znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 289/2014-26

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   3.   decembra   2014 v senáte   zloženom   z predsedu   Petra   Brňáka   a zo   sudcov   Milana   Ľalíka   a Marianny Mochnáčovej prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti ZIPP BRATISLAVA spol. s r. o., Mlynské nivy 61/A, Bratislava, zastúpenej advokátom Mgr. Michalom Volným, LL.M., konateľom advokátskej   kancelárie   Valko   Marián   &   partners,   s.   r.   o.,   Porubského   2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   čl.   36   ods.   1   Listiny   základných   práv   a slobôd, ako aj práva   na spravodlivý   proces   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obdo 62/2012 z 31. januára 2014 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo spoločnosti ZIPP BRATISLAVA spol. s r. o. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,   ako   aj   právo   na   spravodlivý   proces   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obdo 62/2012 z 31. januára 2014   p o r u š e n é   n e b o l o.

2. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Uznesením   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“) č. k. I. ÚS 289/2014-14 zo 4. júla 2014 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti ZIPP   BRATISLAVA   spol.   s   r.   o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“,   resp.   v citovanom   texte „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   čl.   36   ods.   1   Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Obdo 62/2012 z 31. januára 2014 (ďalej len „namietané rozhodnutie“).

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva tvrdenie sťažovateľky, že najvyšší súd, hoci aj viazaný ústavným imperatívom obsiahnutým v čl. 2 ods. 2 ústavy, v rozpore so zákonným príkazom uvedeným v § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) neskúmal účinky vyhlásenia konkurzu na majetok   úpadcu   k   25.   novembru   2011   a   neprerušil   dovolacie   konanie,   ale   v   jeho majetkovej veci ďalej konal (bez podania návrhu podľa § 47 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii)   a   31.   januára   2014   vydal   napadnuté   zrušujúce   uznesenie.   Týmto postupom dovolacieho súdu boli podľa názoru sťažovateľky porušené jej označené práva.

3. Sťažovateľka v časti II sťažnosti uviedla tento skutkový stav: «Dňa 08.10.2009 vydal Okresný súd Bratislava III (ďalej aj „OS BA III“) rozsudok pod č. k. 27Cb 210/03 - 412 (ďalej aj „Rozsudok OS BA III“) v právnej veci žalobcu; T & T staving,   a.   s.,   so   sídlom   Vranovská   6,   851   01   Bratislava,   IČO:   36   037   532   (ďalej   aj „Žalobca“) proti Sťažovateľovi ako žalovanému. Rozsudok OS BA III uložil Sťažovateľovi povinnosť zaplatiť Žalobcovi sumu 22.988,37 EUR so zmluvnou pokutou 0,05% denne od 13.02.2003 a nahradiť Žalobcovi trovy konania a znalečné...

Na základe odvolania Sťažovateľa rozhodol dňa 11.11.2010 Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „KS BA“) rozsudkom vydaným pod č. k 1 Cob 23/2010-455 (ďalej aj „Rozsudok KS BA“) o zamietnutí žaloby Žalobcu a povinnosti Žalobcu nahradiť Sťažovateľovi trovy prvostupňového konania a odvolacieho konania. Rozsudok KS BA sa stal právoplatným dňa 17.12.2010...

V priebehu odvolacieho konania vedeného na KS BA súd povolil reštrukturalizáciu Žalobcu   a   za   správcu   ustanovil...   (ďalej   aj   „Správca“).   Rozhodnutie   o   povolení reštrukturalizácie Žalobcu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 18.08.2010... Dňa   17.01.2011   Žalobca   v   reštrukturalizácii   zastúpený   advokátskou   kanceláriou Lion Law Partners s.r.o., so sídlom Horná 32, 974 01 Banská Bystrica, IČO; 36 862 461 (ďalej aj „AK Lion Law“) podal dovolanie proti Rozsudku KS BA. Podaním dovolania sa začalo   dovolacie   konanie   v   právnej   vecí   Žalobcu   proti   Sťažovateľovi   o   zaplatenie 22.988,37 EUR so zmluvnou pokutou (ďalej aj „Dovolacie konanie“).

Dňa   03.11.2011   vydal   OS   BA   III   uznesenie   o   zastavení   Dovolacieho   konania pre nezaplatenie súdneho poplatku zo strany Žalobcu. Uznesenie o zastavení Dovolacieho konania bolo AK Lion Law doručené dňa 15.11.2011...

Dňa   24.11.2011   bolo   v   Obchodnom   vestníku   č.   225/11   zverejnené   uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok Žalobcu a za správcu konkurznej podstaty bol vymenovaný Správca... (t. j. opäť... pozn.).

Dňa   25.11.2011   podala   AK   Lion   Law   odvolanie   proti   Uzneseniu   OS   BA   III o zastavení Dovolacieho konania...

