znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 29/08-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2008 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., B., právne zastúpenej advokátom JUDr. M.   M.,   B.,   vo veci   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 264/02 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 264/02 p o r u š i l právo spoločnosti P., s. r. o., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Spoločnosti P., s. r. o., p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000   Sk   (slovom   desaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Spoločnosti P., s. r. o.,   p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 9 663 Sk (slovom deväťtisícšesťstošesťdesiattri slovenských korún), ktorú je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. M. M. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. I. ÚS 13/08-7 z 24. januára 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len   „okresný   súd“   alebo „súd“)   v konaní   vedenom   pod sp.   zn.   25 Cb 264/02 (ďalej   aj „napadnuté konanie“).

1.1 Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že: «(...) Nečinnosťou Okresného súdu Bratislava III vo veci sp. zn. 25 Cb 264/02, v ktorom si sťažovateľ uplatňuje právo v súdnom konaní proti   S.   J.   v procesnom   postavení   odporcu,   bolo   porušené   sťažovateľovo:   právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd). (...)

Sťažovateľ vyčerpal všetky iné opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje (...).

„Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, predmetom konania na súde je žaloba o plnenie v zmysle ustanovenia § 80 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov.   Právnym   dôvodom   podanej   žaloby   je   porušenie   zmluvy   o   úvere   zo   strany odporcu v tomto konaní. V podstate sa nejedná o zložité konanie vyžadujúce si náročné právne posúdenie veci, aplikovanie cudzieho práva a ani hodnotenie skutkového stavu veci si   nevyžaduje   zadováženie   veľkého   množstva   dôkazným   prostriedkov   a   ani   rozhodnutie vo veci nezávisí od posúdenia skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti. Súd v tejto veci vykonal len niekoľko procesných úkonov spočívajúcich vo vytýčení pojednávania a dožiadanie iného okresného súdu za účelom výsluchu svedkov.

Zložitosť veci, ktorú však v tomto konaní nemožno vzhliadnuť, nemôže zbaviť súd zodpovednosti, nakoľko to by predpokladalo priebežné uskutočňovanie procesných úkonov súdu   smerujúcich   k   odstráneniu   konkrétnych   príčin   zložitosti   veci   (mutatis   mutandis I. ÚS 44/1999). (...)

Navodením   právnej   neistoty   zo   strany   súdu   a   ním   zapríčineným   porušením uvedených   ústavných   práv   bol   sťažovateľ   obmedzený   v   rozvoji   podnikateľských   aktivít, nadobudnutí a udržiavaní si materiálnych a osobných zložiek podnikania, spočívajúcich najmä v rozvoji jeho sociálnych aktivít ako zamestnávateľa, udržiavaniu si zamestnanosti a vytváraniu si samotných existenčných predpokladov jeho podnikania (napr. vývoj nových úverových produktov). Poukazujeme na predmet podnikania sťažovateľa, ktorým je okrem iných poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Zbytočnými prieťahmi zo strany súdu bol sťažovateľ obmedzovaný v nadobudnutí prostriedkov potrebných na uskutočňovanie jeho podnikateľskej   činnosti,   pričom   obmedzovanie   spočíva   najmä   v   získavaní   úverov,   kde zdĺhavosť konania má nesporný vplyv na ekonomické a účtovné ukazovatele (napr. účtovné súvahy, účtovné závierky), ktoré podmieňujú ich získanie. V neposlednom rade sťažovateľ utrpel ujmu na dobrom mene - likvidite, ktorú požíva v relevantných ekonomických kruhoch. Vzhľadom na vyššie uvedené nepriaznivé následky, ktoré boli spôsobené prieťahmi v konaní pred súdom, zastávame názor, že sú dané dôvody pre priznanie finančného zadosťučinenia vo   výške   10.000,-Sk,   zároveň   sťažovateľ   zastáva   názor,   že   uvedená   výška   finančného zadosťučinenia   je   vzhľadom   na   okolnosti   jej   prípadu   primeraná,   pričom   poukazuje, že porušenie   základného   práva   sťažovateľ   nemožno   účinne   odstrániť   len   uplatnením právomoci ústavného súdu nariadiť vo veci konať. (...)»

1.2   Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Bratislava III v konaní sp. zn. 25 Cb 264/02 porušil základné právo spoločnosti P., s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd a ústavný   súd   prikazuje Okresnému   súdu   Bratislava   III   aby vo veci   sp. zn. 25 Cb   264/02 konal. Ústavný súd Slovenskej republiky zároveň sťažovateľovi priznáva 10.000,- Sk ako primerané finančné zadosťučinenie, ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť v lehote do dvoch mesiacov a trovy právneho zastúpenia (...).“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho podpredsedníčkou JUDr. E. F., listom z 10. marca 2008 sp. zn. Spr. 3128/08, ku ktorému bolo pripojené aj vyjadrenie zákonnej sudkyne, a právny   zástupca   sťažovateľky   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu   okresného   súdu z 2. apríla 2008.

