znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 292/09-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. októbra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť I. H., H., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 171/1998 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. H.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra 2009 doručená sťažnosť I. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 171/1998.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: „Dňa   9.   2.   1998   podal   som   na   Okresnom   súde   v   Bardejove   žalobu   o   finančné vyrovnanie, nakoľko po úspešnom konaní 4 C 25/94 žalovaný mi nevyplatil v plnej výške nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru.

Na žalobcu (správne má byť žalovaného, pozn.) bol vyhlásený konkurz č. k. 351/1998 – dňa 28. 10. 1998. Súd následne konanie v tejto veci zastavil.

Mám za to, že mal vo veci konať. Nekonal odmlčal sa až do roku 2004. Žalobca (správne má byť žalovaný, pozn.) bol stále v konkurze.

Potom ďalej konal, žalobca (správne má byť žalovaný, pozn.) sa nedostavoval na pojednávania, ospravedlňoval sa za svoju neúčasť. Nakoniec konkurz skončil a výpisom žalovaného z registra súd konanie zastavil...“

V nadväznosti   na   uvedené   je   sťažovateľ   toho   názoru,   že   v napadnutom   konaní okresného súdu „4 C 171/1998 došlo k porušeniu ústavného práva čl. 48 ods. 2 teda práva na prerokovanie mojej právnej veci o finančné vyrovnanie bez zbytočných prieťahov. Súd   svojim   konaním   aj   nekonaním   dotiahol   vec   podanej   žaloby   o   finančne vyrovnanie do 11. roku, keď žalovaný už zanikol, a preto žalobu vo veci zastavil.

Z toho to dôvodu a v zmysle čl. 127 ods. 3. domáham finančného zadosťučinenia vo výške požadovaného finančného vyrovnania 3.748, 99 Eur.

Za prieťahy a následné zastavenie konania ako finančné zadosťučinenie vo výške 3.749,--Eur.“.

3. Ďalej sťažovateľ požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov   na   konanie   pred   ústavným   súdom,   ktorú   odôvodnil   tým,   že   je „dlhodobo nezamestnaným a jediným zdrojom prijmú je dôchodok manželky I. vo výške 342,70 Eur“.

II.

4.   Ústavný   súd   ako   nezávislý   súdny   orgán   ochrany   ústavnosti   rozhoduje   podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

5. Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh, ako aj dopytu na okresnom súde zistil, že sťažovateľ   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní pred okresným súdom, ktorý uznesením č. k. 4 C 171/1998-245 zo 16. februára 2009 konanie vo veci zastavil.

Sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu odvolanie. Uznesením Krajského súdu   v Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn.   1   Co   71/2009   z   25.   mája 2009   bolo napadnuté uznesenie okresného súdu zo 16. februára 2009 potvrdené.

Uznesenie okresného súdu č. k. 4 C 171/1998-245 zo 16. februára 2009 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 1 Co 71/2009 z 25. mája 2009 nadobudlo právoplatnosť 30. júna 2009.

6.   Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   jednou   z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03). Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte citovaného ustanovenia   §   53   ods. 3   zákona   o ústavnom   súde   porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).

7.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ   podanou   sťažnosťou   napáda   prieťahy v konaní   okresného   súdu   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   171/1998,   v ktorom   okresný   súd rozhodol   16.   februára   2009   (uznesením   č.   k.   4 C 171/1998-245),   pričom   predmetná sťažnosť bola ústavnému súdu   doručená 2. septembra   2009. Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 171/1998, treba uviesť, že sťažnosť bola podaná oneskorene, teda po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty. Na okresnom súde bolo napadnuté konanie ukončené uznesením o zastavení konania zo 16. februára 2009, pričom   sťažovateľ   sa   o prípadných   prieťahoch   v konaní   pred   okresným   súdom   mohol dozvedieť najneskôr doručením tohto rozhodnutia a sťažnosť doručil ústavnému súdu až 2. septembra 2009, t. j. nepochybne dávno po uplynutí zákonnej 2-mesačnej lehoty, preto bola sťažnosť podaná oneskorene.

8. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

9. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že aj keby sťažnosť ústavnému súdu bola   podaná   v   lehote,   bolo   by   ju   potrebné   odmietnuť   z dôvodu,   že   sťažovateľ v prerokúvanej   veci   nepodal   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   adresovanú   predsedovi okresného súdu.

10. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne nezaoberal, ale ju odmietol pre oneskorenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a z toho   dôvodu   už   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať   sa   ďalšími   požiadavkami sťažovateľa na rozhodnutie ústavného súdu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. októbra 2009