znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 292/06-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. marca 2007 v senáte zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Juraja Horvátha   a   Sergeja Kohuta o sťažnosti Ing. P. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. Š., B., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 30 C 115/01 takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   Ing.   P.   B.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 30 C 115/01 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III p r i k a z u j e   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 30 C 115/01 konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Ing.   P.   B. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktorú mu je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Ing.   P.   B. p r i z n á v a   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   8 936   Sk (slovom   osemtisícdeväťstotridsaťšesť   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd Bratislava III p o v i n n ý   vyplatiť na účet advokáta JUDr. Ľ. Š., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením zo 4. októbra 2006 č. k. I. ÚS 292/06-10 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie sťažnosť Ing.   P.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 30 C 115/01.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 3. augusta 2001 podal okresnému súdu žalobný návrh na vydanie neoprávnene zadržiavaných vecí.

Z obsahu   sťažnosti   ďalej   vyplýva: „(...)   potom   čo   Krajský   súd   v Bratislave uznesením zo   dňa   31.   1.   2005   č.   k.   3 Co   275/04-44 zrušil mnou napadnuté   uznesenie prvostupňového súdu zo dňa 11. 6. 2004 o odmietnutí podania, Okresný súd Bratislava III vo veci samej nenariadil pojednávanie (...).

Podaním zo dňa 8. 2. 2006, keďže bolo možné dôvodne konštatovať, že prvostupňový súd vo veci nekoná, resp. riadne nekonal predovšetkým v období 2001 - 2004, som v súlade s § 3 ods. 7 v spojení s § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. podal sťažnosť na postup Okresného   súdu   Bratislava   III   a porušenie   práva   na   verejné   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov a zároveň požiadal o prešetrenie postupu zákonného sudcu. Na túto sťažnosť mi bola dňa 17. 5. 2006 doručená odpoveď, z obsahu ktorej vyplýva, že nekonanie je spôsobené dočasným pridelením zákonného sudcu na Krajský súd v Bratislave (od 1. 12. 2004 do 30. 6. 2005) a jeho preťaženosťou (...)“.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Okresný   súd   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   č.   k.   30   C   115/01   porušil základné právo Ing. P. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Bratislava III prikazuje vo veci vedenej pod č. k. 30 C 115/01 konať bez zbytočných prieťahov.

Ing. P. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 50.000 Sk, ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

2.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadrili   obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. Spr. 3927/2006 z 12. januára 2007, ktorým oznámil ústavnému súdu, že netrvá na ústnom pojednávaní, a v prílohe listu zaslal vyjadrenie zákonného sudcu, ktoré ako uviedol, „si osvojujem ako vyjadrenie svoje vlastné“, a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 31. januára 2007.

2.1 Zákonný sudca okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem popisu procesných úkonov vykonaných okresným súdom v predmetnom konaní uviedol:

„(...) Vec napadla na tunajší súd 10. 08. 2001, pričom v tom čase som pracoval v oddelení s viac ako 600 nevybavenými vecami.

Predsedu tunajšieho súdu som na neprimeraný počet pridelených mi vecí písomne upozornil v zmysle ust. § 30 ods. 4 Zákona č. 385/2000 o sudcoch a prísediacich dňa 10. 01. 2001   a   následne   dňa   22.   1.   2002,   ktoré   upozornenie   som   zaslal   na   vedomie aj predsedníčke   Krajského   súdu   v   Bratislave   a   ministrovi   spravodlivosti   SR,   ako predstaviteľom   štátnej   správy   súdov,   pričom   však   nielenže   neprišlo   k   náprave,   resp. k riešeniu tohto neudržateľného stavu ale na svoje upozornenia som nedostal ani žiadnu odpoveď o možných, resp. vykonaných opatreniach. (...)

Mám za to, že pokiaľ v určitých obdobiach došlo k určitému zdržania v plynulosti konania   vo   veci,   bolo   to   predovšetkým   zapríčinené   podaním   nekvalifikovaného   návrhu na začatie konania zo strany navrhovateľa, nesprávnemu označeniu odporcu v uvedenej veci a existujúcou dlhodobou preťaženosťou súdneho oddelenia, ktoré mi bolo pridelené na vybavovanie.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení uviedol:„(...) Je nepochybné, že dôvodom na podanie mojej sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky na porušenie základného práva daného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom   pred Okresným   súdom   Bratislava   III   pod   č.   k.   30   C 115/2001   je   skutočnosť, že tento   ako   vo   veci   konajúci   súd   svojou   nečinnosťou   toto   moje   právo   porušil. Takéto konštatovanie podľa môjho názoru vyplýva nielen zo samotného súdneho spisu, ale aj z predmetného vyjadrenia súdu.