Dňa 30.12.2011 OS BA III s ohľadom na účinky vyhlásenia konkurzu vyzval Správcu na predloženie súhlasu s pokračovaním Dovolacieho konania...

Odpoveďou na výzvu OS BA III zo dňa 30.12.2011 bolo oznámenie AK Lion Law zo dňa 05.03.2012, v ktorom AK Lion Law informovala, že Správca sa vyhlásením konkurzu na majetok Žalobcu stal účastníkom konania namiesto Žalobcu...

Dňa 27.09.2012 vydal KS BA v Dovolacom konaní rozhodnutie o zrušení uznesenia OS BA III o zastavení Dovolacieho konania...

Dňa 31.01 2014 vydal Najvyšší súd v Dovolacom konaní Napadnuté rozhodnutie, ktorým zrušil Rozsudok KS BA a vrátil vec na ďalšie konanie na KS BA...»

4.   Podľa   názoru   sťažovateľky „Napadnuté   rozhodnutie   Najvyššieho   súdu   bolo vydané v prerušenom Dovolacom konaní, nakoľko na majetok Žalobcu bol dňa 25.11.2011 vyhlásený konkurz a na pokračovanie v Dovolacom konaní po vyhlásení konkurzu neboli splnené zákonné podmienky.

Vydaním   Napadnutého   rozhodnutia   v   prerušenom   konaní   Najvyšší   súd   konal v rozpore   s čl. 2   ods.   2   Ústavy...,   pričom   Napadnutým   rozhodnutím   došlo   zároveň k porušeniu   nasledujúcich   základných   práv   Sťažovateľa   garantovaných   Ústavou... Listinou... a Dohovorom...:

- právo na súdnu ochranu: podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy...

- podľa čl. 36 ods. 1 Listiny...

- právo na spravodlivý proces; podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...“.

5. V súvislosti s týmto názorom sťažovateľka poukázala na:

a) „skutočnosť,   že   v   súdnom   spise   vedenom   vo   veci   žalobcu   proti   sťažovateľovi pod sp.   zn.   27   Cb   210/2003   sa   nenachádza   žiadny   relevantný   prejav   vôle   správcu na pokračovanie v dovolacom konaní po vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu...“

b) „v prípade, ak sa Ústavný súd nestotožní s argumentáciou sťažovateľa uvedenou v bode   III [t.   j.   v bode   a),   pozn.] sťažovateľ   poukazuje (alternatívne,   pozn.) na   vadu napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení podstatných právnych otázok súvisiacich s predmetom dovolacieho konania... nijako neodôvodnil skutočnosť, že svojím   rozhodnutím   poskytol   súdnu   ochranu   žalobcovi,   ktorému   podľa   ZKR   už   súdnu ochranu poskytnúť nemal a naopak neposkytol súdnu ochranu Správcovi, ktorý bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia jediným aktívne vecne legitimovaným účastníkom... úplne absentujú   dôvody   pre   prijaté   závery   o   aktívnej   vecnej   legitimácii   žalobcu   v   konkurze, resp. záver prijatý súdom je nezrozumiteľný či nelogický s ohľadom na právne a skutkové okolnosti“.

6. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval najvyšší súd, aby sa vyjadril k prijatej sťažnosti a k vhodnosti ústneho pojednávania. Predseda najvyššieho súdu vo vyjadrení č. KP 3/2014-21 z 26. júna 2014 uviedol:

„... Po oboznámení sa s obsahom predmetnej sťažnosti, uznesením ústavného súdu č. k.   I   ÚS   289/2014-14   zo   4.   júna   2014   o   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie,   ako   aj napadnutým   rozhodnutím   NS   SR,   Vám   zasielame   nasledovné   vyjadrenie:   Predmetom konania sp. zn. 4 Obdo/62/2012 na najvyššom súde bolo rozhodovanie o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 Cob/23/2010-455 z 11. novembra 2010. Najvyšší súd ako súd dovolací uznesením z 31. januára 2014 napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Sťažovateľka   namieta,   že   najvyšší   súd   pokračoval   v dovolacom   konaní   napriek tomu, že   na   majetok   žalobcu   T   &   T   staving,   a.   s.,   Bratislava   bol   vyhlásený   konkurz (uznesenie o vyhlásení   konkurzu   zverejnené   v Obchodnom   vestníku   č.   225/2011   zo   dňa 24. novembra 2011).

K   tejto   námietke   najvyšší   súd   uvádza,   že   predmetná   skutočnosť   v   čase rozhodovania o dovolaní   nebola   dovolaciemu   súdu   známa,   keďže   tento   údaj   nebol obsiahnutý   vo výpise z obchodného   registra,   uverejneného   na   internete   a   sťažovateľka (v procesnom postavení žalovanej)   a   ani   samotná   žalobkyňa   vo   svojich   podaniach adresovaných súdu na túto skutočnosť nepoukazovali. Dovolací súd preto vyhodnotil súhlas reštrukturalizačného   správcu   s   realizáciou   právnych   úkonov,   súvisiacich   s   dovolaním, ako súhlas s pokračovaním v dovolacom konaní.

