znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 292/2012-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2012 predbežne prerokoval sťažnosť D. D., Ž., zastúpeného advokátkou JUDr. T. P., Advokátska kancelária, Ž., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 39/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. D.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. mája 2012 doručená   opakovaná   sťažnosť   D.   D.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátkou JUDr. T. P., Advokátska kancelária, Ž., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 39/2010 potom, ako ústavný súd predchádzajúcu sťažnosť sťažovateľa uznesením č. k. III. ÚS 91/2012-10 zo 6. marca 2012 odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Sťažovateľ aj v tejto sťažnosti zopakoval, že 15. februára 2010 podal okresnému súdu žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia; vec je vedená pod sp. zn. 27 C 39/2010. Pre   nezaplatenie   súdneho   poplatku   okresný   súd   uznesením   z   31.   marca   2010   zastavil konanie, ktoré na základe odvolania sťažovateľa uznesením z 21. apríla 2010 zrušil. Termín pojednávania stanovený na 16. jún 2010 okresný súd bez odôvodnenia zmenil na 25. jún 2010; toto pojednávanie odročil na neurčito. Dňa 3. septembra 2010 sťažovateľ požiadal okresný   súd   o   nariadenie   a   vykonanie   procesných   úkonov   smerujúcich   k   rozhodnutiu vo veci. Dňa 24. marca 2011 sťažovateľ požiadal okresný súd o pokračovanie v konaní. Dňa 10.   mája   2011   bola   vykonaná   ohliadka   na   mieste   samom.   Dňa   12.   augusta   2011 sťažovateľ požiadal okresný súd o nariadenie termínu pojednávania a rozhodnutie vo veci. Dňa 22. septembra 2011 okresný súd sťažovateľovi oznámil, že vo veci bude nariadené znalecké dokazovanie. Dňa 7. októbra 2011 sťažovateľ požiadal okresný súd o doručenie uznesenia   o   pribratí   znalca.   Dňa   5.   januára   2012   sťažovateľ   požiadal   okresný   súd o vykonanie procesných úkonov v záujme rýchlej a účinnej ochrany jeho práv, na čo však okresný súd nereagoval. Sťažovateľ tvrdí, že v predmetnom konaní dochádza k prieťahom, ktoré predlžujú jeho neistotu, úzkosť a znižujú šancu užívať výťažok z jeho majetku.

Sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   v   náleze   vyslovil,   že   okresný   súd   v   konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 39/2010 porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   aby   mu   prikázal   vo   veci   konať   bez   zbytočných prieťahov a zaplatiť finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustanovenia § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Sťažovateľ sa svojou opakovanou sťažnosťou po vyše 2 mesiacoch od rozhodnutia ústavného súdu domáhal vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 39/2010.

Ústavný   súd po   preskúmaní sťažnosti   konštatuje,   že ju bolo potrebné odmietnuť z dôvodu jej neprípustnosti a zjavnej neopodstatnenosti. Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva,   že   nie   každý   zistený   prieťah   v   súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 35/01, III. ÚS 103/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, alebo konanie ako celok zodpovedá dobou svojho trvania času, v ktorom je možné jeho uzavretie spravidla očakávať (porov.   rozhodnutia   ESĽP   vo   veci   Libanský   v.   Česká   republika,   či   Králiček   v.   Česká republika),   nevyslovil   porušenie   základného   práva   zaručeného   v   tomto   článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že dĺžka napadnutého konania (dva roky a 3 mesiace) sama osebe ešte nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné   po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   konštatovať   porušenie   označených   práv sťažovateľa, preto jeho sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú a zjavne neopodstatnenú (podobne napr. I. ÚS 96/2011, III. ÚS 541/2011).

V prípade,   ak by okresný   súd v   budúcnosti   nekonal plynule a svojím   postupom by vykazoval nielen určitú nečinnosť, ale táto nečinnosť by sa prejavila v čase, v ktorom je možné uzavretie konania o vydanie bezdôvodného obohatenia spravidla očakávať (do 3-4 rokov), sťažovateľ má možnosť opakovane podať sťažnosť ústavnému súdu, v rámci ktorej bude zohľadnený celý doterajší priebeh konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2012