Ako sťažovateľ som toho názoru, že po zhodnotení stanovených kritérií na posúdenie otázky,   či   v   predmetnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom   a   tým   aj   k   porušeniu základného práva, je moja sťažnosť vrátane žiadosti na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia dôvodná. (...)

Zároveň   v   zmysle   ustanovenia   §   30   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov súhlasím, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania v tejto veci.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania, pretože po   oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na   ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom   na   povahu   predmetu   posúdenia,   ktorá   je   určená povahou   tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani   za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02,   I.   ÚS   41/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 140/06).

4. V tejto veci pôvodne prijímal sťažnosť I. senát ústavného súdu, pretože v súlade s rozvrhom práce na rok 2006 a 2007 bol sudca spravodajca Juraj Horváth členom I. senátu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu   28. februára 2007 Rozvrhom práce Ústavného súdu   Slovenskej   republiky   na   rok   2007   sp. zn.   Spr 140/07   rozhodlo,   že   s účinnosťou od 28. februára 2007 sa sudca spravodajca Juraj Horváth stal členom II. senátu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu zároveň rozhodlo, že veci, v ktorých je sudcom spravodajcom Juraj   Horváth,   sa   prerokujú   v II. senáte   ústavného   súdu.   Z   tohto   dôvodu   sa   táto   vec prerokovala a rozhodla vo veci samej v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

Z obsahu   sťažnosti,   jej   príloh,   z vyjadrení   účastníkov   konania   a z obsahu   na   vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   nasledovný   priebeh   a stav   konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 30 C 115/01:

- 10. august 2001 – okresnému súdu bola doručená žaloba sťažovateľa o vydanie vecí,

- 18. október 2001 – okresný súd vyzval sťažovateľa na oznámenie ceny predmetu sporu,

- 7. november 2001 – okresnému súdu bolo doručené doplnenie dokladov – vyčíslenie ceny predmetu poplatkového úkonu,

- 31. júl 2002 – okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku,

- 28. august 2002 – sťažovateľ zaplatil súdny poplatok (záznam),

- 17. september 2002 – okresný súd žiadal o výpis z Obchodného registra na odporcu,

- 23. marca 2004 – okresný súd vyzval sťažovateľa uznesením na doplnenie podania (petit, presné označenie veci),

- 13. apríl 2004 – sťažovateľovi bola doručená výzva okresného súdu,

- 8. marec 2004 – okresnému súdu bolo doručené splnomocnenie sťažovateľa pre advokáta (JUDr. D. P., B.),

- 29. apríl 2004 – okresnému súdu bolo doručené doplnenie návrhu,

- 11. jún 2004 – okresný súd uznesením rozhodol o odmietnutí návrhu a vrátení súdneho poplatku,

- 30.   jún 2004 – okresnému   súdu   bolo doručené odvolanie sťažovateľa proti   uzneseniu okresného súdu z 11. júna 2004 a oznámenie o ukončení právneho zastúpenia sťažovateľa advokátom JUDr. D. P.,

- 27.   august   2004   –   okresný   súd   doručil   spis   Krajskému   súdu   v Bratislave   (ďalej   len „krajský súd“),

- 31. január 2005 – krajský súd uznesením č. k. 3 Co 275/04-44 zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 24. marec 2005 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 7. apríl 2005 – okresný súd doručoval uznesenie krajského súdu účastníkom konania,

- 15. apríl 2005 – uznesenie krajského súdu bolo doručené sťažovateľovi,

- 26.   júl   2005   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   splnomocnenie   odporcu   pre   advokáta (JUDr. I. M., B.),

- 5. január 2006 – okresnému súdu bolo doručené splnomocnenie sťažovateľa pre advokáta (JUDr. Ľ. Š., B.) a oznámenie o zmene bydliska sťažovateľa a sídla odporcu,

- 8.   február   2006   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   upresnenie   odôvodnenia   návrhu sťažovateľa z 10. augusta 2001,

- 9.   február   2006   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   oznámenie   o ukončení   právneho zastúpenia sťažovateľa advokátom JUDr. Ľ. Š.,

- 9. február 2006 – okresnému súdu bola doručená sťažnosť sťažovateľa,

- 31. marec 2006 – okresný súd zaslal sťažovateľovi odpoveď na jeho sťažnosť,

- 18. máj 2006 – okresnému súdu bolo doručené od sťažovateľa upresnenie obchodného mena odporcu,

- 6. jún 2006 – termín pojednávania nariadený na 3. október 2006.