Vo vzťahu k možnosti upustenia od ústneho pojednávania na ústavnom súde podľa § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov oznamujeme, že najvyšší súd s upustením od ústneho pojednávania súhlasí.“

7. Na výzvu ústavného súdu sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu listom z 22. októbra 2014 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania a k vyjadreniu najvyššieho súdu uviedla:

«... opätovne poukazujem na ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, podľa ktorej   „Subjektívna   ne/vedomosť   dovolacieho   súdu   o   prerušení   konania   v dôsledku vyhlásenia konkurzu je pritom rovnako právne irelevantná, keď účinok prerušenia konania nastáva objektívne nezávisle na poznaní tejto skutočnosti konajúcim dovolacím súdom“ (I. ÚS   393/2012).   Z vyjadrenia   najvyššieho   súdu   SR   nepochybne   vyplýva,   že   konal a rozhodoval   v konaní,   ktoré   bolo   zo zákona   prerušené   z   dôvodu   vyhlásenia   konkurzu na majetok   žalobcu,   a to   výlučne   kvôli   svojej subjektívnej   nevedomosti o prebiehajúcom konkurze.   Subjektívna   nevedomosť   Najvyššieho   súdu   SR   o prebiehajúcom   konkurze   je pritom   prekvapivá,   nakoľko   v súdnom   spise   sa   nachádzali   výzvy   nižších   súdov na predloženie súhlasu správcu konkurznej podstaty s pokračovaním v konaní.»

8. Ústavný súd po vyhodnotení stanovísk účastníkov konania dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, a preto boli splnené podmienky na upustenie od ústneho pojednávania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a sťažnosť bola prejednaná na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu.

II.

9. Nahliadnutím do súdneho spisu Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 27 Cb 210/2003 (ďalej len „súdny spis“) ústavný súd zistil v nadväznosti na skutkový stav vyplývajúci z obsahu sťažnosti (pozri bod 3) tieto relevantné skutočnosti významné   na   posúdenie   tvrdení   sťažovateľky   [body   5.   a)   a 5.   b)]   tvoriacich   podstatu (predmet) jej ústavnej sťažnosti:

- na č. l. 463 – 470 je dovolanie žalobcu z 5. januára 2011 T & T staving, a. s. v reštrukturalizácii, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Lion Law Partners s. r. o. Banská   Bystrica   (ďalej   len   „advokátska   kancelária“)   proti   rozsudku   krajského   súdu z 11. novembra 2010,

-   k dovolaniu   je   na   č.   l.   471   pripojené   splnomocnenie   žalobcu   pre   advokátsku kanceláriu   z 5.   januára   2011,   ktorým   bola   najmä   splnomocnená   na   podanie   dovolania v „celom dovolacom konaní“,

-   ďalšou   prílohou   dovolania   na   č.   l.   472   –   473   je   uznesenie   Okresného   súdu Bratislava I sp.   zn.   2   R   5/2010   z 11.   augusta   2010   (zverejnené   v Obchodnom   vestníku

18. augusta 2010), ktorým bola povolená reštrukturalizácia žalobcu a do funkcie správcu bol ustanovený Mgr. P. Z... (ďalej len „správca“),

- na č. l. 503 – 506 je návrh žalobcu z 9. februára 2011 adresovaný okresnému súdu na pokračovanie   v dovolacom   konaní,   ktorého   prílohu   na č.   l.   507 tvorí   súhlas správcu z 31. januára 2011 adresovaný žalobcovi najmä „na podanie dovolania, ako aj na všetky procesné úkony s tým spojené“,

-   na   č.   l.   512   je   uznesenie   okresného   súdu   z 18.   februára   2011,   ktorým   zrušil svoje uznesenie   z 19.   januára   2011   (o   prerušení   dovolacieho   konania)   z   dôvodu,   že „v predmetnom   konaní   neexistuje   prekážka   prerušenia   konania...,   súd   bude   pokračovať v konaní...“,

-   na   č.   l.   546   je   uznesenie   okresného   súdu   z 3.   novembra   2011   o zastavení dovolacieho konania (žalobca neuhradil súdny poplatok),

- na č. l. 553 je odvolanie žalobcu z 25. novembra 2011 proti tomuto uzneseniu, ktorého   prílohu   (č.   l.   562)   tvorí   aj   uznesenie   Okresného   súdu   Bratislava   I   sp.   zn. 2 K 53/2011   zverejnené   v Obchodnom   vestníku   z 24.   novembra   2011,   ktorým   bol vyhlásený konkurz na majetok žalobcu a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Mgr. P. Z... (ďalej aj „konkurzný správca“),

