SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 289/2015-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júla 2015predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a. s., Prievozská 37,Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Chabadová, s. r. o., Pri starej prachárni 13,Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky Mgr. Ľubice PavelkovejChabadovej, ktorou namieta porušenie svojho základného práva domáhať sa ustanovenýmpostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký Krtíšv bližšie neidentifikovaných konaniach vedených v registri Ro, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a. s., o d m i e t a pre nedostatokprávomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júna 2015doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a. s. (ďalej len „sťažovateľka“,v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“) v bližšie neidentifikovaných konaniachvedených v registri Ro, pretože napadnuté konania nie sú premietnuté v petite sťažnosti.Tieto konania uvádza sťažovateľka len v odôvodnení sťažnosti, v splnomocnení preadvokátku a v prílohe k sťažnosti (spolu ďalej aj „napadnuté konania okresného súdu“).
2. Sťažovateľka v predostretej argumentácii (už mnohonásobne a pravidelne saopakujúcej, pozn.) inter allia konštatuje, že 31. marca 2006 a 24. júla 2006 doručilaokresnému súdu „žaloby na vydanie platobných rozkazov“, ktoré v zmysle § 42 ods. 1Občianskeho súdneho poriadku urobila elektronickými prostriedkami, podpísané zaručenýmelektronickým podpisom podľa osobitného zákona (t. j. zákona č. 215/2002 Z. z.o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov). Okresný súd jej podania neprijal, preto sa sťažovateľka obrátila so sťažnosťou naústavný súd.
3. Ústavný súd nálezom sp. zn. II. ÚS 148/08 z 24. júna 2008 vyslovil porušeniezákladného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právana spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neprijatím jej podania z 24. júla2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom.Okresnému súdu prikázal konať vo veci podania sťažovateľky z 24. júla 2006 urobenéhoelektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom podľa príslušnýchustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
4. Sťažovateľka ďalej uviedla, že «Okresnému súdu Veľký Krtíš doručil opätovne podania, o ktorých Ústavný súd... rozhodol vyššie citovaným Nálezom (podania bolizaregistrované pod sp. zn. 3 Ro 277/2013, sp. zn. 3 Ro 81/2013, sp. zn. 3 Ro 114/2013,sp. zn. 3 Ro 275/2013, sp. zn. 3 Ro 266/2013, sp. zn. 3 Ro 270/2013, sp. zn. 3 Ro 269/2013a 8 Ro 287/2013, pozn.). V súlade s vysloveným názorom tohto súdu mal a má sťažovateľ za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, t. j. s účinnosťou ku dňu 24. 7. 2006... Okresný súd Veľký Krtíš sa nestotožnil s tvrdením sťažovateľa, že ide o „znovudoručenie“ návrhov na vydanie platobných rozkazov podaných na tento súd dňa 24. 7. 2006... Preto vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a zároveň sťažovateľa poučil, že v prípade jeho nezaplatenia konanie zastaví. Konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil. Sťažovateľ sa vo veci odvolal.».
5. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) svojimi uzneseniamipotvrdil zastavenie napadnutých konaní okresného súdu s odôvodnením, že sťažovateľkažiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázala svoje tvrdenie o totožnosti návrhov na začatiekonania z 24. júla 2006 s návrhmi doručenými okresnému súdu v roku 2013. Sťažovateľkasa domáhala ochrany svojich práv i podaním dovolaní proti uzneseniam krajského súdu,ktoré však dovolací súd odmietol.
6. Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, abyústavný súd nálezom takto rozhodol:
„... Základné právo spoločnosti Lawyer Partners a. s... domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký Krtíš porušené bolo.
... Okresnému súdu Veľký Krtíš prikazuje, aby na základe týchto podaní pokračoval v konaniach (príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti).“
7. Sťažovateľka sa domáha tiež priznania finančného zadosťučinenia a náhrady trovkonania.
II.
8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb aleboprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcovustanoví zákon.
9. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. Ústavný súd po preskúmaní predmetu tejto sťažnosti a v kontexte aj svojichzistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podanej sťažnosti je totožnás jej právnou argumentáciou, ktorú uplatnila už v predošlých sťažnostiach, ktorými saústavný súd už zaoberal v uplynulom období, s úplne totožnou argumentáciou, ako to je ajv prípade tejto sťažnosti. Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosťv použitej právnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné preustálenie záverov všeobecných súdov aj v prípadoch predošlých, dospel ústavný súdk záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke sú notoricky známe dôvody odmietnutiasťažností v úplne rovnakých prípadoch a ustálený právny názor ústavného súdu na danúprávnu problematiku v závislosti od použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie jepreto potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade tejto sťažnosti.Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s odôvodnením svojichpredchádzajúcich rozhodnutí (I. ÚS 498/2014, I. ÚS 555/2014, I. ÚS 653/2014,II. ÚS 151/2014, II. ÚS 335/2014, II. ÚS 509/2014, II. ÚS 643/2014, II. ÚS 714/2014,II. ÚS 826/2014, II. ÚS 69/2015, II. ÚS 149/2015, III. ÚS 446/2014, III. ÚS 535/2014,III. ÚS 681/2014, III. ÚS 39/2015, III. ÚS 55/2015, IV. ÚS 294/2014, IV. ÚS 334/2014,IV. ÚS 348/2014...), ktoré skončili odmietnutím úplne rovnakých a opakujúcich sa sťažnostísťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd nemá dôvod meniť svoje už ustálenéprávne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na svoje už citované rozhodnutia.
11. V kontexte s už uvedeným ústavný súd už iba dodáva, že právna zástupkyňasťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byťuž vopred vedomá, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsobich vybavenia v predošlom období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového akapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť,dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len akosnahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postupzákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. júla 2015