2.1 Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla tieto relevantné skutočnosti:

„(...) V prílohe Vám zasielam písomné vyjadrenie zákonnej sudkyne Mgr. I. D. zo dňa   06.   03.   2008,   ktorým   sa   vyjadrila   k sťažnosti   a ktoré   vyjadrenie   si   osvojujem   ako vyjadrenie svoje vlastné.

Poukazujem na to, že sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť dňa 20. 03. 2007, pričom dňa   20.   09.   2007   bolo   vo   veci   meritórne   rozhodnuté   rozsudkom,   ktorý   nadobudol právoplatnosť 09. 11. 2007.

(...) uvádzam, že netrvám na ústnom prejednaní veci.“Zákonná sudkyňa Mgr. I. D. uviedla chronológiu úkonov vykonaných v napadnutom konaní okresným súdom a dodala, že: „Považujem za potrebné uviesť, že relatívne dlhší čas konania   bol   spôsobený   práve   opakovaným   vybavovaním   dožiadania   prostredníctvom Okresného súdu Dunajská Streda, ako aj okolnosťami na strane žalovaného, ktorý bol vo VTOS a následne sa nezdržiaval v mieste trvalého bydliska.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu podpredsedníčky okresného súdu uviedol:

„(...) touto cestou oznamujem,   že v zmysle § 30 ods.   2 zákona č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania tejto veci. So stanoviskom Okresného súdu Bratislava III nesúhlasím z dôvodov už uvedených v sťažnosti,   pričom   túto   považujem   naďalej   za podanú dôvodne.   Meritórne rozhodnutie vo veci   samej   zo   strany   Okresného   súdu   Bratislava   III   síce   odstránilo   stav   neistoty, v ktorom sa sťažovateľ nachádzal, avšak zo skutočnosti, že k nemu došlo až po podaní sťažnosti, vyplýva že táto bola podaná dôvodne.“

3.   Pretože   účastníci   konania   netrvali   na   ústnom   pojednávaní   o napadnutej   veci, ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich   vyjadreniami   k opodstatnenosti   sťažnosti dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania   nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 25 Cb 264/02:

Dňa   11.   marca   2002   podala   sťažovateľka   okresnému   súdu   návrh   na   vydanie platobného   rozkazu   týkajúci   sa   zaplatenia   finančnej   čiastky   18   590   Sk   s prísl.   z titulu poskytnutého úveru proti J. S., D. (ďalej len „odporca“).

Dňa 17. apríla 2002 okresný súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. Rob 2428/02-5. Dňa 9. mája 2002 sa okresný súd pokúsil doručiť uvedený platobný rozkaz odporcovi prostredníctvom   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   v D.   (ďalej   len   „polícia“), pretože   predtým   pošta   vrátila   zásielku   ako   nedoručenú.   Súd   zároveň   prostredníctvom Registra   obyvateľov   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „register   obyvateľov“)   a Ústrednej evidencie   väzňov   Zboru   väzenskej   a justičnej   stráže   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústredná evidencia väzňov“) zisťoval miesto pobytu odporcu.

Dňa 10. júna 2002 register obyvateľov oznámil súdu, že bydlisko odporcu je na K. ceste v D.

Dňa   20.   júna   2002   polícia   oznámila   súdu,   že   odporca   na   K.   ceste   v D.   nebol zastihnutý.

Dňa 18. októbra 2002 okresný súd uznesením č. k. Rob 2428/02-17 zrušil platobný rozkaz vydaný v danej veci, pretože opakovane sa nepodarilo tento platobný rozkaz doručiť odporcovi.

Dňa   16.   decembra   2002   bol   spis   sp.   zn.   Rob   2428/02   prevedený   do   konania vedeného pod sp. zn. 25 Cb 264/02.

Dňa   31.   januára   2003   konajúca sudkyňa nariadila   vo   veci   pojednávanie   na   18. marec 2003.

Dňa 14.   februára 2003 okresný súd prostredníctvom registra obyvateľov,   ako aj ústrednej evidencie väzňov znovu zisťoval miesto pobytu odporcu.

Dňa 27. februára 2003 register obyvateľov oznámil súdu, že bydlisko odporcu je na K. ceste v D.

Dňa 18. marca 2003 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom ustanovenia tlmočníka z maďarského jazyka, pretože odporca uviedol, že neovláda slovenský jazyk.

Dňa 28. júla 2004 súd nariadil vo veci pojednávanie na 11. november 2004.   Dňa   4.   augusta   2004   súd   uznesením   č.   k.   25   Cb   264/02-32   ustanovil   vo   veci tlmočníka.

Dňa   4.   novembra   2004   tlmočník   doručil   súdu   pretlmočené   listiny   (predvolanie a návrh na vydanie platobného rozkazu).

Dňa   11.   novembra   2004   sa   na   pojednávanie   nedostavili   účastníci   konania. Pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   s tým,   že   okresný   súd   bude   prostredníctvom registra obyvateľov opätovne zisťovať miesto pobytu odporcu.

Dňa 13. decembra 2004 register obyvateľov oznámil súdu, že bydlisko odporcu je na K. ceste v D.

Dňa   22.   februára   2005   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku,   aby   oznámila   meno a adresu svojho obchodného zástupcu, ktorý uzavrel predmetnú úverovú zmluvu.