- okresný súd listami z 2. decembra 2011 (č. l. 568) a 30. decembra 2011 (č. l. 576) adresovanými   konkurznému   správcovi   žiadal   oznámiť, „či   žiada   pokračovať   v súdnom konaní sp. zn. 27 Cb 210/2003“. Advokátska kancelária listom z 5. marca 2012 (č. l. 589) adresovaným krajskému súdu oznámila, že „sa z dôvodu vyhláseného konkurzu účastníkom konania namiesto úpadcu – žalobcu stáva správca, pričom v prílohe prikladáme plnú moc na zastupovanie správcu v tomto konaní“, podľa ktorého splnomocnenie z 2. marca 2012 (č. l. 590) vystavené žalobcom v konkurze, za ktorého „koná... – správca so sídlom...“, teda konkurzný správca, ktorý splnomocnil advokátsku kanceláriu „vo veci: podaného dovolania proti rozsudku krajského súdu č. k. 1 Cob 23/2010 zo dňa 11. novembra 2010 v spojení s rozsudkom Okresného súdu... zo dňa 8. októbra 2009 a v celom dovolacom konaní“. Toto splnomocnenie podpísal splnomocniteľ – konkurzný správca.

- na č. l. 596 je uznesenie krajského súdu sp. zn. 3 Cob 61/2012 z 27. septembra 2012,   ktorým „v   právnej   veci   žalobcu:  ...   správca   konkurznej   podstaty   úpadcu   T & T staving, a. s. v konkurze... zastúpeného advokátskou kanceláriou Lion Law Partners, s. r. o... proti žalovanému: ZIPP Bratislava spol. s r. o... Bratislava...“ rozhodol tak, že zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu z 3. novembra 2011 (pozri č. l. 546) a vec mu vrátil na ďalšie   konanie,   lebo „je   v súčasnosti   žalobca   osobne   od   platenia   súdnych   poplatkov oslobodený...“,

- na č. l. 606 je predkladacia správa okresného súdu z 18. decembra 2012, ktorej prílohou je súdny spis sp. zn. 22 Cb 210/2003, na rozhodnutie o dovolaní proti rozhodnutiu krajského súdu č. k. 1 Cob 23/2010-455 z 11. novembra 2010, ktoré podal žalobca, ako aj plná moc na jeho zastupovanie z 5.   januára 2011 (č.   l. 471)   a súhlas správcu   žalobcu na č. l. 507 z 31. januára 2011,

- na č. l. 609 – 612 je namietané rozhodnutie najvyššieho súdu z 31. januára 2014 „v právnej veci žalobcu: T & T staving, a. s. v reštrukturalizácii... zastúpený advokátskou kanceláriou...“,

- na č. l. 614 – 615 je návrh žalobcu: „.... konkurzný správca úpadcu T & T staving, a. s. v reštrukturalizácii... právne zast.: Lion Law Partners, s. r. o... na pripustenie zmeny účastníkov konania...“ z 13. marca 2014,

- na č. l. 622 je uznesenie okresného súdu z 21. marca 2014, ktorým pripustil, aby „z konania vystúpil žalobca:... správca konkurznej podstaty úpadcu: T & T staving, a. s. v reštrukturalizácii...“,

-   na č.   l.   628   –   635   je odvolanie   sťažovateľky   zo 17.   apríla   2014   proti   tomuto uzneseniu, v ktorom v podstatnom namietal, že:

„- uznesenie Okresného súdu Bratislava III vydal nepríslušný súd

- uznesenie Okresného súdu Bratislava III je nepreskúmateľné

-   uznesenie   Okresného   súdu   Bratislava   III   je   vo   výroku   o vystúpení   Správcu z konania vo veci nesprávne, nakoľko správca v čase vydania uznesenia... nebol a nie je účastníkom konania

-... návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania... podala neoprávnená osoba

- Okresný súd Bratislava III vydal uznesenie... na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu“,

- na č. l. 663 – 667 je vyjadrenie žalobcu: „... konkurzný správca úpadcu T & T staving,   a.   s.   v reštrukturalizácii...   právne   zastúpený:   Lion   Law   Partners   s. r. o...“ k odvolaniu na č. l. 628,

