znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 29/06-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. apríla 2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť E. F., bytom B., a V. F., bytom B., zastúpených advokátom JUDr. M. Ď., B., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 135/92 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 135/92 p o r u š i l základné právo E.   F.   a V.   F. na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručené v čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo na   prejednanie   ich   záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   135/92 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. E. F. a V. F. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie každému v sume po 100   000   Sk   (slovom   jednostotisíc   slovenských   korún),   ktoré   im   je   Okresný   súd Bratislava III p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. E. F. a V. F. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 8 305 Sk (slovom   osemtisíctristopäť   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   vyplatiť na účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. M. Ď. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 9. februára 2006 č. k. I. ÚS 29/06-13 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť E. F., bytom B. (ďalej len „sťažovateľka v I. rade“),   a V.   F.,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ   v II.   rade“;   spolu   ďalej   len „sťažovatelia“), ktorou   namietali   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Bratislava   III   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 8 C 135/92.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že konanie vedené pod sp. zn. 8 C 135/92 sa na okresnom súde (pôvodne na Okresnom súde Bratislava – vidiek) začalo 12. mája 1992 žalobou, ktorou sa sťažovatelia domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Podľa tvrdenia sťažovateľov konanie okresného súdu v ich veci je zdĺhavé, čím sa predlžuje stav ich právnej neistoty vo veci, o rozhodnutie ktorej sa obrátili na okresný súd, a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovatelia okrem iného ďalej uviedli: „Celý tento súdny proces sa vyznačoval a doposiaľ vyznačuje nezvyčajnou liknavosťou a absolútnym nezáujmom Okresného súdu Bratislava - III o spravodlivé a definitívne vyriešenie ich dlhodobého občiansko-právneho nároku.   V   dôsledku   zjavnej   nečinnosti   a   nekonečným   prieťahom   na   Okresnom   súde Bratislava   -   III,   bol   vytvorený   veľký   časový   priestor   na   to,   aby   všetci   účastníci   tohto súdneho sporu boli právne zneistení, celý majetok navrhovateľov zbytočne chátra, majú totiž   dôvodné   obavy   na   vkladanie   ďalších   náročných   investícií   do   novopostavenej nehnuteľnosti (na dokončenie a jej prevádzkovanie). (...).

Okresný   súd   Bratislava   –   III   doposiaľ   nevydal   žiadne   relevantné   rozhodnutie týkajúce sa ich veci (...).

Na pojednávaniach Okresného súdu Bratislava - III, boli navrhovatelia skoro vždy kompletní. Niektoré termíny pojednávania museli dokonca navrhovatelia písomne urgovať a to   aj   niekoľkokrát   za   sebou.   Na   poslednú   urgenciu   z   28.   06.   2005,   ktorú   adresoval advokát   (...)   Okresnému   súdu   Bratislava   -   III,   navrhovatelia   doposiaľ   žiadnu   odpoveď nedostali. O prístupe Okresného súdu Bratislava - III k tomuto ich občiansko-právnemu sporu už nemajú čo dodať. Iba bezmocnosť a nedôveru. V súdnom spise sú uvedené všetky doklady a tiež aj okolnosti, ktoré svedčia o prieťahoch na tomto súde. Nemajú už síl, ani možností ako tento súd donútiť, aby efektívne konal a tiež majú oprávnené obavy, že po takom dlhom čase, je to azda aj zbytočné.“

Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„Slovenská   republika,   zastúpená   Okresným   súdom   Bratislava   -   III.,   v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedeného na Okresnom súde Bratislava - III., pod sp. zn.: 8 C 135/92, porušila právo navrhovateľov (...) upravené v čl. 48., ods. 2., Ústavy SR a v čl. 6., ods. 1., Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR prikazuje, aby Okresný súd Bratislava - III., konal vo veci vedenej na Okresnom súde v Bratislava - III. pod sp. zn. 8 C 135/92, bez prieťahov.

