znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 290/2011-31

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   9.   novembra   2011 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti Mgr. C. Š., N., B. U., N., a Mgr. J. U., K., zastúpených advokátom Mgr. Dr. A. K., Ž., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaniach vedených pod sp. n. 4 D 1413/1994 a sp. zn. 4 D 193/1993 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Mgr. C. Š., B. U. a Mgr. J. U. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl.   38   ods.   2   Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaniach vedených pod sp. zn. 4 D 1413/1994 a sp. zn. 4 D 193/1993 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e,   aby v konaniach vedených pod sp. zn. 4 D 1413/1994 a sp. zn. 4 D 193/1993 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. C. Š., B. U. a Mgr. J. U. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie každému z nich v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Čadca p o v i n n ý   zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Čadca j e   p o v i n n ý   uhradiť Mgr. C. Š., B. U. a Mgr. J. U. trovy právneho zastúpenia v sume 261,82 € (slovom dvestošesťdesiatjeden eur a osemdesiatdva centov)   na   účet   ich   právneho   zástupcu   Mgr.   Dr.   A.   K.,   Ž.,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. augusta 2011 doručená sťažnosť Mgr. C. Š., N., B. U., N., a Mgr. J. U., K. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 4 D 1413/1994 a sp. zn. 4 D 193/1993.

Sťažovatelia   v   sťažnosti   podrobne   opísali   priebeh   dedičského   konania   vedeného okresným súdom pod sp. zn. 4 D 1413/1994 po poručiteľke J. Š., zomrelej 1. decembra 1994, a okrem iného uviedli:

„Dňa 05. 12. 1994 bol OS v Čadci doručený úmrtný list, čo založilo dôvod na začatie dedičského konania po zomrelej J. Š. OS následne vydal uznesenie o začatí dedičského konania a poveril súdneho komisára… na prejednanie dedičstva. Dňa 16. 01. 1995 bola spísaná úradná zápisnica o predbežnom šetrení notárom...

dňa 14. 07. 2005 bola notárom spísaná zápisnica a vytýčený termín pojednávania na deň 04. 08. 2005, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie o dedičstve, ktoré dňa 13. 09. 2005 zaslal notár spolu so spisom OS.

Dňa 30. 11. 2005 OS doručoval uznesenie o dedičstve účastníkom konania. Dňa 19.12.2005   podali   účastníci   konania   Š.   Š.,   E.   Š.   a J.   Š.   odvolanie   proti   uzneseniu   o dedičstve.   Dňa   03.   01.   2006   bol   spis   predložený   KS   Žilina   za   účelom   rozhodnutia   o odvolaní proti uzneseniu o dedičstve...

Dňa 11. 01. 2007 bol spis z KS Banská Bystrica vrátený OS Čadca s tým, že odvolací súd svojím rozhodnutím sp. zn.: 9CoD/4/2006 potvrdil uznesenie OS vo výroku o určení všeobecnej ceny dedičstva, v ostatných častiach uznesenie o zrušil a vec vrátil na ďalšie konania.

Dňa   16.   01.   2007   OS   doručoval   uznesenie   KS   v   Žiline   účastníkom   konania a následne 09. 02. 2007 bol spis zaslaný súdnemu komisárovi na ďalší postup. Dňa 14. 02. 2007 súdny komisár dotazoval OS, či je podaný návrh o neplatnosť závetu, resp. či bolo začaté konanie pod spis. zn.: 13C/198/2005. Dňa 13. 03. 2007 bolo z registra OS zistené, že sa vedie konanie o určenie neplatnosti závetu.

Dňa 15. 03. 2007 vydal OS uznesenie v konaní spis. zn.: 4D 1413/1994, ktorým prerušil do právoplatného skončenia súdneho konania o neplatnosť závetu vedeného pod spis.   zn.:   13C/198/2005…   OS   dňa   23.   10.   2007   záznamom   kancelárie   zisťoval,   či   vec vedená pod spis. zn.: 13C/198/2005 nie je právoplatne skončená.