- na č. l. 673 je list advokátskej kancelárie z 28. mája 2014 adresovaný okresnému súdu označený ako „Doplnenie podania“, ktorého prílohou na č. l. 674 je „Prehlásenie“ z 27.   mája   2014   tohto   znenia: „Podpísaný...,   konkurzný   správca   úpadcu...   týmto prehlasujem, že udelením plnomocenstva zo dňa 02. 03. 2012 advokátskej kancelárii Lion Law Partners s. r. o., so sídlom Horná 32, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka   č.   16133/S,   za   spoločnosť   koná:  ...,   advokát,   konateľ,   na zastupovanie   úpadcu v pozícii   žalobcu   v konaní   vedenom   pred   Okresným   súdom   Bratislava   III,   sp.   zn. 27Cb/210/2003,   som   nepochybne   a v súlade   s výzvou   súdu   zo dňa   30. 12.   2011   udelil v zmysle   §   14   zákona   č.   7/2005   Z.   z.   súhlas   na   pokračovanie   v tomto   konaní   v štádiu podaného mimoriadneho opravného prostriedku – dovolania žalobcu zo dňa 05. 01. 2011. Na odstránenie akýchkoľvek pochybností upresňujem údaje špecifikujúce moje označenie v plnomocenstve zo dňa 02. 03. 2012.“,

-   na   č.   l.   675   je   predkladacia   správa   okresného   súdu   z 30.   mája   2014 spolu so spisom a opravným   prostriedkom   odporcu.   Vec   je   na   krajskom   súde   vedená pod sp. zn. 1 Cob 142/2014.

10. Súdny spis okresného súdu sp. zn. 27 Cb 210/2013 spolu so zbernými spismi krajského súdu sp. zn. 1 Cob 23/2010 a sp. zn. 1 Cob 142/2014 predložil (zapožičal) krajský súd ústavnému súdu 27. júna 2014.

III.

11. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Je   teda   garantom   ústavnosti   a súdnym   orgánom,   ktorý   je povinný   chrániť dodržiavanie a rešpektovanie ústavy všetkými orgánmi verejnej moci vrátane všeobecných súdov.

12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

13.   Pokiaľ   ide   o   medze   zasahovania   ústavného   súdu   do   rozhodovacej   činnosti všeobecných   súdov,   ústavný   súd   vo   svojej   judikatúre   konštantne   zdôrazňuje,   že   mu neprislúcha   hodnotiť   správnosť   skutkových   záverov   či   právneho   posúdenia   veci všeobecnými   súdmi,   pretože   nie   je   prieskumným   súdom,   nadriadeným   súdom   a   ani ochrancom zákonnosti. Súdna moc je v Slovenskej republike rozdelená medzi všeobecné súdy   a ústavný súd,   čo vyplýva aj z vnútornej štruktúry   ústavy (siedma   hlava má dva oddiely, kde prvý upravuje ústavné súdnictvo a druhý všeobecné súdnictvo). Pri uplatňovaní svojej   právomoci   nezávislého   súdneho   orgánu   ochrany   ústavnosti   ústavný   súd   nemôže zastupovať   všeobecné   súdy,   ktorým   predovšetkým   prislúcha   interpretácia   a   aplikácia zákonov.   Sú   to   teda   všeobecné   súdy,   ktorým   ako   „pánom   zákonov“   prislúcha   chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o   sťažnosti   pre   porušenie   základného   práva   na   súdnu   ochranu   rozhodnutím   súdu   sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, či nie sú arbitrárne alebo   svojvoľné   s   priamym   dopadom   na   niektoré   zo   základných   práv   a   slobôd (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).

14. V posudzovanej veci bolo súčasne nevyhnutné posúdiť, či najvyšší súd konal tak, ako mu ukladá ústavný imperatív obsiahnutý v čl. 2 ods. 2 ústavy, teda na základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Procesná situácia, v ktorej sa ocitol   úpadca,   síce   nepatrí   medzi   frekventované   v   rozhodovacej   činnosti   všeobecných súdov,   nemožno   ju   však   považovať   ani   za   výnimočnú.   Zjednodušene   možno   povedať, že v prípade   úpadcu   išlo   v   určitom   konkrétnom   okamihu   priebehu   súdneho   konania v bežnom   obchodno-právnom   spore   o   konkurenciu   právomoci   dovolacieho   súdu a konkurzného   súdu.   Dovolací   súd   pritom   rozhodol   o   dovolaní   až po   tom,   ako   nastali účinky vyhlásenia konkurzu a predmetom konania bolo zaplatenie pohľadávky úpadcu voči jeho dlžníkovi, o ktorej v tom čase existovalo právoplatné rozhodnutie krajského súdu – rozsudok č. k. 1 Cob 23/2010-455 z 11. novembra 2010 (pozri bol 3).

15. Aj napriek tomu, že zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších   predpisov   už   bol   v   čase   rozhodovania   najvyššieho   súdu   zrušený,   úprava prerušenia   súdnych   konaní   v   rámci   účinkov   vyhlásenia   konkurzu   ostala   obdobná. Vychádzajúc z § 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov. Kolektívne   uspokojenie   veriteľov   speňažením   majetku   dlžníka   vylučuje   individuálne postupy, a práve z tohto dôvodu § 47 ods. 1 a 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ustanovujú, že vyhlásením konkurzu sa   prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi,   a že v takto prerušených konaniach možno pokračovať na návrh správcu, ktorý sa podaním takéhoto návrhu stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Dikcia zákona o konkurze a reštrukturalizácii pritom nerozlišuje, či úpadca vystupoval na strane žalobcu alebo žalovaného, a nie je relevantné ani to,   v   akom   štádiu   sa   nachádza   prebiehajúce   súdne   konanie   (prvostupňové,   odvolacie, dovolacie).   Jediným   referenčným   kritériom   prerušenia   súdneho   konania   je,   že   sa   týka majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi.