Ústavný   súd   SR   priznáva   obom   sťažovateľom   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 100 000.- Sk (slovom: stotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava - III povinný im vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný   súd   Bratislava   - III je   povinný   nahradiť   do   15   dní   od   právoplatnosti rozhodnutia (v zmysle § 36 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z., o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov) trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 19 300.- Sk v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za prevzatie a prípravu, vyhotovenie právneho podania (viď údaje zo ZP č. 11/2000 zo dňa 10. 11. 2002), + 2 x 150.- Sk režijný paušál, a to všetko na bežný účet advokáta JUDr. M. Ď., B., (...).“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu JUDr. I. H., poverená zastupovaním predsedu okresného súdu,   v liste   sp.   zn.   Spr.   3143/2006   z 22.   marca 2006   okrem   oznámenia, že okresný   súd   netrvá   na   ústnom   prejednaní   veci,   nevyužila   možnosť   bližšie   sa   vyjadriť k prijatej sťažnosti.

3. Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci,   t. j.   rozhodnutie o tom,   či   namietaným postupom   súdu   bolo alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   jej   príloh,   z vyjadrení   účastníkov   konania   a z obsahu   na   vec   sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 8 C 135/92: Úkony vykonané do 15. februára 1993

- 13.   máj   1992   –   sťažovatelia   sa   žalobou   podanou   okresnému   súdu   domáhali   určenia vlastníckeho   práva   k pozemku,   ktorý   mali   nadobudnúť   kúpou   od   J.   P.   (právneho predchodcu), manžela M. P., rod. M. (ďalej len „žalovaná v II. rade“) a otca Ing. M. P., Ing. D. D. a J. P. (ďalej len „žalovaní v I., III. a IV. rade“) s alternatívnym petitom určenia ich vlastníckeho práva k chate, ktorú na pozemku postavili, a zriadením vecného bremena (právo   prechodu)   v ich   prospech   na   spornom   pozemku,   ktorý   by   ostal   vo   vlastníctve žalovaných;

- 17. júl 1992 – okresný súd nariadil pojednávanie na 18. august 1992, žalobu zaslal na vyjadrenie žalovaným, vyžiadal si správu od príslušného obecného úradu o tom, kto a na základe akého titulu má užívacie právo k spornému pozemku a či ohľadom stavby na tomto pozemku   prebiehalo stavebné konanie,   a súčasne   vyžiadal   od   príslušného   katastrálneho úradu list vlastníctva k spornému pozemku a na nahliadnutie súvisiace spisy tamojšieho súdu označené v žalobe (sp. zn. 10 C 138/88 a sp. zn. 9 C 112/90);

- 13. august 1992 – žalovaní sa vyjadrili k žalobe s tým, že medzi nimi a sťažovateľmi nikdy   nebola   uzavretá   kúpna   zmluva   a stavbu,   ktorú   sťažovatelia   postavili   na   spornom pozemku, postavili bez ich súhlasu a bez stavebného povolenia, a preto žalovaní podali proti sťažovateľom   protinávrh,   ktorým   sa   domáhali   odstránenia   tejto   stavby   sťažovateľov   zo sporného pozemku;

- 18. august 1992 – na žiadosť účastníkov bolo pojednávanie odročené na 28. september 1992 s cieľom poskytnúť im lehotu na dojednanie vzájomných požiadaviek, ako aj z dôvodu vypočutia žalovanej v III. rade Okresným súdom Banská Bystrica (ďalej len „dožiadaný súd“);

- 28. august 1992 – Obecný úrad B. zaslal okresnému súdu správu, podľa ktorej sťažovatelia ani na výzvu nepredložili požadované doklady ohľadom ich práva užívať sporný pozemok a chatu na tomto pozemku postavili bez stavebného povolenia;

- 28. august 1992 – spis bol doručený dožiadanému súdu;

- 25. september 1992 – spis bol z dožiadaného súdu vrátený okresnému súdu;

- 28.   september   1992   –   po   vypočutí   účastníkov   bolo   pojednávanie   odročené   na 12. november 1992 z dôvodu ďalšieho dokazovania (napr. vyžiadanie priestupkového spisu z obvodného úradu životného prostredia);

- 10. november 1992 – okresnému súdu bol od príslušného obvodného úradu životného prostredia doručený vyžiadaný priestupkový spis ohľadom nepovolenej stavby sťažovateľov na spornom pozemku;

- 12. november 1992 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie z dôvodu predvolania svedkov odročené na 17. december 1992;

- 17. december 1992 – po vypočutí účastníkov a svedkov bolo pojednávanie odročené na neurčito   za   účelom   nariadenia   znaleckého   dokazovania   znalcom   z odboru   geodézie a kartografie na „zameranie chaty a sporného pozemku, ako aj možnosti zriadenia vecného bremena“;Úkony vykonané po 15. februári 1993

