znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 290/2014-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   4.   júna   2014 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti EX CREDIT, a. s., Šustekova 49, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej   koná konateľ a advokát doc.   JUDr. Branislav Fridrich,   PhD., vo veci   namietaného porušenia   jej   základných   práv   podľa   čl.   20   ods.   1   a čl. 46   ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd,   práva   podľa   čl. 1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   a čl.   14   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd postupom   Okresného   súdu   Trnava   a   jeho   uzneseniami   sp.   zn.   14   Er/436/2010 z 21. februára 2014, sp. zn. 19 Er/192/2011 z 28. februára 2014, sp. zn. 15 Er/135/2011 z 28. februára 2014, sp. zn. 36 Er/535/2009 z 21. februára 2014, sp. zn. 14 Er/648/2010 z 21. februára 2014, sp. zn. 27 Er/622/2009 z 21. februára 2014, sp. zn. 27 Er/854/2009 z 21. februára 2014, sp. zn. 27 Er/32/2010 z 21. februára 2014, sp. zn. 27 Er/609/2008 z 21. februára 2014, sp. zn. 38 Er/152/2009 z 27. februára 2014, sp. zn. 38 Er/449/2008 z 27. februára 2014, sp. zn. 31 Er/57/2009 z 27. februára 2014 a sp. zn. 25 Er/650/2010 z 27. februára 2014 a takto

r o z h o d o l :

1.   Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   EX   CREDIT,   a.   s.,   vedené   pod   sp.   zn. Rvp 5274/2014 – sp. zn. Rvp 5278/2014, sp. zn. Rvp 5299/2014 – sp. zn. Rvp 5303/2014, sp.   zn.   Rvp 5320/2014   a sp.   zn.   Rvp 5323/2014   –   sp.   zn.   Rvp   5324/2014 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. I. ÚS 290/2014.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti EX CREDIT, a. s., o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 7. mája, 9. mája a 12. mája 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti EX CREDIT, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva podľa čl. 1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Trnava a jeho uzneseniami (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 14 Er/436/2010 z 21. februára 2014, sp. zn. 19 Er/192/2011 z 28. februára 2014, sp. zn. 15Er/135/2011 z 28. februára 2014, sp. zn. 36 Er/535/2009 z 21. februára 2014, sp. zn. 14 Er/648/2010 z 21. februára 2014, sp. zn. 27 Er/622/2009 z 21. februára 2014, sp. zn. 27 Er/854/2009 z 21. februára 2014, sp.   zn. 27 Er/32/2010 z 21. februára 2014, sp. zn. 27 Er/609/2008 z 21. februára 2014, sp. zn. 38 Er/152/2009 z 27. februára 2014, sp. zn.   38   Er/449/2008   z 27.   februára   2014,   sp.   zn.   31   Er/57/2009   z 27.   februára   2014 a sp. zn. 25 Er/650/2010 z 27. februára 2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia okresného súdu“).

2. Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá   inter   alia poskytovaním   úverov   z   vlastných   zdrojov   a že   v rámci   tejto   činnosti poskytla rôznym fyzickým osobám – dlžníkom „pôžičky“, ktoré boli títo povinní vrátiť podľa podmienok dojednaných v uzavretých zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžníci dobrovoľne   nepristúpili   k úhrade   svojich   záväzkov,   stali   sa   pohľadávky   sťažovateľky splatnými, a preto pristúpila k podaniu návrhov na vykonanie exekúcie podľa § 38 a nasl. zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   233/1995   Z.   z.   o súdnych   exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších   predpisov. V priebehu exekučných konaní sa   sťažovateľka „z dôvodu obavy o právny a fakticky osud pohľadávky rozhodla podať exekučnému súdu návrh na zmenu súdneho   exekútora   a za   nového   súdneho   exekútora   navrhla   ustanoviť   JUDr.   Rudolfa Krutého“.   Napadnutými   rozhodnutiami   okresného   súdu   bolo   rozhodnuté „o   zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu pôvodného exekútora“.

3.   Podľa   názoru   sťažovateľky   napadnutými   rozhodnutiami   okresného   súdu   boli porušené ňou označené práva, predovšetkým základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v dôsledku postupu okresného súdu v exekučnom konaní, ktorý

„a) bez toho, aby upovedomil sťažovateľa o Náleze ústavného súdu zo dňa 13. 04. 2011, sp.zn.: III ÚS 322/2010-37;

b)   bez   toho,   aby   vykonal   akékoľvek   dokazovanie   v   otázke   subjektívnej   alebo objektívnej zaujatosti súdneho exekútora vo veci alebo v pomere k účastníkom exekučného konania;

c)   bez   toho,   aby   existovali   akékoľvek   racionálne   pochybnosti   o   legálnom   a legitímnom postupe súdneho exekútora v exekúcii;

d) bez toho, aby existovali oprávnené obavy sťažovateľa alebo povinného o legálny priebeh exekúcie;

e) bez toho aby umožnil sťažovateľovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu vyjadriť sa k otázke zaujatosti a to aj na podklade konkrétnych dôkazov a rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.: III. ÚS 322/2010; rozhodol s konečnou platnosťou... o právnom postavení sťažovateľa, pričom toto rozhodnutie vyvolalo právne účinky do budúcnosti a definitívne zbavilo sťažovateľa možnosti dosiahnuť vymoženie svojej pohľadávky   výkonom   exekučnej   činnosti   realizovanej   súdnym   exekútorom   –   JUDr. Rudolfom Krutým.“.