16.   V   tejto   veci   ústavný   súd   považoval   za   nespornú   skutočnosť,   že   pohľadávka úpadcu,   ktorá   bola   predmetom   súdneho   konania,   patrí   pod   obsah   pojmu   majetok podliehajúci konkurzu (§ 67 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), pričom pre nedostatok právomoci mu neprislúchalo skúmať jej existenciu alebo výšku a už vôbec nie revidovať závery, ktoré v zmeňujúcom rozsudku vyslovil krajský súd. Ústavný súd sa preto obmedzil na   skúmanie   podstatnej   právnej   otázky,   ktorou   ostala   právomoc   najvyššieho   súdu   ako dovolacieho súdu   zrušiť zmeňujúci rozsudok   krajského súdu   potom, ako nastali účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu.

17. Podľa § 23 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyhlásením konkurzu sa začína   konkurz.   Konkurz   sa   považuje za   vyhlásený zverejnením   uznesenia   o   vyhlásení konkurzu   v   Obchodnom   vestníku.   Vyhlásením   konkurzu   sa   dlžník   stáva   úpadcom. V prípade   úpadcu   bol   konkurz   vyhlásený   uznesením   Okresného   súdu   Bratislava   I sp. zn. 2 K 53/2011 zo 16. novembra 2011, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 24. novembra 2011 (pozri tiež bod 9, č. l. 562). Týmto dňom nastali účinky vyhlásenia konkurzu predpokladané v ustanoveniach prvého oddielu piatej hlavy zákona o konkurze a reštrukturalizácii   vrátane   prerušenia   súdneho   konania   v   spore   o   zaplatenie   sumy 22 988,37 € s príslušenstvom, ktorej sa domáhal úpadca ako žalobca proti sťažovateľovi (spoločnosti ZIPP Bratislava spol. s r. o. ako žalovanému, pozn.) Súdne konanie sa v tomto momente (24. novembra 2011) nachádzalo v štádiu dovolacieho konania, keď najvyšší súd mal rozhodnúť o dovolaní žalovaného proti zmeňujúcemu rozsudku krajského súdu, ktorým žalobu zamietol a uložil žalobcovi nahradiť žalovanému trovy konania. Týmto dňom však zároveň   došlo   k prerušeniu   dovolacieho   konania,   a   to   ex   lege   bez   toho,   aby   sa   na   to vyžadovala   akákoľvek   forma   procesnej   iniciatívy   dovolacieho   súdu.   Pokiaľ   zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 47 ods. 1 ustanovuje, že súdne konanie sa prerušuje, táto procesná   norma   je   prekážkou   ďalšieho   konania   dovolacieho   súdu,   ktorý   v dôsledku zákonného prerušenia konania nemôže vo veci ďalej konať a už vôbec nemôže vo veci meritórne rozhodnúť, a to ani vtedy, ak zistí, že dovolanie je dôvodné a je na mieste zrušiť rozhodnutie   odvolacieho   súdu.   Subjektívna   ne/vedomosť   dovolacieho   súdu   o   prerušení konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu je pritom rovnako právne irelevantná, keď účinok prerušenia konania nastáva objektívne nezávisle na poznaní tejto skutočnosti konajúcim dovolacím súdom. De lege lata pritom platí, že súd môže v prerušenom konaní pokračovať iba   na   návrh   správcu,   ktorý   sa   takto   stáva   dominus   litis   a   jedine   od   jeho   iniciatívy závisí prípadné   pokračovanie   v   prerušenom   konaní   (§   47   ods.   3   zákona   o   konkurze a reštrukturalizácii).

IV.

18. Vychádzajúc z už doteraz uvedeného ústavný súd konštatuje, že predmetom jeho ústavného   prieskumu   je   najmä   ne/preukázanie   dôvodnosti   tvrdenia   sťažovateľky koncentrovane   prezentovaného   v   bodoch   5.   a)   a   5.   b),   teda   skutočností   významných pre rozhodnutie posudzovanej veci.

IV.A

19.   Sťažovateľka   tvrdí,   že „v súdnom   spise   vedenom   vo   veci   žalobcu   proti sťažovateľovi pod sp. zn. 27 Cb 210/2003 sa nenachádza žiadny relevantný prejav vôle správcu na pokračovanie v dovolacom konaní po vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu“ [bod 5. a)], ktoré podopiera vo svojom vyjadrení z 22. októbra 2014 (bod 7) tiež výzvami „nižších   súdov   na   predloženie   súhlasu   správcu   konkurznej   podstaty   s pokračovaním v konaní“.

