znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 291/09-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. októbra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 295/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 45 C 69/2007) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. augusta 2009   doručená   sťažnosť   J.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4 C 295/2008   (pôvodne   vedenom Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 45 C 69/2007).

1.   Sťažovateľ   v sťažnosti   okrem   iného   uviedol: „Ostatný   raz   uznesením   IV.   ÚS 140/09-12   odmietol   ústavný   sud   moju   sťažnosť   na   prieťahy   v   tejto   veci   ako   zjavne neopodstatnenú,   uznesenie   vyniesol   ústavný   sud   23.   apríla   2009.   Bol   som   prekvapený takýmto rozhodnutím ústavného sudu, keďže aj predsedníčka Okresného súdu v Pezinku vo svojej odpovedi na moju sťažnosť na prieťahy zo dňa 5. marca 2009 uznala oprávnenosti mojej sťažnosti a v mene súdu sa mi ta spôsobenie prieťahov ospravedlnila, pričom v ko- naní okresného súdu, ako následného je moja žaloba od 1. januára 2008... Ústavný súd však odvodil svoj záver o odmietnutí sťažnosti tým, že dotknutý okresný súd začal vo veci konať   po   obdržaní   mojej   sťažnosti   na   prieťahy,   pričom   ústavný   sud   sa   už   nezaoberal nezvratnou skutočnosťou, že spôsobením prieťahom oboma konajúcimi sudmi v tej samej veci, teda Okresným súdom Bratislava II a následne Okresným súdom v Pezinku bola mi spôsobená majetková aj nemajetková ujma... po odmietnutí mojej sťažnosti ústavným súdom uznesením zo dňa 23. apríla 2009 nedošlo k takému postupu v konaní súdu, ktorým by sa dosiahlo rozhodnutie o mojej žalobe a prieťahy v konaní teda naďalej pokračujú... Je treba brať do úvahy, že žalobu v tejto veci podal som na súd 11. decembra 2006 a teda ani takmer po troch rokoch od jej podania nie je vo veci rozhodnuté... Od ústavného súdu očakávam také rozhodnutie o mojej sťažnosti, ktorým zaviaže dotknutý okresný súd:

- konať vo veci bez prieťahov a prikáže mu, aby dotknutý súd teraz už druhý v poradí čo vo veci koná, zrýchlil konanie... - vyplatiť mi primerané a spravodlivé zadosťučinenie vo výške 100 000,- Sk, v terajšej mene 33 793 eur...

- uhradiť právnemu zástupcovi trovy konania pri mojom zastupovaní pred ústavným sudom v tejto veci, o tejto sťažnosti.“

2. Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol:„-   plnomocenstvo   pre   právneho   zástupcu   doručím   ústavnému   sudu   po   doručení   mi uznesenia o prijatí mojej sťažnosti na konanie pred Ústavným sudom Slovenskej republiky. Pretože v prípade, že by som (správne malo byť – mi, pozn.) ústavný súd sťažnosť opäť odmietol,   vynakladal   by   som   zbytočnú   námahu   na   zariaďovanie   všetkého   potrebného v súvislosti   so   zariaďovaním   a   doručovaním   plnomocenstva   pre   právneho   zástupcu ústavnému súdu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

3. Sťažovateľ namieta porušenie základného práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom   pod   sp. zn.   4   C   295/2008   (pôvodne   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II v konaní vedenom pod sp. zn. 45 C 69/2007).

4.   Ústavný   súd   zo sťažnosti   a z veci   vedenej   pred ústavným súdom   pod sp.   zn. IV. ÚS   140/09   zistil,   že   sťažovateľ   podal   14.   decembra   2006   proti   žalovanej   žalobu o náhradu   škody   na   Okresnom   súde   Bratislava   III.   Vec   bola   vedená   pod   sp.   zn. 9 C 182/2006.   Prípisom   sp.   zn.   9   C   182/2006   zo   14.   februára   2007   Okresný   súd Bratislava III postúpil spis Okresnému súdu Bratislava II z dôvodu miestnej nepríslušnosti. Vec   napadla   na   Okresný   súd   Bratislava   II   17.   apríla   2007   a bola   jej   pridelená   sp.   zn. 45 C 69/2007. S účinnosťou od 1. januára 2008 v dôsledku zákonnej reorganizácie súdnej sústavy vec prešla na okresný súd. Ústavný súd sa sťažovateľom namietanými prieťahmi (čl. 48 ods. 2 ústavy) v konaní okresného súdu pod sp. zn. 4 C 295/2008 už zaoberal, a to na základe   jeho   sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   25.   marca   2009.   Uznesením   č.   k. IV. ÚS 140/09-12 z 23. apríla 2009 ústavný súd uvedenú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Toto rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené 14. mája 2009. Po uplynutí 3   mesiacov   sťažovateľ   opätovne   podal   ústavnému   súdu   teraz   prerokúvanú   sťažnosť   na prieťahy v konaní okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 295/2008.

