znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 291/2010-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. septembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. M., Rakúsko, a I. M., Rakúsko, zastúpených advokátkou Mgr. M. B., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 65/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. M. a   I. M. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júna 2010 doručená sťažnosť J. M. a I. M. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 65/2005.

2.   Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli: «Dňa 11. 04. 2005 sťažovatelia podali na Okresný súd... návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 93 797,- Sk s prísl. voči M. D. a Z. D...

Dňa 14. 4. 2005 podala sudkyňa JUDr. M. K. návrh na svoje vylúčenie z prejednania a rozhodovania v predmetnej veci z dôvodu zaujatosti voči navrhovateľovi v prvom rade. Predsedníčka   Okresného   súdu...   dňa   26.   4.   2005   opatrením   rozhodla   o   vylúčení zákonnej   sudkyne   JUDr.   M.   K...   a   o   pridelení   veci   sudcovi   vybavujúcemu   agendu   C pomocou náhodného výberu technických prostriedkov.

Dňa   16.   05.   2005   bol   Okresným   súdom...   vydaný   platobný   rozkaz,   ktorým   sa odporcom v 1. a 2. rade uložilo zaplatiť navrhovateľom... 93 797,- Sk.

Voči uvedenému platobnému rozkazu odporcovia podali dňa 20. 6. 2005 odpor. Po vyjadrení navrhovateľov k odporu odporcov zo dňa 5. 7. 2005, súd predvolaním zo dňa 16. 8. 2005 vytýčil prvé pojednávanie na 27. 9. 2005.

Sťažovatelia zaslali dňa 26. 9. 2005 vzhľadom na oddialenie pojednávania na 27. 9. 2005   návrh   na   doplnenie   žalobného   petitu.   Návrh   požadoval   zaplatiť   žalobcom   dlžné nájomné vo výške 196 997,- Sk s príslušenstvom...

Na druhom pojednávaní dňa 28. 2. 2006 navrhovatelia navrhli zmenu petitu, v čom im súd aj vyhovel a odročil pojednávanie na neurčito s tým, že uložil navrhovateľom doplniť podanie a špecifikáciu úrokov...

Upresnenie uplatneného nároku zo strany navrhovateľov bolo doručené na súd 2. 3. 2006. Dňa 20. 6. 2006 súd vydal uznesenie, ktorým ustanovil odporcom opatrovníka... Dňa 25.   7.   2006 sťažovatelia podali na Okresnom   súde...   sťažnosť   pre   prieťahy v konaní... pričom bola predsedníčkou súdu... vybavená ako neopodstatnená.

Dňa 3. 8. 2006 bol súdom určený termín pojednávania na 28. 9. 2006, tento termín bol vytýčený po 7 mesiacoch odo dňa posledného pojednávania vo veci.

Dňa   28.   9.   2006   sa   uskutočnilo   tretie   pojednávanie,   na   ktorom   súd   uznesením rozhodol   o   prerušení   konania   až   do   právoplatného   skončenia   veci   prejednanej   na Okresnom súde... pod sp. zn. 4 C 204/96...

Krajský súd v Trnave dňa 31. 07. 2007 uznesením... sp. zn. 9 Co/308/2006 potvrdil rozhodnutie Okresného súdu... o prerušení konania zo dňa 28. 09. 2006.

Dňa 12. 10. 2007 podali sťažovatelia proti rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý uznesením zo dňa 25. 6. 2008, sp. zn. 2 Cdo 257/2007, dovolanie ako neprípustné odmietol...

Dňa   20.   03.   2009,   teda   až   po   4   mesiacoch   odo   dňa,   kedy   bolo   súdu   doručené konečné rozhodnutie vo veci, kvôli ktorej bolo predmetné konanie prerušené, sa uskutočnilo štvrté   pojednávanie   za   účasti   sťažovateľov,   odporcovia   boli   zastúpení   ustanovenou opatrovníčkou... Na pojednávaní sťažovateľ J. M. uviedol informácie o pobyte pani D. - odporkyni   a o pánovi   D.   uviedol,   že   sa   pravdepodobne   nachádza   v zahraničí.   V rámci prejavu   sťažovateľ   podal   návrh   na   rozšírenie   účastníkov   konania   o S.,   voči   ktorému   si uplatnil náhradu škody. Súd uznesením pojednávanie odročil na neurčito s tým, že uložil navrhovateľovi   v   stanovenej   lehote   predložiť   návrh   na   pribratie   ďalšieho   účastníka   do konania ako aj predloženie dokladov o vyčíslení spotreby odporcov. Taktiež bolo určené preskúmanie   stavu   veci   dovolania   vo   veci   4   C   204/96   formou   dotazu   na   Najvyšší   súd Slovenskej republiky. Máme za to, že i v tomto prípade odročenie pojednávania bez určenia termínu ďalšieho pojednávania, nemalo svoje opodstatnenie a prispelo k ďalším prieťahom v konaní...