Dňa 20. 09. 2007 po podanom podnete zo dňa 18. 09. 2007 Kancelária verejného ochrancu práv oznámila sťažovateľom, že po preverení ich sťažnosti zistil ombudsman vo veci   spis,   zn.:   4D   1413/1994   5   období,   kedy   v   dôsledku   nekonania   OS   Čadca   došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov…

spolu… v trvaní 116 mesiacov, teda viac ako 9,5 roka… Po uvedených prieťahoch podľa vyjadrenia verejného ochrancu došlo k prieťahom, ktoré však sú spojené s objektívnym dôvodom prerušením konania a to potrebe vyčkať na rozhodnutie vo veci neplatnosti závetu vedenej pod spis. zn.: 13C 198/2005...“

Sťažovatelia v ďalšom poukázali na to, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 13 C 198/2005 o neplatnosť závetu po poručiteľke (do právoplatného skončenia ktorého   bolo   prerušené   dedičské   konanie   vedené   pod   sp.   zn.   4   D   1413/1994)   už   bolo právoplatne   skončené   a   napriek   tomu   v   namietanom   dedičskom   konaní   okresný   súd „neodstránil stav právnej neistoty meritórnym rozhodnutím o dedičstve“.

Sťažovatelia v sťažnosti podrobne opísali aj priebeh dedičského konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 4 D 193/1993 po poručiteľovi J. Š., zomrelom 10. decembra 1992, a okrem iného uviedli:

„Prieťahy   v   súdnom   konaní,   ktoré   sa   tykajú   druhej   časti   sťažnosti   smerujú sťažovatelia proti postupu v konaní vedenom na OS Čadca pod spis, zn.: D 193/1993 po zomrelom poručiteľovi J. Š.

Uvedené konanie začalo dňa 03. 02. 1993, kedy OS bol doručený úmrtný list, na čo OS 03. 03. 1993 uznesením začal dedičské konanie a poveril notára prejednaním dedičstva. Ten dňa 17. 03. 1993 vyhotovil zápisnicu o predbežnom šetrení a následne druhú zápisnicu dňa 15. 04. 1993....

Dňa   12.   01.   1995   bolo   na   uskutočnenom   pojednávaní   vydané   rozhodnutie v predmetnom dedičskom konaní...

Uvedené rozhodnutie dňa 10. 10. 1995 OS doručil účastníkom konania. Účastníci konania 19. 10. 1995 až 26. 10. 1995 podali uvedenému rozhodnutiu odvolanie.

Dňa 11. 01. 1996 bol spis vrátený z KS Banská Bystrica po prejednaní odvolania účastníkov spolu s rozhodnutím, ktorým KS zrušil rozhodnutie OS a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Toto uznesenie KS bolo doručené cestou OS dňa 19. 01. 1996...

Dňa 26. 08. 1999 bolo vytýčené pojednávanie notárom na deň 07. 09. 1999, na ktorom   došlo   k   rozhodnutiu   vo   veci.   Dňa   19.   11.   1999   bol   spis   návrhom   rozhodnutia doručený   OS.   Dňa   08.   12.   1999   bol   rozhodnutie   doručené   účastníkom   konania,   proti ktorému dňa 27. 12. 1999 podali účastníci konania Š. Š. a E. Š. odvolanie. Dňa 09. 03. 2000 bol   spis   zaslaný   KS   v   Banskej   Bystrici   na   rozhodnutie   o odvolaní   proti   rozhodnutiu o dedičstve.   Dňa   09.   02.   2001   KS   vrátil   spis   OS   s   tým,   že   KS   zrušil   rozhodnutie   OS o dedičstve a vrátil vec na ďalšie konanie… pojednávanie... bolo... odročené na deň 19. 02. 2002, na ktorom bolo rozhodnuté vo veci. Dňa 30. 08. 2002 notár vrátil spis OS spolu s návrhom rozhodnutia…

Dňa 15. 05. 2003 bolo vydané uznesenie pod spis. zn.: D 193/1993-206, ktorým bolo konanie   v   predmetnej   dedičskej   veci   prerušené   do   právoplatného   rozhodnutia   vo   veci vedenej OS Čadca pod spis. zn.: 10C 328/2002...