5. Chronológia vykonaných úkonov zainteresovaných súdov od podania žaloby do 23. apríla 2009 je zdokumentovaná v konaní vedenom pred ústavným súdom pod sp. zn. IV. ÚS 140/09 a bola podkladom pre jeho rozhodnutie z 23. apríla 2009 (sťažnosť bola odmietnutá ako zjavne neopodstatnená). Od 24. apríla 2009 do času podania tejto sťažnosti (17.   augusta   2009)   na   základe   oznámenia   okresného   súdu   sťažovateľ „...   15.   4.   2009 zaslal... návrh na vylúčenie advokáta Mgr. Š. a žiadal o odročenie pojednávania vytýčeného na   30.   4.   2009.  ...   16.   6.   2009   súd   vydal   uznesenie   o   zmene   právneho   zástupcu navrhovateľa... ustanovil navrhovateľovi právneho zástupcu Mgr. M. Z.  ... 6. 7. 2009... Mgr.   Z.   zaslal   odvolanie   proti   uzneseniu.  ...   7. 7.   2009   súd   vydal   uznesenie   o zmene právneho zástupcu navrhovateľa namiesto Mgr. Z. súd ustanovil JUDr. B. B. Z toho dôvodu bolo pojednávanie zo dňa 28. 7. 2009 odročené na termín 15. 10. 2009. Dňa 14. 7. 2009 bolo doručené odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu, v ktorom bol ustanovený advokát Mgr. Z. Dňa 22. 7. 2009 bolo doručené odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu, v ktorom bola ustanovená advokátka JUDr. B. Dňa 10. 7. 2009 bolo doručené zo strany odporkyne odvolanie voči uzneseniu, v ktorom súd ustanovil právneho zástupcu navrhovateľovi Mgr. Z. Dňa 31. 7. 2009 bolo doručené zo strany odporkyne odvolanie voči uzneseniu, v ktorom súd ustanovil právneho zástupcu navrhovateľovi JUDr. B.“.

6. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ak sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom všeobecného súdu, účinným prostriedkom nápravy, ktorý je sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať,   je   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   adresovaná   predsedovi   príslušného   súdu v súlade s ustanovením § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľ   namietal   prieťahy   v predmetnom   konaní aj sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 25. marca 2009. V označenej veci ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 140/09-12 z 23. apríla 2009 sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne   neopodstatnenú.   Po   uplynutí   viac   ako   3   mesiacov   sťažovateľ   opätovne   podal ústavnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní bez toho, aby využil a vyčerpal iné právne prostriedky (§ 62 a nasl. zákona o súdoch).

7.   Podľa   §   24   zákona o ústavnom   súde   návrh   nie   je prípustný, ak sa   týka   veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný súd už vo veci   rozhodoval 23. apríla 2009 pod sp.   zn. IV. ÚS 140/09, pričom nerozhodoval o podmienkach konania, ale skúmal aj konanie vo veci samej.Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnosti   zistil,   že   vo   veci   už   bolo   rozhodnuté ústavným súdom a v novom podaní sťažovateľa sa okresný súd nemohol dopustiť porušenia jeho   základných   práv   a slobôd   z dôvodu,   že   sťažovateľ   žiadal   najskôr   o odročenie stanoveného termínu pojednávania a následne namietal súdom mu postupne ustanovených advokátov, ako je uvedené v bode 5 (podobne III. ÚS 48/07).

8.   Vzhľadom   na   okolnosti   daného   prípadu   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa už na jej predbežnom   prerokovaní podľa   § 25 ods.   2 zákona   o ústavnom   súde   odmietol pre jej neprípustnosť.

9.   Navyše,   sťažovateľ   nesplnil náležitosti   predpísané   zákonom   o ústavnom   súde v § 20 ods. 2, pretože k sťažnosti nepripojil splnomocnenie na zastupovanie advokátom pred ústavným súdom, hoci o tejto povinnosti mal nepochybne vedomosť (sťažovateľ už podal mnoho sťažností na ústavnom súde). Jeho obranu v tejto súvislosti (bod 2) ústavný súd nemohol akceptovať.

10. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa žiadosťou sťažovateľa o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. októbra 2009