- 8. marec 1993 – okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie;

- 12. máj 1993 – okresnému súdu bol doručený znalecký posudok;

- 18. máj 1993 – okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie žalovaným;

- 31. máj 1993 – žalovaní nemali pripomienky k znaleckému posudku, avšak nesúhlasili s navrhovanou alternatívou zriadenia vecného bremena na spornom pozemku v prospech sťažovateľov;

- 29. júl 1993 – okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie sťažovateľom;

- 16. august 1993 – sťažovatelia sa vyjadrili k znaleckému posudku;

- 6. jún 1994 – okresný súd vyzval žalovaných, aby oznámili, či súhlasia s prikázaním chaty postavenej na spornom pozemku do ich vlastníctva za náhradu;

- 29.   jún   1994   –   žalovaní   žiadali   okresný   súd,   aby   od   príslušného   obvodného   úradu životného prostredia vyžiadal stanovisko, či bude možné dodatočne povoliť stavbu chaty na spornom pozemku, pretože v prípade kladného stanoviska zmenia petit ich protinávrhu tak, že namiesto odstránenia stavby budú žiadať jej prikázanie do ich vlastníctva za náhradu;

- 28.   júl   1994   –   okresný   súd   vyžiadal   správu   od   obvodného   úradu   v zmysle   žiadosti žalovaných z 29. júna 1994;

- 30. august 1994 – okresnému súdu bola doručená správa od obvodného úradu;

- 3. október 1994 – žalovaní žiadali, aby okresný súd zopakoval dopyt na obvodný úrad podľa ich žiadosti z 29. júna 1994;

- 8. november 1994 – sťažovateľka v I. rade žiadala o urýchlenie súdneho konania;

- 23.   január   1995   –   okresný   súd   zopakoval   dopyt   na   obvodný   úrad   podľa   žiadosti žalovaných z 29. júna 1994;

- 1.   február   1995   –   obvodný   úrad   oznámil   okresnému   súdu,   že   nepovolenú   stavbu   na spornom pozemku je možné „dodatočne legalizovať“;

- 17. marec 1995 – okresný súd nariadil pojednávanie na 26. apríl 1995;

- 7. apríl 1995 – súdny znalec ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní;

- 20. apríl 1995 – sťažovateľ v II. rade ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní;

- 26.   apríl   1995   –   po   vyhlásení   sťažovateľky   v I.   rade,   že   za   finančnú   náhradu   od žalovaných by bola ochotná „odstúpiť“ od sporu, bolo pojednávanie odročené na 24. máj 1995;

- 16. máj 1995 – sťažovatelia žiadali o zmenu nariadeného termínu pojednávania z dôvodu zmeny ich právneho zástupcu;

- 24.   máj   1995   –   pojednávanie   bolo   pre   neprítomnosť   sťažovateľov,   ako   aj   pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne odročené na neurčito;

- 25.   máj   1995   –   žalovaní   zaslali   okresnému   súdu   návrh   zmieru,   ktorý   predložili   aj sťažovateľom;

- 12.   jún   1995   –   pre   neprítomnosť   sťažovateľov,   u ktorých   nebolo   vykázané doručenie predvolania, bolo pojednávanie odročené na neurčito;

- 27. september 1995 – okresný súd vyzval sťažovateľov, aby sa vyjadrili k návrhu zmieru, ktorý predložili žalovaní;

- 6. október 1995 – sťažovatelia oznámili, že nesúhlasia s návrhom zmieru;

- 23. november 1995 – okresný súd vyzval účastníkov, aby oznámili otázky pre súdneho znalca z dôvodu potreby nariadenia znaleckého dokazovania na ocenenie chaty;

- 11. december 1995 – žalovaní reagovali na výzvu okresného súdu;

- 3.   máj   1996   –   okresný   súd   predvolal   súdneho   znalca   na   15.   máj   1996   (poznámka ústavného súdu – v súdnom spise nie je žiaden záznam z 15. mája 1996);

- 3. jún 1996 – okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru oceňovanie nehnuteľností a určil mu lehotu 30 dní na vypracovanie znaleckého posudku na ocenenie chaty (uznesenie bolo súdnemu znalcovi doručené 29. júla 1996);