- 3. október 2006, 21. november 2006, 25. január 2007 – pojednávania na okresnom súde bez meritórneho rozhodnutia.

Toho času je nariadené pojednávanie na 29. marec 2007.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K odstráneniu   stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli   (I.   ÚS   24/03,   IV.   ÚS   232/03).   Priznanie   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 95/06).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 30 C 115/01 o návrhu sťažovateľa na vydanie veci došlo k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníka   a postup   súdu (I. ÚS 41/02).   V súlade   s judikatúrou   ESĽP   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (I. ÚS   19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd je toho názoru, že doterajšia dĺžka označeného konania okresného súdu nebola závislá od zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ svojím konaním prispel k doterajšej dĺžke konania tým, že zaplatil súdny poplatok za podanú žalobu až 28. augusta 2002, t. j. po viac ako 12 mesiacoch od podania žaloby, navyše okresnému súdu podal nekvalifikovanú žalobu, ktorú následne upravoval a doplňoval (napr. 29. apríla 2004, 8. februára 2006). Na uvedené skutočnosti ústavný súd prihliadal pri úvahe o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a dospel k záveru, že okresný   súd   bol   v   predmetnej   veci   bez   akýchkoľvek   zákonných   dôvodov   nečinný v období

- od 28. augusta 2002 do 23. marca 2004, t. j. viac ako 18 mesiacov;

- od 15. apríla 2005 do 31. marca 2006, t. j. viac ako 11 mesiacov.

Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba   považovať   za   zbytočné   prieťahy   v konaní.   Okresný   súd   teda   počas   viac   ako 29 mesiacov   vo   veci   nevykonal   žiadny   úkon   smerujúci   k odstráneniu   právnej   neistoty, v ktorej   sa   sťažovateľ   ako   žalobca   v označenej   veci   počas   súdneho   konania   nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods.   1   dohovoru   (pozri   napr.   I. ÚS 41/02).   K prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku zložitosti veci ani správania sťažovateľa, ale v dôsledku postupu okresného súdu.

Obranu   okresného   súdu,   podľa   ktorého   prieťahy   boli   spôsobené   neprimeraným počtom   pridelených   vecí,   nebolo   možné   akceptovať.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd už uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03, I. ÚS 140/06), že nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecí   bez zbytočných   prieťahov,   a tým   vykonanie   spravodlivosti   v primeranej   lehote.   Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal alebo nemohol riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naňho obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02, I. ÚS 331/06).

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   sa   domáhal priznania primeraného finančného   zadosťučinenia   v sume 50 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením, preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti,   s   prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   zisteného porušenia   práv   sťažovateľa,   ako   aj   na   jeho   podiel   na   celkovej   dĺžke   konania považuje za primerané v sume 30 000 Sk.

Podľa   §   56 ods.   5   zákona o ústavnom   súde ak ústavný   súd rozhodne o priznaní primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo   slobodu porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Právny   zástupca   sťažovateľa   si   uplatnil   a   vyúčtoval   trovy   za   právne   zastúpenie v celkovej sume 46 256 Sk.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovení z § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za jeden úkon vykonaný v roku 2006 je 2 730 Sk a hodnota režijného paušálu je 164 Sk, základná sadzba odmeny za jeden úkon vykonaný v roku 2007 je 2 970 Sk a hodnota režijného paušálu je 178 Sk.

Sťažovateľovi vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2006 (prevzatie a príprava zastupovania a podanie sťažnosti ústavnému súdu)   a za   jeden   právny   úkon   vykonaný   v roku   2007 (zaslanie   stanoviska   k vyjadreniu okresného súdu z 31. januára 2007). Za dva úkony uskutočnené v roku 2006 patrí odmena v sume 5 788 Sk vrátane paušálu a za jeden úkon uskutočnený v roku 2007 patrí odmena v sume 3 148 Sk vrátane paušálu, t. j. sťažovateľovi vznikol nárok na náhradu trov konania v celkovej sume 8 936 Sk.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je to uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. marca 2007