znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 289/2015-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   1.   júla   2015predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a. s., Prievozská 37,Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Chabadová, s. r. o., Pri starej prachárni 13,Bratislava,   konajúcou   prostredníctvom   konateľky   a   advokátky   Mgr.   Ľubice   PavelkovejChabadovej, ktorou namieta porušenie svojho základného práva domáhať sa ustanovenýmpostupom   svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   podľa   čl.   46   ods.   1   ÚstavySlovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Veľký   Krtíšv bližšie neidentifikovaných konaniach vedených v registri Ro, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   Lawyer   Partners   a.   s., o d m i e t a   pre   nedostatokprávomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júna 2015doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a. s. (ďalej len „sťažovateľka“,v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu   Veľký   Krtíš   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v bližšie   neidentifikovaných   konaniachvedených v registri Ro, pretože napadnuté konania nie sú premietnuté v petite sťažnosti.Tieto   konania   uvádza   sťažovateľka   len   v odôvodnení   sťažnosti,   v splnomocnení   preadvokátku a v prílohe k sťažnosti (spolu ďalej aj „napadnuté konania okresného súdu“).

2.   Sťažovateľka   v predostretej   argumentácii   (už   mnohonásobne   a   pravidelne   saopakujúcej,   pozn.)   inter   allia   konštatuje,   že   31.   marca   2006   a   24.   júla   2006   doručilaokresnému súdu „žaloby na vydanie platobných rozkazov“, ktoré v zmysle § 42 ods. 1Občianskeho súdneho poriadku urobila elektronickými prostriedkami, podpísané zaručenýmelektronickým   podpisom   podľa   osobitného   zákona   (t.   j.   zákona   č. 215/2002   Z.   z.o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov). Okresný súd jej podania neprijal, preto sa sťažovateľka obrátila so sťažnosťou naústavný súd.

3. Ústavný súd nálezom sp. zn. II. ÚS 148/08 z 24. júna 2008 vyslovil porušeniezákladného   práva   sťažovateľky   na súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   a   právana spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neprijatím jej podania z 24. júla2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom.Okresnému súdu prikázal konať vo veci podania sťažovateľky z 24. júla 2006 urobenéhoelektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom podľa príslušnýchustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

4. Sťažovateľka ďalej uviedla, že «Okresnému súdu Veľký Krtíš doručil opätovne podania,   o   ktorých   Ústavný   súd...   rozhodol   vyššie   citovaným   Nálezom (podania   bolizaregistrované pod sp. zn. 3 Ro 277/2013, sp. zn. 3 Ro 81/2013, sp. zn. 3 Ro 114/2013,sp. zn. 3 Ro 275/2013, sp. zn. 3 Ro 266/2013, sp. zn. 3 Ro 270/2013, sp. zn. 3 Ro 269/2013a 8 Ro 287/2013, pozn.). V súlade s vysloveným názorom tohto súdu mal a má sťažovateľ za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, t. j. s účinnosťou ku dňu 24. 7. 2006... Okresný súd Veľký Krtíš sa nestotožnil s tvrdením sťažovateľa, že ide o „znovudoručenie“ návrhov na vydanie platobných rozkazov podaných na tento súd dňa 24.   7.   2006...   Preto   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   a zároveň sťažovateľa   poučil,   že   v   prípade   jeho   nezaplatenia   konanie   zastaví.   Konanie   pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil. Sťažovateľ sa vo veci odvolal.».

5. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) svojimi uzneseniamipotvrdil zastavenie napadnutých konaní okresného súdu s odôvodnením, že sťažovateľkažiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázala svoje tvrdenie o totožnosti návrhov na začatiekonania z 24. júla 2006 s návrhmi doručenými okresnému súdu v roku 2013. Sťažovateľkasa domáhala ochrany svojich práv i podaním dovolaní proti uzneseniam krajského súdu,ktoré však dovolací súd odmietol.

6.   Na   základe   argumentácie   uvedenej   v   sťažnosti   sa   sťažovateľka   domáha,   abyústavný súd nálezom takto rozhodol:

„...   Základné   právo   spoločnosti   Lawyer   Partners   a.   s...   domáhať   sa   zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký Krtíš porušené bolo.

... Okresnému súdu Veľký Krtíš prikazuje, aby na základe týchto podaní pokračoval v konaniach (príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti).“

7. Sťažovateľka sa domáha tiež priznania finančného zadosťučinenia a náhrady trovkonania.

II.

8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb aleboprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, aleboľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcovustanoví zákon.

9. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10.   Ústavný   súd   po   preskúmaní   predmetu   tejto   sťažnosti   a v kontexte   aj   svojichzistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podanej sťažnosti je totožnás jej   právnou   argumentáciou,   ktorú   uplatnila   už   v predošlých   sťažnostiach,   ktorými   saústavný súd už zaoberal v uplynulom období, s úplne totožnou argumentáciou, ako to je ajv prípade tejto sťažnosti. Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosťv   použitej   právnej   argumentácii   a skutkových   okolnostiach,   ktoré   boli   podstatné   preustálenie   záverov   všeobecných   súdov   aj   v prípadoch   predošlých,   dospel   ústavný   súdk záveru,   že   vzhľadom na   to,   že   sťažovateľke   sú   notoricky   známe   dôvody   odmietnutiasťažností v úplne rovnakých prípadoch a ustálený právny názor ústavného súdu na danúprávnu problematiku v závislosti od použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie jepreto potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade tejto sťažnosti.Vzhľadom   na   uvedené   sa   preto   ústavný   súd   plne   stotožňuje   s odôvodnením   svojichpredchádzajúcich   rozhodnutí   (I.   ÚS   498/2014,   I.   ÚS   555/2014,   I.   ÚS   653/2014,II. ÚS 151/2014, II. ÚS 335/2014, II. ÚS 509/2014, II. ÚS 643/2014, II. ÚS 714/2014,II. ÚS 826/2014, II. ÚS 69/2015, II. ÚS 149/2015, III. ÚS 446/2014, III. ÚS 535/2014,III. ÚS 681/2014, III. ÚS 39/2015, III. ÚS 55/2015, IV. ÚS 294/2014, IV. ÚS 334/2014,IV. ÚS 348/2014...), ktoré skončili odmietnutím úplne rovnakých a opakujúcich sa sťažnostísťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd nemá dôvod meniť svoje už ustálenéprávne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na svoje už citované rozhodnutia.

11. V kontexte s už uvedeným ústavný súd už iba dodáva, že právna zástupkyňasťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byťuž vopred vedomá, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsobich vybavenia v predošlom období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového akapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť,dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len akosnahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postupzákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2015