- 27. jún 1996 – žalovaní žiadali o „urýchlenie konania“;

- 14. august 1996 – okresný súd zaslal spis súdnemu znalcovi, ktorý mu bol doručený 23. augusta 1996;

- 5. september 1996 – okresnému súdu bol doručený znalecký posudok (ocenenie chaty);

- 5. november 1996 – okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom;

- 19.   november   1996   –   okresnému   súdu   boli   doručené   pripomienky   sťažovateľov k znaleckému posudku;

- 2. december 1996 - okresnému súdu boli doručené pripomienky žalovaných k znaleckému posudku;

- 13.   január   1997   –   okresný   súd   zaslal   vyjadrenie   žalovaných   k znaleckému   posudku sťažovateľom na zaujatie stanoviska;

- 17. marec 1998 – okresný súd nariadil pojednávanie na 6. máj 1998;

- 6. máj 1998 – pojednávanie, na ktorom bolo žalovaným doručené vyjadrenie sťažovateľov k znaleckému posudku, bolo bez meritórneho prejednania veci odročené na 9. jún 1998 z dôvodu   neprítomnosti   právneho   zástupcu   sťažovateľov   (ktorí   boli   prítomní)   s tým,   že okresný súd uložil sťažovateľom upraviť žalobu tak, aby mala náležitosti podľa § 79 a § 80 Občianskeho   súdneho   poriadku, žalovaným   uložil   predložiť   písomne   ich   protinávrh uplatnený 12. augusta 1992 a zaplatiť súdny poplatok za tento protinávrh;

- 22. máj 1998 – okresnému súdu bol doručený písomný protinávrh žalovaných;

- 25.   máj   1998   –   okresný   súd   uznesením   uložil   žalovaným   zaplatiť   súdny   poplatok   za protinávrh;

- 8. jún 1998 – žalovaní zaplatili súdny poplatok za protinávrh;

- 9. jún 1998 – pojednávanie bolo z dôvodu neprítomnosti zákonného sudcu odročené na 9. júl 1998;

- 7. júl 1998 – sťažovatelia sa vyjadrili k protinávrhu žalovaných;

- 9.   júl   1998   –   pojednávanie,   na   ktorom   sťažovatelia   vyhlásili,   že   v celom   rozsahu zotrvávajú na žalobe podanej 13. mája 1992 aj s jej alternatívnym petitom, bolo odročené na neurčito   za   účelom   opätovného   nariadenia   znaleckého   dokazovania   na   ocenenie   chaty, pretože   skorší   znalecký   posudok   sa   stal   neaktuálnym,   a zároveň   okresný   súd   uložil účastníkom, aby oznámili okresnému súdu prípadné otázky na súdneho znalca;

- 27. júl 1998 – žalovaní oznámili okresnému súdu otázky pre súdneho znalca;

- 14. október 1998 – okresný súd vyzval sťažovateľov, aby oznámili otázky pre súdneho znalca;

- 4. november 1998 – sťažovatelia predložili otázky pre súdneho znalca;

- 10. február 1999 – okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností v lehote dvoch mesiacov;

- 13. apríl 1999 – okresný súd opätovne zasielal uznesenie z 10. februára 1999 žalovanej v II. rade;

- 20. máj 1999 – okresný súd zaslal uznesenie z 10. februára 1999 spolu so spisom súdnemu znalcovi, ktorému boli doručené 31. mája 1999;

- 3. jún 1999 – súdny znalec oznámil okresnému súdu, že pre zaneprázdnenosť nemôže znalecký posudok vypracovať;

- 24.   január   2000   –   okresný   súd   pod   hrozbou   použitia   poriadkových   opatrení   oznámil súdnemu znalcovi, že trvá na vypracovaní znaleckého posudku;

- 26. január 2000 – žalovaní rozšírili svoj protinávrh tak, že od sťažovateľov žiadali zaplatiť finančnú náhradu za neoprávnené užívanie sporného pozemku;

- 20. marec 2000 – okresnému súdu bol doručený znalecký posudok;

- 4. apríl 2000 – okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom;

- 18. máj 2000 – sťažovatelia oznámili, že nemajú pripomienky k znaleckému posudku;

- 30. máj 2000 – žalovaní oznámili, že nemajú pripomienky k znaleckému posudku, avšak žiadali jeho doplnenie;