Dňa 06. 12. 2004, 13. 06. 2005, 06. 04. 2006, 05. 06. 2006, 29. 06. 2007 notár zisťoval   prostredníctvom   OS   Čadca,   či   bola   vec   vedená   pod   spis.   zn.:   10C   328/2002 právoplatne ukončená…

verejný ochranca práv v konaní vedenom OS Čadca pod spis, zn.: D 193/1993 zistil dve obdobia, v ktorých došlo k porušeniu práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   ust.   čl.   48   ods.   (2)   Ústavy   SR…   v   trvaní   33   mesiacov… 9 mesiacov...“

Sťažovatelia ďalej vo vzťahu k obom namietaným konaniam uviedli:„Po obdobiach, ktoré uviedol verejný ochranca práv… do dnešného dňa bolo súdom vykonaných niekoľko personálnych zmien a podané sťažnosti zo strany sťažovateľov, ku ktorým sa vyjadroval predseda OS Čadca. Vo svojich vyjadreniach v konečnom dôsledku uznal prieťahy, ospravedlňoval to však tým, že nie sú právoplatne ukončené občiansko- právne konania 10C 328/2002 resp. 13C/198/2005, ktoré však nie sú ukončené z dôvodov, ktoré   by   mali   spočívať   na   strane   sťažovateľov   a   preto   tvrdíme,   že   súd   porušil   právo sťažovateľov na prejednanie veci a rozhodnutie bez prieťahov, čím porušil ústavné práva sťažovateľov.

V danom prípade boli zo strany súdu vykonávané často neefektívne úkony, ktoré viedli k prieťahom.

Z priebehu konania jednoznačne vyplýva, že k prieťahom dochádza najmä v dôsledku postupu Okresného súdu v Čadci, ustanoveného súdneho komisára, ale aj ďalších orgánov, ktoré boli dožiadané či už súdom alebo súdnym komisárom. Súd však neprijal žiadne účinné opatrenia v konaní, ktoré by zabránili prieťahom v konaní a preto tvrdíme, že v plnom rozsahu zodpovedá za porušovanie ústavných práv.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že súdne konania trvajú cca 18, resp. 17 rokov bez toho, aby bola vec právoplatne skončená.

Sťažovatelia tvrdia, že k prieťahom v konaní dochádza hlavne zavinením súdu. Aj keby   pripustili,   že   k   prieťahom   dochádza   z   dôvodu   zložitosti   sporu,   nemožno   tým ospravedlniť   častú   pasivitu,   resp.   neproduktívne   konanie   súdu.   Vlastným   konaním,   či pasivitou sťažovatelia k prieťahom neprispeli.

Sťažovatelia tvrdia, že uvedeným postupom Okresného súdu v Čadci bolo porušené ich právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, vyplývajúce z čl. 127 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Toto ich stanovisko dňa 24. 04. 2009 potvrdil aj predseda OS v Čadci vo svojej odpovedi na sťažnosť na prieťahy v konaní pod spis. značkou Spr. 590/09, kde konštatuje, že zo strany súdu boli spôsobené prieťahy v konaní, za čo sa ospravedlnil. Do dňa podania tejto sťažnosti od uvedeného vyjadrenia predsedu OS v Čadci sa vykonalo niekoľko   úkonov,   ktoré   však   z   dôvodov   na   strane   súdu   nezabezpečili   taký   postup v konaniach, ktoré by vyústilo účinnej ochrane práva sťažovateľov, nakoľko nie je v nich právoplatne rozhodnuté.“

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„Základné   právo   sťažovateľov…   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej Republiky a... čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd   postupom   Okresného   súdu   v   Čadci   v   konaniach   vedených   pod…   č.   k.:   D 1413/1994 č. k.: D 193/1993 bolo porušené...

Okresnému   súdu   v   Čadci   v   konaní   vedenom   pod...   č.   k.:   D   1413/1994,   č.   k.: D 193/1993 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov...

Sťažovateľom...   priznáva   finančné   zadosťučinenie   každému   jednotlivo   v   sume 15.000.-   EUR,   ktoré   je   Okresný   súd   v   Čadci   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu...