Podaním   zo   dňa   26.   3.   2009   sťažovatelia   dali   návrh   na   pristúpenie   ďalšieho účastníka konania, a to Slovenskej republiky, zastúpenej S...

Okresný súd... uznesením sp. zn. 4 C 65/2005-283 zo dňa 14. 7. 2009 rozhodol, že priberá do konania na strane odporcov v 3. rade Slovenskú republiku - zastúpenú S... Od posledného pojednávania vo veci, 13 mesiacov súd v konaní vykonával v podstate len „administratívne úkony“. Až po týchto 13 mesiacoch vydal dňa 20. 4. 2010 uznesenie, ktorým nariadil znalecké dokazovanie na vyčíslenie výšky bezdôvodného obohatenia... Tvrdíme teda, že celkový postup súdu v konaní, by sa dal označiť za neefektívny, v konaní   boli   zbytočné   prieťahy,   ktoré   porušili   ochranu   práv   sťažovateľov,   ktoré   sú obsiahnuté v čl. 48 ods. 2 Ústavy... a čl. 6 Dohovoru...».

3. Sťažovatelia sa domáhajú, aby ústavný súd vo veci samej vydal tento nález: „Základné   právo   sťažovateľov...   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu... v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 65/2005 bolo porušené.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu... vo veci vedenej pod sp. zn. 4 C 65/2005 konať. Ústavný súd priznáva J. M... primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3500 EUR, ktoré je mu Okresný súd... povinný uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd priznáva I. M... primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3500 EUR, ktoré je jej Okresný súd... povinný uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd... je povinný uhradiť J. M... a I. M... trovy právneho zastúpenia vo výške 413,58   EUR   na   účet   právneho   zástupcu...   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto nálezu.“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods.   2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho súdu   pre ľudské   práva   (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

7.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV.   ÚS   92/04,   III.   ÚS   168/05, IV. ÚS 221/05).   Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

8.   Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   je   sťažovateľmi   namietaný   postup okresného   súdu,   ktorým   boli   podľa   nich   spôsobené   zbytočné   prieťahy   a porušené   nimi označené práva.

9. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľov je zjavne neopodstatnená. Právny názor ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza z vyhodnotenia doterajšieho priebehu konania pred okresným súdom, ktoré začalo doručením žaloby sťažovateľa 11. apríla 2005 na začatie konania   o   zaplatenie   istiny   93 799 Sk   s   príslušenstvom.   Následne   okresný   súd   vydal platobný rozkaz sp. zn. 4 C 65/2005 zo 16. mája 2005, proti ktorému odporcovia podali odpor. Uznesením okresného súdu č. k. 4 C 65/2005-31 z 28. augusta 2008 bolo konanie prerušené až do ukončenia veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 4 C 204/96. Okresný súd od 20. marca 2009 postupoval v predmetnom konaní v súlade s platnými právnymi predpismi a smeroval k naplneniu právnej istoty účastníkov konania, t. j. k rozhodnutiu vo veci samej.

10. Podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP súd konanie preruší, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie   podnet.   Podľa   §   111   ods.   1   OSP   ak   je   konanie   prerušené,   nevykonávajú   sa pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova. Podľa § 111 ods. OSP ak je konanie prerušené podľa § 109, súd urobí všetky potrebné opatrenia, aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili prerušenie alebo pre ktoré prerušenie trvá. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.

11. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu (m. m. II. ÚS 26/95). Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov teda možno porušiť   iba   v   konaní,   ktorého   výsledkom   môže   byť   rozhodnutie   všeobecného   súdu o právach a povinnostiach jeho účastníkov, pretože len také rozhodnutie môže ukončiť stav právnej neistoty osoby domáhajúcej sa jeho rozhodnutia (m. m. III. ÚS 62/01, II. ÚS 20/02).