- 1. marec 2001 – žalovaná v I. rade urgovala konanie vo veci;

- 19. jún 2001 – súdny znalec urgoval rozhodnutie o priznaní znalečného;

- 18. október 2001 – okresný súd uznesením uložil súdnemu znalcovi, aby do 50 dní doplnil znalecký posudok;

- 9.   máj   2002   –   žalovaní   doplnili   protinávrh   zvýšením   sumy   finančnej   náhrady,   ktorú požadovali od sťažovateľov za neoprávnené užívanie pozemku;

- 13. september 2002 – okresný súd zaslal uznesenie z 18. októbra 2001 a spis súdnemu znalcovi, ktorému boli doručené 1. októbra 2002;

- 22. november 2002 – okresnému súdu bolo doručené doplnenie k znaleckému posudku;

- 23.   január   2003   –   okresný   súd   zaslal   doplnený   znalecký   posudok   na   vyjadrenie účastníkom;

- 10.   február   2003   –   sťažovatelia   oznámili   okresnému   súdu,   že   nemajú   výhrady k doplnenému znaleckému posudku;

- 17. február 2003 - spis bol zapožičaný ústavnému súdu k sp. zn. III. ÚS 141/02 (nálezom zo 16. apríla 2003 bolo vyslovené porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy žalovaných - nález bol doručený okresnému súdu 21. mája 2003);

- 4. marec 2003 – žalovaní oznámili ich výhrady k doplnenému znaleckému posudku;

- 5. máj 2003 – spis bol ústavným súdom vrátený okresnému súdu;

- 23. január 2004 – okresný súd nariadil pojednávanie na 19. február 2004;

- 17.   február   2004   -   žalovaní   doplnili   protinávrh   opätovným   zvýšením   sumy   finančnej náhrady, ktorú požadovali od sťažovateľov za neoprávnené užívanie sporného pozemku;

- 19.   február   2004   –   uskutočnilo   sa   pojednávanie,   na   ktorom   okresný   súd   vypočul účastníkov   konania   a súdneho   znalca   a   uznesením   pripustil   rozšírenie   protinávrhu žalovaných a ktoré bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia nového znaleckého dokazovania „na   zistenie   všeobecnej   ceny   nehnuteľnosti“ (chaty)   s tým,   že   účastníci predložia „konečné návrhy resp. protinávrhy“;

- 15.   jún   2004   –   žalovaní   žiadali,   aby   okresný   súd   v zmysle   záverov   pojednávania z 19. februára 2004 nariadil znalecké dokazovanie;

- 13. september 2004 – sťažovatelia urgovali pokračovanie konania;

- 15. november 2004 – okresný súd uznesením uložil súdnemu znalcovi, aby do 60 dní nanovo ocenil chatu (súdnemu znalcovi bolo uznesenie doručené 17. januára 2005);

- 14. december 2004 - sťažovatelia urgovali pokračovanie konania;

- 19.   január 2005   –   súdny   znalec oznámil okresnému   súdu,   že   vzhľadom   na   to,   že   za posledný znalecký posudok a jeho doplnenie, ktoré vypracoval v tejto veci, okresný súd ešte nerozhodol   o jeho   nároku   na   znalečné,   odmieta   do   jeho   vyplatenia   vypracovať   nový znalecký posudok;

- 1. apríl 2005 – okresný súd uzneseniami rozhodol o priznaní znalečného súdnemu znalcovi za znalecký posudok a jeho doplnenie vypracované v tejto veci (znalcovi boli uznesenia doručené 22. apríla 2005);

- 28. jún 2005 – sťažovatelia žiadali o urýchlené konanie vo veci;

- 11. október 2005 – spis bol zapožičaný ústavnému súdu k sp. zn. III. ÚS 125/05 (nálezom z 23. novembra 2005 bolo vyslovené opätovné porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy žalovaných - nález bol doručený okresnému súdu 29. decembra 2005);

- 5. december 2005 – spis bol ústavným súdom vrátený okresnému súdu;

- 8. december 2005 – zákonný sudca dal pokyn na vyplatenie znalečného súdnemu znalcovi v zmysle uznesení z 1. apríla 2005;

- 16. január 2006 – učtárni okresného súdu bol doručený „platobný poukaz“ na úhradu znalečného súdnemu znalcovi podľa uznesení z 1. apríla 2005,