Okresný súd v Čadci je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 261,82 € na účet právneho zástupcu Mgr. Dr. A. K…“

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľov uznesením č. k. I. ÚS 290/2011-11 z 24. augusta 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie konanie.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn.   Spr.   1319/11   z   3.   októbra   2011,   v   ktorom   podrobne   vymenoval   jednotlivé   úkony v namietaných konaniach a v nadväznosti na to uviedol: „... konštatujem prieťahy v konaní vo veci 4D 1413/94 ako aj vo veci 4D 193/93. K prieťahom v konaní však prispeli i samotní účastníci konania, ktorí podávali voči rozhodnutiam odvolania, spisy bolo potrebné zasielať na krajský súd, odkiaľ boli nášmu súdu vrátené po dlhšom časovom období.“

K   vyjadreniu   okresného   súdu   zaujal   stanovisko   právny   zástupca   sťažovateľov v podaní zo 17. októbra 2011, v ktorom zdôraznil, že „Sťažovatelia v rade 1/ až 3/ svojím konaním nespôsobovali žiadne prieťahy, ktoré by im mohli byť kladené za vinu. Skutočnosť, že protistrana v predmetných konaniach podávala opakovane opravné prostriedky, ktoré boli nedôvodné, nie je možné dávať za vinu sťažovateľom, naopak porušovateľ práva bol povinný z titulu svojej autority zabezpečiť účinnú ochranu práv sťažovateľov. Sťažovatelia nie sú spôsobilí posúdiť mieru spôsobených prieťahov zo strany KS a preto považujú svoju sťažnosť ako dôvodnú.“.

Podpredseda   okresného   súdu   vo   vyjadrení   z   3.   októbra   2011   a   právny   zástupca sťažovateľov vo vyjadrení zo 17. októbra 2011 ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, preto ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, podľa ktorých každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (aj čl. 38 ods. 2 listiny) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry,   v   súlade   s   ktorou   „Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu   vyplýva   z   §   119   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   sa   pojednávanie môže   odročiť   len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (aj podľa čl. 38 ods. 2 listiny),   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ   ide   o   kritérium   právna   a   faktická   zložitosť   veci,   predmetom   oboch posudzovaných konaní je prejednanie dedičstva po zomrelých poručiteľoch (po poručiteľke J.   Š.,   zomrelej   1.   decembra   1994,   konanie   vedené   pod   sp.   zn.   4   D   1413/1994   a   po poručiteľovi J. Š., zomrelom 10. decembra 1992, konanie vedené pod sp. zn. 4 D 193/1993). Sťažovatelia   majú   postavenie   účastníkov   v   oboch   konaniach   ako   dedičia   poručiteľov. Konania tohto typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, preto   vec   nemožno   posúdiť   ako   právne   a   skutkovo   zložitú.   Nie   je   možné   konštatovať právnu či skutkovú zložitosť veci ani vzhľadom na početnosť účastníkov konania či rozsah predmetu prejednávaných dedičstiev.

2. Správanie   účastníkov   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o   tom,   či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (aj čl. 38 ods. 2 listiny).   Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovatelia   v   posudzovaných   konaniach   svojím správaním nijako neprispeli k prieťahom v konaní ani k celkovej dĺžke konania. Ústavný súd   v   nadväznosti   na   obsah   vyjadrenia   okresného   súdu   poznamenáva,   že   využitie zákonných   procesných   oprávnení   (napr.   dostupných   opravných   prostriedkov)   či   už sťažovateľmi, alebo ostatnými účastníkmi súdneho konania nie je možné hodnotiť ako také správanie účastníka, ktoré prispelo ku vzniku prieťahov v konaní.

3. Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   hodnotil,   či   v   uvedenom   konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný   súd   pri   vyhodnotení   priebehu   oboch   skúmaných   dedičských   konaní opísaného v sťažnosti, vo vyjadrení okresného súdu   a zisteného aj z pripojeného spisu konštatuje:

-   Dedičské   konanie   vedené   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   4   D   1413/1994   po poručiteľke J. Š. sa začalo v decembri 1994. Uznesením okresného súdu z 15. marca 2007 bolo konanie vo veci právoplatne prerušené do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   13   C   198/2005   o   neplatnosť   závetu   spísaného poručiteľkou (ktoré sa začalo 19. decembra 2005). Dôvod prerušenia konania zanikol 1. februára 2008, keď bolo právoplatne ukončené súdne konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 13 C 198/2005. Konanie vo veci sp. zn. 4 D 1413/1994 dosiaľ nie je právoplatne skončené.

