znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 29/97

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v   Košiciach   na   neverejnom   zasadnutí   senátu konanom   14.   mája   1997   predbežne   prerokoval   podnet   Michala   Kováča,   prezidenta Slovenskej   republiky,   vo   veci   porušenia   jeho   ústavného   práva   podľa   čl.   95   Ústavy Slovenskej republiky uznesením vlády Slovenskej republiky č. 278/1997 z 22. apríla 1997 v časti B.1 a 2 a v časti C.1 a takto

r o z h o d o l :

1. Podnet Michala Kováča, prezidenta Slovenskej republiky, o porušenie ústavného práva upraveného v čl. 95 Ústavy Slovenskej republiky   o d m i e t a,   pretože ho podala zjavne neoprávnená osoba.

2.   Žiadosti   Michala   Kováča,   prezidenta   Slovenskej   republiky,   o   nariadenie predbežného opatrenia podľa § 31a ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z. v spojení s § 74 až 76 Občianskeho súdneho poriadku   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) dostal 30. apríla 1997 podanie Michala Kováča, prezidenta Slovenskej republiky, označené ako: „Návrh na začatie konania podľa článku 128 ods. 1 Ústavy SR o výklad čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 2 ods. 1 vo vzťahu k čl. 2 ods. 2 Ústavy a o výklad čl. 95 vo vzťahu k čl. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR“ a tiež „Podnet na začatie konania pre porušenie ústavných práv prezidenta podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy“. Ústavný súd rozdelil návrh a podnet prezidenta Slovenskej republiky na dve samostatné   konania.   Podľa   názoru   prezidenta   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „navrhovateľ“)   uvedeného   v   podnete   došlo   k   porušeniu   jeho   ústavného   práva   vyhlásiť referendum   podľa   čl.   95   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   prijatím uznesenia   vlády   Slovenskej   republiky   č.   278/1997   z   22.   apríla   1997   k   rozhodnutiu prezidenta Slovenskej republiky z 13. marca 1997 č. 76/1997 Z. z. o vyhlásení referenda. Podľa názoru navrhovateľa „Vláda časťou B.1 a 2 a časťou C.1 svojho uznesenia zasiahla bez akéhokoľvek oprávnenia do právomoci prezidenta upravenej v čl. 95 Ústavy. Vláda mala a   má   právo   požiadať   ústavný   súd   o   výklad ústavy,   ale to   ju   nijako   neoprávňuje zasiahnuť do práv prezidenta upravených v čl. 95 Ústavy navyše neústavnou a nezákonnou formou   pozastavenia   výkonu   jeho   rozhodnutia.   Podľa   článku   130   ods.   3   Ústavy   môže ústavný   súd   začať   konanie   aj   na   podnet   fyzických   alebo   právnických   osôb,   teda   aj prezidenta republiky, ak namietajú porušenie svojich ústavných práv. Namietam porušenie môjho ústavného práva vyhlásiť referendum, preto žiadam podnet prijať a vysloviť, že vláda citovanou časťou svojho uznesenia porušila ústavné právo prezidenta republiky.“ Prezident Slovenskej   republiky   požiadal,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   ešte   pred rozhodnutím   vo veci   samej nariadil   predbežné opatrenie podľa   § 31a ods.   2 zákona č. 38/1993   Z.   z.   (v platnom   znení)   a   §   74   až 76   Občianskeho   súdneho   poriadku,   keďže: „výkon štátnej moci jej pôvodným nositeľom, t. j. občanom, by bol ohrozený a neskoršie vydané rozhodnutie by už nebolo možné realizovať“. Na základe uvedeného navrhovateľ požiadal, aby ústavný súd prijal uznesenie, ktorým by uložil:

„1. vláde Slovenskej republiky, ministrovi vnútra Slovenskej republiky a predsedovi Štatistického   úradu   Slovenskej   republiky   zdržať   sa   úkonov,   ktoré   bránia   vykonať referendum vyhlásené prezidentom Slovenskej republiky rozhodnutím z 13. marca 1997, uverejneným pod č. 76/1997 Z. z., alebo časť tohto referenda,

2.   vláde   Slovenskej   republiky zdržať   sa   zasahovania   do   pôsobnosti   Ústrednej komisie pre referendum Slovenskej republiky,

3. ministrovi vnútra Slovenskej republiky včas a v potrebnom počte doručiť obciam hlasovací lístok so všetkými štyrmi otázkami.“

Navrhovateľ požiadal, aby ústavný súd po prijatí podnetu a po uskutočnenom konaní vyniesol nález, ktorým:

„Ústavný súd zisťuje, že vláda Slovenskej republiky časťou B.1, 2 a časťou C.1 svojho uznesenia z 22. apríla 1997 č. 278 porušila ústavné právo prezidenta Slovenskej republiky rozhodovať o vyhlásení referenda, upravené v čl. 95 Ústavy Slovenskej republiky.Ústavný súd podľa § 31a ods. 1 a § 57 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (v platnom znení)   z r u š u j e   časť B.1, 2 a časť C.1 uznesenia vlády Slovenskej republiky z 22. apríla 1997 č. 278.

