťažovateľky ústavný súd po preskúmaní predmetu   tejto   sťažnosti   dospel   k   záveru,   že   ide   o rovnakú   právnu   argumentáciu sťažovateľky,   ako   to   bolo   u sťažností   obchodnej   spoločnosti,   a preto   nevidí   žiadnu relevantnú   súvislosť   sa   podrobne   zaoberať   ani   rovnakými   námietkami   sťažovateľky vo vzťahu k zamietnutiu jej návrhu na zmenu súdneho exekútora zo strany okresného súdu, pretože tieto spoločnosti sú jednak, ako to konštatoval okresný súd, „personálne prepojené“, ale   tiež   môžu   vyvolávať   dôvodné   pochybnosti   o nezaujatosti   súdneho   exekútora (JUDr. Krutého) v týchto veciach.

12. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia okresného súdu ústavný súd   konštatuje,   že   okresný   súd   konal   v   medziach   svojej   právomoci,   keď   príslušné ustanovenia Exekučného poriadku (§ 5 ods. 1 a 2, § 30 ods. 1 až 3) podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval ústavne konformným spôsobom a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych   faktov,   sú   logické,   a preto   aj   legitímne   a   z   ústavného   hľadiska akceptovateľné (m. m. I.   ÚS 450/2013, I.   ÚS 453/2013, III. ÚS 108/2014). Vzhľadom na ustálený   právny   názor   ústavného   súdu   na   danú   právnu   problematiku   v   závislosti od predmetu napadnutého rozhodnutia okresného súdu už preto nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia vo vzťahu k jednotlivým uvedeným právam, porušenie ktorých sťažovateľka namieta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2014