- 18. január 2006 – spis bol doručený ústavnému súdu

- 16. február 2006 – spis bol ústavným súdom vrátený okresnému súdu.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   od   16.   februára   2006   nebol   vo   veci   vykonaný okresným súdom žiaden procesný úkon.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   135/92   o žalobe   sťažovateľov   o   určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6   ods.   1   dohovoru,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I.ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Jurisdikcia   ústavného   súdu   („rationae   temporis“)   sa   vzťahuje   na   obdobie   po 15. februári   1993.   Ústavný   súd   preto   napadnuté   konanie   okresného   súdu   posudzoval v období po 15. februári 1993. V rámci posúdenia základnej otázky - či sa vec sťažovateľov prerokovala na okresnom súde bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote – však ústavný súd vychádzajúc zo svojej judikatúry (I. ÚS 157/02, IV. ÚS 148/03, III. ÚS 49/04) prihliadal aj na celkovú dĺžku konania, teda aj na dobu, ktorá uplynula do 15. februára 1993, t. j. od 13. mája 1992.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd je toho názoru, že doterajšia dĺžka označeného konania okresného súdu nebola závislá od zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov ako účastníkov konania, ústavný súd nezistil takú významnú okolnosť v správaní sťažovateľov, ktorou by prispeli a ovplyvnili dĺžku doterajšieho konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti pripomína, že prihliadol na skutočnosť, že konanie sa začalo na okresnom súde už 13. mája 1992, ale postup okresného súdu v konaní mohol posudzovať až od 15. februára 1993. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd v predmetnej veci bol opakovane nečinný v období:

- od 16. augusta 1993 (sťažovatelia sa vyjadrili k znaleckému posudku) do 6. júna 1994 (okresný súd vyzval žalovaných na oznámenie pre vec potrebných skutočností), t. j. viac ako 9 mesiacov;

- od 28. júla 1994 (okresný súd vyžiadal správu od obvodného úradu) do 23. januára 1995 (okresný   úrad   opakoval   výzvu   z 28.   júla   1994   kvôli   chybne   naformulovanej   pôvodnej výzve), t. j. takmer 6 mesiacov;

- od 11. decembra 1995 (okresnému súdu boli doručené otázky žalovaných pre súdneho znalca) do 3. júna 1996 (okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie), t. j. viac ako 5 mesiacov;

- od   13.   januára   1997   (okresný   súd   zaslal   sťažovateľom   vyjadrenie   žalovaných k znaleckému posudku) do 17. marca 1998 (okresný súd naradil pojednávanie), t. j. viac ako 1 rok a 2 mesiace;

- od 3. júna 1999 (súdny znalec oznámil okresnému súdu, že nemôže vypracovať znalecký posudok   z dôvodu   jeho   zaneprázdnenosti)   do   24.   januára   2000   (okresný   súd   oznámil súdnemu znalcovi, že trvá na vypracovaní znaleckého posudku), t. j. viac ako 7 mesiacov;

- od 30. mája 2000 (okresnému súdu boli predložené vyjadrenia oboch sporových strán k znaleckému posudku) do 18. októbra 2001 (okresný súd uložil súdnemu znalcovi doplniť znalecký posudok), t. j. viac ako 1 rok a 4 mesiace;

- od 18. októbra 2001 (okresný súd uložil súdnemu znalcovi doplniť znalecký posudok) do 13.   septembra   2002 (okresný   súd zaslal uznesenie   z 18.   októbra   2001 spolu   so   spisom súdnemu znalcovi), t. j. takmer 11 mesiacov;

- od 4. marca 2003 (okresnému súdu boli predložené vyjadrenia oboch sporových strán k doplnenému   znaleckému   posudku)   do   23.   januára   2004   (okresný   súd   nariadil pojednávanie), t. j. viac ako 8 mesiacov, a to aj po zohľadnení dvoch mesiacov (od 4. marca 2003 do 5. mája 2003), keď bol spis zapožičaný ústavnému súdu k sp. zn. III. ÚS 141/02;

- od   19.   februára   2004   (pojednávanie   bolo   z dôvodu   potreby   nariadenia   znaleckého dokazovania odročené na neurčito) do 15. novembra 2004 (okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie), t. j. viac ako 8 mesiacov;