4. Sťažovateľka namieta aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ktoré odôvodňuje tým, že „všeobecný súd   svojím   rozhodnutím,   ktoré   bolo   vydané   v   konaní   vedenom   bez   dodržania   zásad spravodlivého súdneho procesu, obmedzil majetkové práva sťažovateľa takým spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s článkom č. 20 ods. 1 Ústavy SR a článkom č. 1 Protokolu č. 1 Napadnutým   rozhodnutím   všeobecného   súdu   došlo   k   reálnemu   ohrozeniu   majetku sťažovateľa existujúceho v podobe pohľadávky a jej príslušenstva a taktiež došlo k zníženiu majetku sťažovateľa o majetok vynaložený na výkon exekúcie zvoleným súdnym exekútorom. Sťažovateľ mal teda v zmysle článku č. 20 ods. 1 Ústavy SR a článku č. 1 Protokolu č. 1 majetok   chránený   Dohovorom   o   ktorý   však   nelegálnym   postupom   a   rozhodnutím všeobecného súdu bez akejkoľvek náhrady prišiel.“.

5. K namietanému porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru sťažovateľka uvádza, že ,,aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal v konaní pred všeobecným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Sťažovateľ však bol, a to najmä vzhľadom k faktu, že všeobecný súd rozhodoval   o jeho   práve   na   výkon   súdneho   rozhodnutia   zvoleným   exekútorom   a   toto rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jeho právne postavenie, účastníkom konania rovnako ako povinný.   Z okolností daného   prípade nemožno vyšpecifikovať   také   skutočnosti,   ktoré by mohli   objektívne   a   rozumne   ospravedlniť   takéto   odlišné   zaobchádzanie.   Odlišné zaobchádzanie so sťažovateľom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením (postavením oprávneného), pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR a Dohovorom špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania.“.

6. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie, ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a napadnutými rozhodnutiami okresného súdu, ktoré   zruší   a   veci   vráti   na ďalšie   konanie   a sťažovateľke   prizná   primerané   finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A

K spoločnému prerokovaniu vecí

9. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

10.   S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   uvedených   vo   výrokovej   časti   tohto uznesenia, z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.B

11. Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu,   ako   aj   čl.   12   ods.   2   ústavy   a   čl.   14   dohovoru   postupom   a napadnutými rozhodnutiami okresného súdu.

12.   Vychádzajúc   z obsahu   podaných   sťažností   a v nich   uvedených   skutočností ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka   všetky   sťažnosti   podala   prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu, pričom je zrejmé, že tento ich aj koncipoval.

13. V tejto súvislosti ústavný súd v prvom rade poznamenáva, že ide o právneho zástupcu, ktorý bol v minulosti v súvislosti zo zastupovaním inej sťažovateľky [obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, v mene ktorej (rovnako ako v posudzovaných prípadoch, pozn.) koná konateľ J. F.] viackrát poučený o všeobecných aj osobitných náležitostiach návrhu na začatie konania požadovaných ustanoveniami § 20 a § 50   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   sú predpokladom   úspešného   uplatnenia   námietky porušenia základných práv a slobôd v konaní pred ústavným súdom, ako aj o podmienkach prípustnosti   a včasnosti   podania   sťažnosti   vyplývajúcich   z ustanovení   §   53   zákona o ústavnom   súde,   pričom   tomuto   právnemu   zástupcovi   je   dobre   známa   aj   konštantná judikatúra ústavného súdu týkajúca sa komplexu danej problematiky, počnúc rozhodnutiami všeobecných súdov o ne/udelení poverenia na vykonanie exekúcie tomu-ktorému súdnemu exekútorovi, končiac vydaním meritórnych rozhodnutí všeobecných súdov.

14. Sťažovateľka napriek tomu, že na úvodnej strane každej zo sťažností uvádza ako prílohy „dokumenty   podľa   textu“, ústavnému   súdu   vo   všetkých   podaných   veciach nedoručila splnomocnenie pre jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, tak ako je táto podmienka konania vyjadrená v § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Zároveň ústavný súd konštatuje, že vo veciach vedených pod sp. zn. Rvp 5299/2014 – sp. zn. Rvp 5302/2014 sťažovateľka navyše nedoručila ústavnému súdu ani napadnuté rozhodnutia okresného súdu, tak ako táto požiadavka vyplýva z § 50 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde. Tieto nedostatky   zákonom   predpísaných   náležitostí   neumožňuje   ústavnému   súdu   náležite preskúmať prípustnosť sťažností podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, vrátane § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

15. Ústavný súd zdôrazňuje, že právny inštitút predbežného prerokovania návrhu (§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde) a s ním spojené náležitosti, ktoré musí každý návrh obsahovať, nie je samoúčelný, pretože týmto postupom sa skúmajú podmienky konania a bez ich splnenia nie je ústavný súd oprávnený vo veci konať.

16.   Ústavný   súd   opätovne   pripomína,   že   nedostatky   zákonom   predpísaných náležitostí   vyplývajúce   z   podaní   sťažovateľky   nie   je   povinný   odstraňovať   z   úradnej povinnosti.   Na taký   postup   slúži   inštitút   povinného   právneho   zastúpenia   v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd   posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS   168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010, III.   ÚS 430/2012 a iné). Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších predpisov   advokát   je   povinný   pri výkone   advokácie   dôsledne   využívať   všetky   právne prostriedky,   a   takto   chrániť   a presadzovať   práva   a   záujmy   klienta.   Tieto   povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

17.   Na   základe   uvedených   skutočností   a vzhľadom   na   kvalifikované   právne zastúpenie   sťažovateľky   ústavný   súd   konštatuje,   že   predložené   sťažnosti   vykazujú   také nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným súdom, preto ich odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí už pri ich predbežnom   prerokovaní.   Keďže   sťažnosti   boli   odmietnuté,   ústavný   súd   už   o   ďalších návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2014