znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 29/07-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. marca 2007 predbežne prerokoval sťažnosť J. R., N., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky a základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaniach vedených Okresným súdom Prievidza pod sp. zn. 1 T 28/04, Krajským súdom v Trenčíne pod sp. zn. 3 To 44/2006 a Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 3 Ntv 16/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. R. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. novembra 2006 doručená sťažnosť J. R., N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 a 5 ústavy, ako aj práva podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaniach vedených Okresným súdom Prievidza (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 1 T 28/04, Krajským súdom v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 3 To 44/2006 a Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod sp. zn. 3 Ntv 16/2005.

Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom okresného súdu sp. zn. 1 T 28/04 z 3. augusta 2005   v spojení   s   uznesením   krajského   súdu   č. k.   3 To 44/2006-674   z   22. mája 2006 bol sťažovateľ uznaný vinným z trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi, trestného činu porušovania domovej slobody, ako aj trestného činu útoku na verejného činiteľa, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvoch   rokov   dvoch   mesiacov   a   desiatich   dní   so   zaradením   do   I. nápravnovýchovnej skupiny. Podľa názoru sťažovateľa je jeho odsúdenie a potrestanie v rozpore so zákonom, keďže je v skutočnosti nevinný, lebo trestných činov sa nedopustil. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozsudok okresného súdu a uznesenie krajského súdu zrušil a jeho oslobodil spod obžaloby. Rovnako žiada zrušiť aj uznesenie najvyššieho súdu sp.   zn.   3   Ntv   16/2005   z   12. mája 2005   bez   toho,   aby   uviedol,   čoho   sa   toto   uznesenie konkrétne   týkalo.   Napokon   sťažovateľ   namieta,   že   počnúc   dňom   24. februára 2004   bol držaný vo väzbe nezákonne, a to bez toho, aby väzba bola krytá rozhodnutím okresného súdu. Je to tak preto, lebo uznesením okresného súdu sp. zn. Tp 40/03 z 12. decembra 2003 bola   jeho   väzba   predĺžená   do   24. februára 2004.   Obžaloba   bola   podaná   na   sťažovateľa 18. februára 2004 a k predĺženiu väzby po 24. februári 2004 nedošlo, čo treba považovať za porušenie tak čl. 17 ods. 1 a 5 ústavy, ako aj čl. 5 ods. 1 dohovoru.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo   dňa, keď sa sťažovateľ   mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť   (pozri napr. I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04).   Zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Sťažnosť   smeruje   jednak   proti   rozsudku   okresného   súdu   sp. zn.   1 T 28/04 z 3. augusta 2005, ďalej proti uzneseniu krajského súdu č. k. 3 To 44/2006-664 z 22. mája 2006 a napokon proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 3 Ntv 16/2005 z 12. mája 2005. Vzhľadom   na   čas,   kedy   boli   tieto   rozhodnutia   vydané,   je   možné   mimo   akýchkoľvek pochybností konštatovať, že sťažnosť podanú na poštovú prepravu 20. novembra 2006 treba považovať za   oneskorenú,   lebo bola podaná   dávno   po   uplynutí   zákonnej   dvojmesačnej lehoty.

Obdobná je situácia aj vo vzťahu k namietanej skutočnosti, podľa ktorej držanie sťažovateľa   vo   väzbe od   24. februára 2004   bolo   protizákonné.   Aj   v tomto   prípade   bolo potrebné   podať   sťažnosť   v dvojmesačnej   lehote   počítanej   od   namietaného   porušenia základného práva na osobnú slobodu.

Zo   všetkých   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. marca 2007