- od 15. novembra 2004 (okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie) do 1. apríla 2005 (okresný súd uznesením rozhodol o súdnym znalcom urgovanom znalečnom), t. j. viac ako 4 mesiace;

- od 1. apríla 2005 (okresný súd uznesením rozhodol o znalečnom za vypracovaný znalecký posudok a jeho doplnenie) do 8. decembra 2005 (zákonný sudca dal pokyn na vyplatenie znalečného súdnemu znalcovi), t. j. viac ako 6 mesiacov, a to aj po zohľadnení obdobia 1 mesiaca a 25 dní (od 11. októbra 2005 do 5. decembra 2005), keď bol spis zapožičaný ústavnému súdu k sp. zn. III. ÚS 125/05.

Celková doba nečinnosti okresného súdu predstavuje podľa zistenia ústavného súdu takmer 8 rokov, pričom nezanedbateľnou nie je ani skutočnosť, že okresný súd od podania žaloby   dosiaľ   nevyhlásil   vo   veci   ani   jedno   meritórne   rozhodnutie   a vec   je   stále   na prvostupňovom   súde.   Uvedené   obdobia   nečinnosti   okresného   súdu   bez   akýchkoľvek zákonných   dôvodov   treba   považovať   za   zbytočné   prieťahy   v konaní,   ktoré   sú z ústavnoprávneho   aspektu   netolerovateľné.   Vzhľadom   na   uvedenú   dlhodobú   nečinnosť okresného   súdu   ústavný   súd   konštatuje,   že   v konaní   došlo   k prieťahom,   ktoré   neboli spôsobené   zložitosťou   veci   ani   správaním   účastníkov   konania,   ale   v   dôsledku   postupu okresného súdu.

Uvedené zistenie ústavného súdu o prieťahoch v konaní okresného súdu vedenom pod   sp.   zn.   8   C   135/92   je   o   to   závažnejšie,   že   ústavný   súd   už   v predmetnom   konaní opakovane   vyslovil   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov, a to nálezmi sp. zn. III. ÚS 141/02 zo 16. apríla 2003 a sp. zn. III. ÚS 125/05 z 23.   novembra   2005.   V oboch   prípadoch   síce   ústavný   súd   dospel   ku   konštatovaniu porušenia   uvedeného   základného   práva   v súvislosti   so   sťažnosťami   žalovaných,   avšak v oboch prípadoch bolo prikázané okresnému súdu konať ďalej vo veci bez zbytočných prieťahov,   čo   však   evidentne nemalo patričný   efekt   a ústavný   súd   tentokrát   na základe sťažnosti   sťažovateľov   (žalobcov)   bol   nútený   opätovne   preskúmavať   toto   konanie okresného súdu.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj porušenie práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia   sa   domáhali   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia každému vo výške 100 000 Sk, ktoré odôvodnili nasledovne:

„Nemajú už síl, ani možností ako tento súd donútiť, aby efektívne konal a tiež majú oprávnené obavy, že po takom dlhom čase, je to azda aj zbytočné. (...) Sťažovatelia vidia nemajetkovú ujmu v ich pretrvávajúcom pocite neistoty vyplývajúcej zo situácie, keď majú faktický a právny záujem o zákonné zadefinovanie ich vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľov dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľom aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s   prihliadnutím najmä   na   dlhodobú   neodôvodnenú   nečinnosť   okresného   súdu   napriek   ústavným   súdom vyslovenému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a príkazu konať bez zbytočných prieťahov v označenom konaní (nález sp. zn. III. ÚS 141/02 zo 16. apríla 2003 a sp.   zn.   III.   ÚS   125/05   z 23.   novembra   2005),   ako   aj   na celkovú   dĺžku   konania   pred okresným   súdom   považuje   za   primerané   priznať   každému   sťažovateľovi   vo   výške 100 000 Sk, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnili nárok na ich náhradu   vo   výške   19 300 Sk   podľa   vyhlášky Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“).

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľov   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 13 ods. 3 vyhlášky. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2005 je po jej znížení pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb 2 001 Sk a hodnota režijného paušálu je 150 Sk.

Ústavný   súd   priznal   sťažovateľom   náhradu   trov   za   dva   úkony   právnej   služby uskutočnené v roku 2005 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti) v celkovej výške 8 305 Sk, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2006