znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 292/2014-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   4.   júna   2014 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Petit Press, a. s., Námestie SNP 30, Bratislava,   zastúpenej   spoločnosťou   PALŠA   A   PARTNERI   ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s r. o., Masarykova 13, Prešov, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Patrika Palšu, vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených čl. 20 ods. 1 a 3 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3 Co 370/2012 z 24. októbra 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Petit Press, a. s., o d m i e t a pre oneskorenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája 2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Petit Press, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených čl. 20 ods. 1 a 3 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Co 370/2012 z 24. októbra 2013 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

2. Z obsahu sťažnosti a priložených príloh – v rozsahu procesného rozhodovania ústavného   súdu   (pozri   výrok,   pozn.)   –   inter   alia   vyplýva,   že   krajský   súd   napadnutým rozsudkom   rozhodol   24.   októbra   2013,   pričom   sťažnosť   proti   tomuto   rozhodnutiu (v napadnutej   časti   o   trovách   konania)   ústavnému   doručil   19.   mája   2014.   Napadnutý rozsudok nadobudol právoplatnosť ešte pred 12. decembrom 2013, pretože sťažovateľka listom   z   12.   decembra   podala   podnet   generálnemu   prokurátorovi   Slovenskej   republiky (ďalej   len   „generálny   prokurátor“)   na   podanie   mimoriadneho   dovolania „proti právoplatnému Rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.: 3 Co 370/2012 zo dňa 24. 10.   2013“.   Prokurátor   tomuto   i opakovanému   podnetu   sťažovateľky   nevyhovel   a mimoriadne dovolanie nepodal.

3. Sťažovateľka navrhovala, aby ústavný súd vyslovil porušenie v bode 1 označených práv, zrušil napadnutý rozsudok a priznal jej náhradu trov.

II.

4. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

6. Sťažovateľka namieta sťažnosťou porušenie v bode 1 označených základných práv napadnutým rozsudkom krajského súdu sp. zn. 3 Co 370/2012 z 24. októbra 2013.

7. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

8. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

9.   Pretože   sťažovateľka   podala   sťažnosť   na   ústavnom   súde   celkom   zjavne po uplynutí   2-mesačnej   lehoty   [bod   8   (pozri   k   tomu   tiež   bod   2)],   ústavný   súd   musel sťažnosť odmietnuť ako oneskorene podanú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

10.   Pokiaľ   sťažovateľka   implicitne   v   sťažnosti   vychádza   pri   plynutí   lehôt zo skutočnosti,   že   po   doručení   napadnutého   rozsudku   podávala   2   x   podnet   na   podanie mimoriadneho dovolania, a teda lehota sa má počítať od ostatného oznámenia Generálnej prokuratúry   Slovenskej   republiky,   ústavný   súd   ani   takúto   úvahu   nemôže   akceptovať. Podanie   podnetu   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   adresované   generálnemu prokurátorovi nezakladá podnecovateľovi (v danom prípade sťažovateľke) právny nárok na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom, a preto ho nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za právny prostriedok ochrany základných práv a slobôd podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktorý treba vyčerpať pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Z toho zároveň vyplýva, že lehota na podanie sťažnosti proti napadnutému rozsudku začala plynúť nadobudnutím jeho právoplatnosti (bod 9).

11. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2014