znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 29/04-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. februára 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. N. T., Ž., a E. O., T., zastúpených advokátkou JUDr. I. P.,   Ž.,   vo veci   porušenia základných   práv   podľa   čl.   46   ods.   1   a čl.   48 ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím Okresného úradu v Topoľčanoch, odboru pozemkového, poľnohospodárstva   a lesného   hospodárstva   č.   PÚ   906/1992-G/4   zo   4.   októbra   2001   a rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 11 S 89/01-31 z 27. novembra 2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. N. T. a E. O. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára 2004 doručená sťažnosť Ing. N. T., Ž., a E. O., T. (ďalej aj „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   rozhodnutím   Okresného   úradu   v Topoľčanoch,   odboru pozemkového,   poľnohospodárstva   a lesného   hospodárstva,   č.   PÚ   906/1992-G/4   zo 4. októbra 2001 a rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 11 S 89/01-31 z 27. novembra 2002.

Z obsahu   sťažnosti   a k nej   priložených   listín   vyplýva,   že   právny   predchodca sťažovateľov ešte v roku 1992 podľa § 6 ods. 1 písm. m) zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych   vzťahov   k pôde   a inému   poľnohospodárskemu   majetku   v znení   neskorších predpisov si uplatnil na príslušnom pozemkovom úrade svoj reštitučný nárok ohľadom parc. č. 2767, ktorá leží v kat. úz. Prašice. O uvedenom nároku sťažovateľov naposledy rozhodol ako   príslušný   správny   orgán   4.   októbra   2001   Okresný   úrad   v Topoľčanoch,   odbor pozemkového,   poľnohospodárstva   a lesného   hospodárstva,   svojím   rozhodnutím   č.   PÚ 906/1992-G/4.   Sťažovateľ   Ing.   N.   T.   navrhol   preskúmať   zákonnosť   tohto   rozhodnutia najmä z dôvodov, že podľa jeho názoru je uvedené rozhodnutie „zmätočné, zavádzajúce, nevychádzajúce zo skutočného stavu k účinnosti zákona o pôde č. 229/91 Zb., odporuje mu a prieči sa dobrým mravom“.

Krajský   súd   v   Nitre   preskúmal   napadnuté   rozhodnutie   Okresného   úradu v Topoľčanoch, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, č. PÚ 906/1992-G/4 a svojím rozsudkom č. k. 11 S 89/01-31 z 27. novembra 2002 napadnuté rozhodnutie potvrdil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 15. januára 2003.Sťažovatelia   poukázali   aj   na   to,   že   už   viac   ako   desať   rokov   žiadajú   o vydanie vlastníctva,   ktoré   bolo   odňaté   ich   právnym   predchodcom   v roku   1974.   Sú   presvedčení o tom, že okrem toho, že uvedenými konaniami a rozhodnutiami boli porušené ich práva, ale najmä práva ich predchodcov „už samotným vyvlastnením, nakoľko v čase vyvlastnenia už osoba, ktorej bolo vyvlastňované už nežila 23 rokov následne boli porušované jeho práva chránené Ústavou SR (...) a to právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov uvedené v čl. 48 ods. 1 ako aj 46 ods. 1, teda právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, resp. inom orgáne SR“.

Vzhľadom k uvedeným relevantným skutočnostiam sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd vyslovil nálezom, že:„- práva sťažovateľov v rade 1 až 3 (správne 1 až 2) uvedené v článku 48 ods. 2 a v článku 46 ods. 1 Ústavy SR boli porušené

- zrušujú sa rozhodnutia Krajského súdu v Nitre 11 S 89/01-31 zo dňa 27. 11. 2002 a Okresného   úradu,   odbor   pozemkový,   poľnohospodárstva   a lesného   hospodárstva   č.   PÚ 906/1992-G/4 zo dňa 4. 10. 2001

- Ústavný súd prikazuje Okresnému úradu odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva   v Topoľčanoch   /teraz   Obvodný   pozemkový   úrad   v Topoľčanoch/   vo   veci rozhodnutia o vlastníctve konať v zmysle § 56 ods. 3 pís. a/ Úst. zák. č. 38/1993 Z. z.

- Ústavný súd priznáva primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy sťažovateľom 1 až 2 vo výške 100.000,- Sk v zmysle § 56 ods. 4 Úst. zákona č. 38/1993 Z. z.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovatelia namietajú porušenie svojich základných práv rozhodnutím Okresného úradu   v Topoľčanoch,   odboru   pozemkového,   poľnohospodárstva   a lesného   hospodárstva č. PÚ 906/1992-G/4 zo 4. októbra 2001 a rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 11 S 89/01-31   z 27.   novembra   2002.   Uvedené   rozhodnutie   Okresného   úradu   v Topoľčanoch v spojení   s   napadnutým   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Nitre   nadobudlo   právoplatnosť 15. januára 2003.  

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti   na   konanie   pred   ústavným   súdom   podľa   čl.   127   ústavy   je   podanie   sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Z návrhu na rozhodnutie (tzv. petitu) uvedeného v sťažnosti vyplýva, že posledným rozhodnutím,   ktoré   bolo   sťažovateľmi   napadnuté,   je   rozsudok   Krajského   súdu   v Nitre č. k. 11   S   89/01-31   z 27.   novembra   2002,   pričom   právoplatnosť   tohto   rozhodnutia (15. januára 2003) je relevantná pre počítanie lehôt v danom prípade. Predmetná sťažnosť z 26. januára 2004 bola ústavnému súdu   doručená 28. januára 2004, teda už dávno po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom.

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2004