Vláda Slovenskej republiky je povinná vec znova prerokovať a rozhodnúť, pričom je viazaná právnym názorom Ústavného súdu.“.

Navrhovateľ tiež požiadal, aby ústavný súd prerokoval jeho podnet ako naliehavý vzhľadom na charakter problematiky a „čas určený na vykonanie referenda“.

I.

Konanie o podnete podľa čl. 130 ods. 3 ústavy začína jeho prijatím na konanie, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní zistil, že boli splnené zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z. a že nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Ústavný   súd   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   predbežne   prerokoval   podnet navrhovateľa, pričom zisťoval splnenie zákonom predpísaných náležitostí, ako aj zákonom ustanovených podmienok konania o ňom (§ 24 a § 25 ods. 2) zákona č. 38/1993 Z. z. v znení   zákona   č.   293/1995   Z.   z.   V   rámci   predbežného   prerokovania   skúmal   aj   otázku procesne oprávneného subjektu na podanie podnetu. Podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky: „Ústavný súd Slovenskej republiky môže začať konanie aj na podnet fyzických alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   práv“.   Prezident   Slovenskej republiky vo svojom podnete o. i. uviedol, že: „Podľa článku 130 ods.   3 ústavy môže ústavný   súd   začať   konanie   aj   na   podnet   fyzických   alebo   právnických   osôb,   teda   aj prezidenta republiky, ak namietajú porušenie svojich ústavných práv. Namietam porušenie môjho ústavného práva vyhlásiť referendum, preto žiadam podnet prijať a vysloviť, že vláda citovanou časťou svojho uznesenia porušila ústavné právo prezidenta republiky“.

Prezident   Slovenskej   republiky   požiadal,   aby   ústavný   súd   v   konaní   o   podnete preskúmal   „porušenie   môjho   ústavného   práva   vyhlásiť   referendum“   a   pri   zdôvodnení svojho podnetu „rationae personae“ uviedol, že ústavný súd môže začať konanie: „aj na podnet   fyzických   alebo   právnických   osôb,   teda   aj   prezidenta   republiky“.   V   rámci predbežného   prerokovania   podnetu   sa   ústavný   súd   zaoberal   otázkou,   či   prezidenta Slovenskej republiky možno pri výkone jeho ústavných právomocí považovať za fyzickú alebo   právnickú   osobu   oprávnenú   obrátiť   sa   na   ústavný   súd   s podnetom   namietajúcim porušenie svojich ústavných práv iným štátnym orgánom Slovenskej republiky. Je nesporné, že ako prezident Slovenskej republiky, tak aj iní ústavní činitelia Slovenskej republiky majú svoje ústavou upravené právomoci.

Tieto právomoci sú však oprávnení vykonávať len potom, čo boli ustanovení do svojich funkcií ústavou predpísaným spôsobom. Aj napriek tomu, že ústavní činitelia sú „fyzickými   osobami“,   právomoc   tých   štátnych   orgánov,   uskutočňovanie   ktorej   im   bola zverená, vykonávajú výlučne ako ústavní činitelia Slovenskej republiky.

Ako ústavný súd už uviedol predtým vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 22/95: „Ústava   Slovenskej   republiky...   nielenže   určuje   spôsob   ustanovovania   do   funkcií jednotlivých ústavných činiteľov Slovenskej republiky a rozsah ich ústavných právomocí, ale aj presne určuje, ktorí ústavní činitelia sú tieto ústavné právomoci povinní vykonávať. Sú to tí, ktorým boli ich ústavné funkcie zverené spôsobom určeným Ústavou Slovenskej republiky   (voľba,   vymenovanie).   Osoba,   ktorá   nebola   ustanovená   do   funkcie   ústavou predpísaným   spôsobom   preto   ani   nie   je   oprávnená   vykonávať   ústavou   vymedzené právomoci“.   Z   uvedeného   vyplýva,   že   Ústava   Slovenskej   republiky   určuje   pre   výkon ústavných   právomocí   jedine   ústavných   činiteľov   Slovenskej   republiky,   ktorí   sa   svojich funkcií ujali ústavou predpísaným spôsobom na základe svojej voľby alebo menovania.