-   Dedičské   konanie   vedené   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   4   D   193/1993   po poručiteľovi J. Š. sa začalo v marci 1993. Uznesením okresného súdu z 15. mája 2003 bolo konanie   vo   veci   právoplatne   prerušené   do   právoplatného   skončenia   súdneho   konania vedeného   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   10   C   328/2002   o   neplatnosť   závetu   spísaného poručiteľom (ktoré začalo 12. decembra 2001). Ústavný súd 25. októbra 2011 na okresnom súde zistil, že súdne konanie vedené pod sp. zn. 10 C 328/2002 nie je právoplatne skončené a v nadväznosti na túto skutočnosť aj konanie vo veci sp. zn. 4 D 193/1993 dosiaľ nie je právoplatne skončené.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na celkovú dĺžku   konania   v   spojení   s tým,   že   dosiaľ   ani   jedno   z   posudzovaných   konaní   nebolo právoplatne skončené, neefektívna činnosť, resp. nečinnosť okresného súdu charakterizuje obe posudzované konania ako celok, a preto ústavný súd nepovažuje za potrebné hodnotiť sporadické   úkony   okresného   súdu.   Ústavný   súd   súčasne   poznamenáva,   že   obdobie prerušenia   konania   nie   je   možné   pripísať   na   vrub   postupu   okresného   súdu,   keďže v posudzovaných prípadoch boli dané objektívne dôvody na takéto prerušenie. Pri celkovom hodnotení   veci   nie   je   možné   opomenúť   ani   okolnosť,   že   konanie   vedené   pod   sp. zn. 4 D 1413/1994, ktoré začalo v decembri 1994, bolo prerušené od marca 2007 do februára 2008 a v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu nič nebránilo okresnému súdu vo veci konať. V konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 4 D 193/1993 (ktoré začalo v marci 1993, pozn.) prerušenie trvá od mája 2003 až dosiaľ. Napriek tomu, že označené konanie je prerušené,   ústavný   súd   hodnotil   postup   okresného   súdu   ako   postup   vyznačujúci   sa neefektivitou   (vzhľadom   na   jeho   doterajšiu   dĺžku   a   najmä   dĺžku   konania   do   jeho prerušenia).

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   doterajším   postupom okresného   súdu   v   posudzovaných   konaniach   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a   tým   aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde a prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia   žiadali   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume 15 000   €   z   dôvodov   uvedených   v   sťažnosti   poukazujúc   najmä   na   dlhotrvajúcu   právnu neistotu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd považoval priznanie sumy 5 000 € každému sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Pri ustálení sumy finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   prihliadal   na   celkový   priebeh   posudzovaného súdneho konania, jeho prerušenie z objektívnych dôvodov a na mieru zavinenia okresného súdu na vzniknutých prieťahoch v posudzovanom konaní.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovatelia boli vo veci úspešní, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom. Ústavný súd   priznal   sťažovateľom   trovy   konania   z   dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2011 (prevzatie a príprava zastupovania, písomné podanie sťažnosti ústavnému súdu). Vychádzal pritom   z   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2011 1/6 z výpočtového základu zo sumy 741 €, čo predstavuje za jeden úkon právnej služby odmenu v sume 123,50 €. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny v sume 123,50 € sa zníži o 50 % z dôvodu, že ide o spoločné úkony pri zastupovaní troch osôb, a po znížení predstavuje 61,75 €. Každému zo sťažovateľov vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia advokátom za dva úkony právnej služby v sume 61,75 € a dvakrát po 7,41 € režijný paušál, t. j. u jedného sťažovateľa v sume 138,32 € a spolu u troch sťažovateľov v sume 414,96 €. Sťažovatelia si neuplatnili zvýšenú náhradu tarifnej odmeny z dôvodu zastupovania viacerých sťažovateľov jedným advokátom podľa § 13 ods.   2 vyhlášky,   a preto   im   ústavný súd   priznal len   nimi uplatnenú náhradu   trov právneho zastúpenia v sume 261,82 €. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2011