20.   V   úvode   posudzovania   dôvodnosti   tohto   tvrdenia   sťažovateľky   ústavný   súd poukazuje   na   nevyvrátiteľnú   skutočnosť   jednoznačne   vyplývajúcu   zo   súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 27 Cb 210/2003 (bod 9), že za reštrukturalizačného správcu a následne aj za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Mgr. P. Z...

21. Nadväzujúc na zistenia vyplývajúce zo súdneho spisu (bod 9) ústavný súd pri posudzovaní tohto tvrdenia [5. a)] sťažovateľky konštatuje, že zo súdneho spisu vyplýva, že dovolanie   z 5.   januára   2011   proti   rozsudku   krajského   súdu z 11.   novembra   2010   podal žalobca   prostredníctvom   advokátskej   kancelárie   (č.   l.   463   –   470).   K dovolaniu   bolo pripojené splnomocnenie žalobcu pre advokátsku kanceláriu z 5. januára 2011 „najmä vo veci:   podania   dovolania   proti   rozsudku   krajského   súdu...   v celom   dovolacom   konaní“ (č. l. 471   a tiež   č.   l.   472   –   473   –   uznesenie   o   povolení   reštrukturalizácie   žalobcu a ustanovení správcu).

Žalobca   prostredníctvom   advokátskej   kancelárie   listom   z 9.   februára   2011 požiadal okresný   súd   o   pokračovanie   v   dovolacom   konaní   prerušenom   jeho   uznesením z 19. januára 2011 (č. l. 503 – 506), prílohou ktorého je aj list správcu z 31. januára 2011 adresovaný žalobcovi, ktorým udeľuje „súhlas na všetky právne úkony týkajúce sa konania č. 27 Cb 210/2003..., a to najmä na podanie dovolania, ako aj na všetky procesné úkony s tým   spojené“ (č.   l.   507).   Okresný   súd   uznesením   z 18.   februára   2011   zrušil   svoje uznesenie z 19. januára 2011 o prerušení dovolacieho konania, lebo „v prerušenom konaní neexistuje prekážka prerušenia konania..., súd bude pokračovať v konaní...“ (č. l. 512).

Okresný   súd   uznesením   z 3.   novembra   2011   zastavil   dovolacie   konanie pre neuhradenie súdneho poplatku žalobcom (č. l. 546). Toto uznesenie napadol žalobca odvolaním z 25. novembra 2011 (č. l. 553), ktorého prílohu (č. l. 562) tvorí uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu a o ustanovení konkurzného správcu (opätovne Mgr. P. Z., pozn.).

Okresný súd listom z 2. decembra 2011 (č. l. 568) a urgenciou z 30. decembra 2011 (č. l. 576) adresovanou konkurznému správcovi žiadal oznámiť, či „žiadate pokračovať v súdnom   konaní   pod   sp.   zn.   27   Cb   210/2003,   nakoľko   v súdnom   konaní   je   podané odvolanie“ (č. l. 553).

Advokátska   kancelária   listom   z   5.   marca   2012   adresovaným   krajskému   súdu informovala, že na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz a bol mu ustanovený konkurzný správca   Mgr.   P.   Z.   Oznámila   tiež,   že „sa   z dôvodu   vyhláseného   konkurzu   účastníkom konania namiesto úpadcu – žalobcu stáva správca, pričom v prílohe prikladáme plnú moc na zastupovanie správcu v tomto konaní“. Podľa tohto splnomocnenia z 2. marca 2012 (č. l. 590) vystaveného žalobcom v konkurze konajúceho prostredníctvom ustanoveného správcu opätovne splnomocnil advokátsku kanceláriu „vo veci: podaného dovolania... a v celom dovolacom konaní“. Splnomocnenie podpísal splnomocniteľ – konkurzný správca Mgr. P. Z.

Krajský súd uznesením z 27. decembra 2012 (č. l. 596) zrušil uznesenie okresného súdu z 3. novembra 2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pri tomto uznesení odvolacieho súdu (z hľadiska posudzovanej veci) za povšimnutie stojí skutočnosť, že ako žalobca je v ňom uvedený správca konkurznej podstaty, právne zastúpený advokátskou kanceláriou.

Na   č.   l.   606   je   predkladacia   správa   okresného   súdu   z 18.   decembra   2012 na rozhodnutie o dovolaní žalobcu proti rozhodnutiu krajského súdu z 11. novembra 2010, v ktorej okrem iného je uvedená plná moc na postupovanie žalobcu pred najvyšším súdom z č. l. 471, t. j. z 5. januára 2011. Okresný súd neuviedol pre dovolací súd doplňujúce informácie na č. l. 507 (udelenie súhlasu reštrukturalizačného správcu na všetky právne úkony   žalobcu   týkajúce   sa   konania   sp.   zn.   27   Cb   210/2003,   a   to   najmä   na   podanie dovolania),   a predovšetkým   splnomocnenie   konkurzného   správcu   z 2.   marca   2012   pre advokátsku kanceláriu na jeho zastupovanie vo veci podaného dovolania.