Prezident Slovenskej republiky sa na ústavný súd obrátil s podnetom namietajúcim porušenie svojho ústavného práva rozhodovať o vyhlásení referenda, ktoré tvorí   súčasť ústavných   právomocí   hlavy   Slovenskej   republiky   (čl.   95   v   spojení   s čl.   102   písm.   m) ústavy).

Na   uskutočňovanie   tohto   práva   sa   však   stal   oprávneným   preto,   že   je   ústavným činiteľom Slovenskej republiky (hlavou štátu podľa čl. 101 ods. 1 ústavy), a nie preto, že je fyzickou osobou.

Z   uvedeného   vyplýva,   že   v   rozsahu   a   pri   výkone   svojich   ústavných   právomocí nemožno   prezidenta   republiky   ako   ústavného   činiteľa   súčasne   považovať aj za   fyzickú osobu. Z ústavného postavenia prezidenta Slovenskej republiky vyplýva aj jeho oprávnenie obrátiť sa na ústavný súd na základe čl. 130 ods. 1 písm. b) ústavy. Toto oprávnenie je však (a vo vzťahu k ústavnému súdu) súčasne jediné, ktoré ústavodarca spája s prezidentom Slovenskej   republiky a ktoré mu vyplýva z jeho ústavného postavenia hlavy Slovenskej republiky.   Podľa   právneho   názoru   ústavného   súdu   preto   prezidenta   (ale   ani   ďalších ústavných činiteľov Slovenskej republiky) pri výkone ich ústavných právomocí nemožno považovať   za   fyzické   osoby   oprávnené   namietať   ich   prípadné   porušenie   podnetom   na začatie konania pred ústavným súdom.

Podobne   ako   pri   výkone   iných   právomocí   zverených   im   ústavou,   aj   v   prípade vyhlásenia referenda podľa čl. 95 ústavy, je táto právomoc výlučne spojená s postavením prezidenta   republiky   ako   ústavného   činiteľa   (štátneho   orgánu).   S ohľadom   na   podstatu podnetu na začatie konania pred ústavným súdom (čl. 130 ods. 3 ústavy) nemožno zamieňať výkon   ústavných   právomocí   ústavných   činiteľov   (štátnych   orgánov),   vrátane prezidenta republiky ako hlavy štátu, s právami viažucimi sa ku ktorejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe.

Vychádzajúc   z   predchádzajúceho   zdôvodnenia   bol   podnet   Michala   Kováča, prezidenta Slovenskej republiky, na porušenie jeho ústavného práva rozhodovať o vyhlásení referenda podľa čl. 95 ústavy označenými časťami uznesenia vlády Slovenskej republiky na základe   §   25   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. odmietnutý, pretože ho podala zjavne neoprávnená osoba.

II.

V ďalšej časti podnetu z 28. apríla 1997 navrhovateľ požiadal, aby ústavný súd ešte pred   rozhodnutím   vo   veci   samej   nariadil   „predbežné   opatrenie“   podľa   §   74   až   76 Občianskeho   súdneho   poriadku.   Ústavný   súd   sa   pri   predbežnom   prerokovaní   podnetu zaoberal aj touto požiadavkou navrhovateľa a dospel k názoru, že jej nemožno vyhovieť. Ustanovenie § 31a ods.   2 zákona Národnej   rady   Slovenskej republiky   č. 38/1993 Z.   z. uvádza: „Ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného   poriadku“.   Citované   ustanovenie   zákona   je   však   potrebné   (a vo   vzťahu   k podnetu) posúdiť v spojitosti s jeho § 18 ods. 3 písm. b), ktorý určuje, že konanie pred ústavným súdom začne: „prijatím podnetu na predbežnom prerokovaní“. K primeranému použitiu ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (tak ako to navrhol navrhovateľ) by preto v konaní o podnete mohlo dôjsť len vtedy, ak by ho ústavný súd prijal na predbežnom prerokovaní. Podnet prezidenta Slovenskej republiky bol však na predbežnom prerokovaní odmietnutý, pretože ho podala zjavne neoprávnená osoba. Z uvedeného dôvodu ústavný súd nevyhovel ani jeho požiadavke nariadiť predbežné opatrenie podľa § 74 až 76 Občianskeho súdneho poriadku.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 14. mája 1997

Za správnosť vyhotovenia:JUDr. Richard   R a p a n tOľga Verešpejová   predseda senátu