Dňa 3. marca 2005 sťažovateľka písomne reagovala na uvedenú výzvu. Dňa 2. mája 2005 súd dožiadal Okresný súd Dunajská Streda výsluchom odporcu a svedkyne.

Dňa 11. mája 2005 vyššia súdna úradníčka nariadila vo veci termín výsluchov na 3. jún 2005 a pribrala do konania tlmočníka.

Dňa 3. júna 2005 sa vo veci neuskutočnil výsluch, pretože sa nedostavil odporca. Dňa 13. júna 2005 vyššia súdna úradníčka prostredníctvom registra obyvateľov, ako aj ústrednej evidencie väzňov zisťovala miesto pobytu odporcu.

Dňa 22. júna 2005 ústredná evidencia väzňov oznámila, že odporca sa nachádza vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody H. (ďalej len „ÚVTOS“). Dňa 23. júla 2005 bolo dožiadanie vrátené okresnému súdu s tým, že odporca sa nachádza vo výkone trestu.

Dňa   23.   novembra   2005   okresný   súd   vyzval   ÚVTOS,   aby   oznámil   skutočnosti týkajúce sa trvania trestu odporcu.

Dňa 5. decembra 2005 ÚVTOS oznámil okresnému súdu, že odporca bol 18. októbra 2005 podmienečne prepustený na slobodu.

Dňa   20.   januára   2006   súd   dožiadal   Okresný   súd   Dunajská   Streda   výsluchom odporcu a svedkyne.

Dňa 2. marca 2006 súd uznesením č. k. 25 Cb 264/02-82 priznal odmenu tlmočníkovi Mgr. M. F.

Dňa 11. decembra 2006 Okresný súd Dunajská Streda oznámil okresnému súdu, že nemohol vybaviť dožiadanie, pretože odporca je „nezvestný“.

Dňa   21.   februára   2007   súd   prostredníctvom   registra   obyvateľov   zisťoval   miesto pobytu odporcu.

Dňa 24. mája 2007 register obyvateľov oznámil súdu, že bydlisko odporcu je na K. ceste v D.

Dňa   29.   mája   2007   súd   uznesením   č.   k.   25   Cb   264/02-97   ustanovil   odporcovi opatrovníka a v ten istý deň bolo vo veci nariadené pojednávanie na 20. september 2007. Dňa   4.   septembra   2007   polícia   oznámila,   že   odporcovi   sa   nepodarilo   doručiť predvolanie na pojednávanie.

Dňa   20.   septembra   2007   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   na   ktorom   bol vynesený rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť 9. novembra 2007.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   25   Cb 264/02   dochádza   k porušovaniu   základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom,   že otázka,   či v konkrétnom prípade bolo,   alebo   nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie   účastníka   konania   a postup   súdu   (napr.   I. ÚS   41/02).   V súlade   s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr.   I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02,   II. ÚS   32/02).   Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že zdĺhavý priebeh napadnutého   konania   ústavný   súd   nemôže   pripísať   na   vrub   faktickej   náročnosti   alebo právnej zložitosti prerokovávanej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci,   ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na   jej   ťarchu pri posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda doterajšia dĺžka napadnutého konania nebola vyvolaná správaním sťažovateľky.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný súd bol v napadnutej veci nečinný v období od 18. marca 2003 do 28. júla 2004 (šestnásť mesiacov) a od 23. júla 2005 do 25. novembra 2005 (štyri mesiace). Okresný súd teda počas dvadsiatich mesiacov vo veci nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako žalobkyňa v napadnutej veci počas súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy a   dohovoru   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   K týmto   prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Pretože vo veci sťažovateľky okresný súd rozsudkom 20. septembra 2007 rozhodol, pričom   rozsudok   nadobudol   právoplatnosť   9.   novembra   2007,   neprichádzalo   do   úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   požadovala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume 10 000 Sk,   najmä   z dôvodu,   že: „Navodením   právnej   neistoty   zo   strany   súdu   a   ním zapríčineným porušením uvedených ústavných práv bol sťažovateľ obmedzený v rozvoji podnikateľských aktivít (...)“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie   je   dostatočným   zadosťučinením   pre   sťažovateľku.   Ústavný   súd   preto   uznal   za odôvodnené   priznať   jej   aj   primerané   finančné   zadosťučinenie   v požadovanej   sume 10 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia   za   tri   účelne vynaložené   úkony   právnej   služby   (prípravu   a prevzatie   zastúpenia   a   podanie   sťažnosti

16. marca   2007   a podanie   písomného   stanoviska   k vyjadreniu   okresného   súdu   2.   apríla 2008). Za dva úkony vykonané v roku 2007 patrí odmena v sume dvakrát po 2 970 Sk a dvakrát   režijný   paušál   po   178   Sk   v zmysle   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Za jeden úkon, ktorý bol vykonaný v roku 2008,   patrí   odmena   v sume   3 176   Sk   a k tomu   režijný   paušál   v sume   191   Sk   v zmysle citovanej   vyhlášky.   Celkové   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   predstavujú   preto sumu 9 663 Sk.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o sťažovateľkou uplatnených trovách konania rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2008