12.   Súdne   konanie,   v   ktorom   podľa   sťažovateľov   malo   dôjsť   k   porušeniu   ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo však dlhšiu dobu prerušené uznesením okresného súdu sp. zn. 4 C 65/2005 z 28.   augusta   2006.   V   dôsledku   skutočnosti,   že   konanie   v   právnej   veci   sťažovateľov nemohlo od prerušenia konania, t. j. od 28. septembra 2006 do 20. marca 2009 pokračovať, neprebiehalo   v tomto   období   také   konanie,   ktorého   výsledkom   malo   byť   rozhodnutie všeobecného súdu o uplatnenom nároku sťažovateľov, a preto nie je možné uvažovať o tom, že   by   počas   uvedenej   doby   v predmetnom   konaní   mohlo   dôjsť   k   naplneniu   účelu   ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie stavu ich právnej neistoty. Z toho dôvodu nemožno namietať v napadnutom konaní v čase jeho   prerušenia   porušenie   základného   práva   sťažovateľov   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože ďalší postup súdu vo veci samej v tomto konaní súvisel s prebiehajúcim konaním pod sp. zn. 4 C 204/96.

13.   Rovnako   ústavný   súd   nezistil   dôvod   na   prijatie   sťažnosti   a jej   prípadnému vyhoveniu v súvislosti   s namietanými prieťahmi v konaní okresného súdu   v čase mimo prerušenia   súdneho   konania   (i)   od   11.   apríla   2005   do   28.   septembra   2006,   t.   j.   pred prerušením, a (ii) od 20. marca 2009 do času podania sťažnosti ústavnému súdu (14. júna 2010), t. j. po prerušení. Ústavný súd vo vzťahu k času „pred prerušením“ (i) v stručnosti odkazuje aj na odpoveď predsedníčky okresného súdu Spr. 24/06 z 25. augusta 2006 (ktorá tvorí prílohu podanej sťažnosti). Predsedníčka ňou reagovala na sťažnosť sťažovateľov na prieťahy v konaní z 25. júla 2006, pričom túto sťažnosť považovala za neopodstatnenú, pretože   k relevantným   prieťahom   v tom   čase   nedochádzalo.   V súvislosti   s časovým obdobím „po prerušení“, vychádzajúc z obsahu samotnej sťažnosti (bod 2 in fine) dodáva, že   v tomto   čase   bolo   vo   veci   stanovené   znalecké   dokazovanie   a spis   sa   v súčasnosti nachádza u znalca.

14. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

15. Doterajšia dĺžka konania vedeného okresným súdom (viac ako 5 rokov a z toho prerušenie konania v trvaní 2 roky a 5 mesiacov), s prihliadnutím na charakter veci zatiaľ vylučuje,   aby   konanie   vedené   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   4   C   65/2005   bolo   možné pokladať   za   konanie   so   zbytočnými   prieťahmi,   a   to   aj   napriek   tomu,   že   z   vyjadrenia sťažovateľov vyplýva, že v postupe okresného súdu došlo zrejme k prieťahom. K celkovej dĺžke konania nepochybne prispeli tiež sťažovatelia, ktorí nemali ujasnený žalobný návrh, viacnásobne menili žalobný petit (26. septembra 2005, 28. februára 2006, 2. marca 2006, 26. marca 2009, 10. marca 2010 – pozri bod 2) a o týchto návrhoch musel okresný súd rozhodnúť.   Okresný   súd   odstraňoval   prekážky   v konaní   aj   tým,   že   musel   odporcom ustanoviť opatrovníka na zastupovanie v súdnom konaní. V neposlednom rade predmetom súdneho konania je vec, ktorú nemožno označiť za jednoduchú, keďže okresný súd pre svoje konečné rozhodnutie vo veci samej potreboval posúdenie odborných vecí, a preto musel rozhodnúť o pribratí znalca do konania. Zistené skutočnosti zatiaľ nepostačujú na prijatie   záveru,   že   by   uvedené   prieťahy   a celková   doterajšia   dĺžka   konania   dosahovali ústavne relevantnú intenzitu.

16.   Vzhľadom   na   uvedené,   najmä   s   prihliadnutím   na   dĺžku   prerušenia   konania vedeného okresným súdom (2 roky a 5 mesiacov) a charakter sporu nepovažoval ústavný súd postup okresného súdu za taký, ktorý by mohol byť východiskom na vyvodenie záveru o príčinnej súvislosti s možným porušením základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Neprichádza preto podľa názoru ústavného   súdu   do   úvahy, aby   doterajší   namietaný postup   okresného   súdu   signalizoval možnosť kvalifikovať ho po prijatí návrhu na ďalšie konanie ako porušenie označených práv sťažovateľov.

17. Z týchto dôvodov   ústavný súd sťažnosť odmietol podľa   § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

18. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovatelia   v   tejto   veci   v   prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v   nej   dochádza   k   zbytočným prieťahom, predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2010