22. Z analýzy priebehu konania od podania dovolania (z 5. januára 2011) vyplýva záver, že správca najprv v procesnom postavení reštrukturalizačného správcu a následne aj ako správca konkurznej podstaty (ide o jednu a tú istú fyzickú osobu, pozn.) dostatočne právne relevantným spôsobom prejavil vôľu pokračovať v prerušenom dovolacom konaní (hoci aj prostredníctvom splnomocnenia poverenej advokátskej kancelárie). Tento právny záver ústavného súdu podporuje aj ďalší procesný postup súdov konajúcich so žalobcom – konkurzným správcom, zastúpeným advokátskou kanceláriou (pozri bod 9). Jednoznačný úmysel správcu (v konaní o dovolaní) potvrdzuje aj jeho následné vyhlásenie z 27. mája 2014 (č. l. 674, pozri bod 9), ktorým „v súlade s výzvou okresného súdu zo dňa 30. 12. 2011 udelil...   súhlas   na   pokračovanie   v   tomto   konaní   v   štádiu...   dovolania   žalobcu   zo   dňa 05. 01. 2011“.

23. Tvrdenie sťažovateľky, že v súdnom spise sa nenachádza „žiadny relevantný prejav vôle správcu na pokračovanie v dovolacom konaní po vyhlásení konkurzu“ (bod 19), je   možné   v   danom   prípade   chápať   len   ako   účelovú   snahu   o   dosiahnutie   zrušenia napadnutého   rozhodnutia   najvyššieho   súdu   [ktoré   by   však   v   konečnom   dôsledku po následnom odstránení procesnoprávnych pochybení najvyššieho súdu a najmä okresného súdu   (ktorého   postup   nebol   napadnutý   ústavnou   sťažnosťou,   pozn.)   následne   viedlo   – s odstupom   času   –   k   „procesne   nezávadnému“   postupu   a   formálnoprávne   vyhovujúcim rozhodnutiam vo veci konajúcich súdov].

Ústavný súd už iba poznamenáva, že uvedený záver sťažovateľka predpokladala, keď v sťažnosti uviedla „V prípade, ak sa Ústavný súd nestotožní s argumentáciou sťažovateľa uvedenou v bode III..., sťažovateľ poukazuje na vadu napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení...“ (pozri bod 5).

IV.B

24. Ústavný súd k tejto časti sťažnosti v úvode poznamenáva, že na svoje zistenia a konštatácie uvedené v časti IV.A (body 19 až 23) bude prihliadať (nadväzovať na ne) pri posudzovaní   sťažovateľkou   namietaného   nedostatočného   odôvodnenia   napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu.

25.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   najvyšší   súd   v   čase   rozhodovania   o   dovolaní „v právnej veci žalobcu: T & T staving, a.s. v reštrukturalizácii, zastúpený advokátskou kanceláriou...“,   pri   odôvodňovaní   svojho   rozhodnutia   vychádzal   z   ním   vykonaného vyhodnotenia v súdnom spise sa nachádzajúcich procesných úkonov reštrukturalizačného správcu   súvisiacich   s konaním   o   dovolaní ako   jeho súhlasom   s pokračovaním   v   tomto konaní. Z uvedeného dôvodu najvyšší súd nepovažoval za potrebné samostatne sa venovať v časti svojho odôvodnenia touto sťažovateľkou namietanou problematikou.

Tento   v   zásade   nie   dôsledný   postup   najvyššieho   súdu   však   vzhľadom   na ďalší (následný) jednoznačný prejav vôle konkurzného správcu pokračovať v dovolacom konaní nemožno posudzovať izolovane bez súvisu s obsahom súdneho spisu a formálnoprávne ho vykladať ako postup nekompatibilný s označenými článkami ústavy, listiny a dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľka namieta.

Zrušujúcim (procesným) rozhodnutím najvyššieho súdu   sa   konanie o merite veci (sp. zn. 27 Cb 210/2003) posunulo do štádia odvolacieho konania, v ktorom bude mať sťažovateľka   dostatočný   priestor   na   domáhanie   sa   ústavne   súladného   postupu   vo   veci (momentálne) konajúceho všeobecného súdu.

26. Ústavný súd poznamenáva, že nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iným súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na   kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   s   ústavou   alebo   kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných   súdov,   alebo v   prípade,   že účinky   výkonu tejto právomoci   všeobecným   súdom   nie   sú   zlučiteľné   so   súvisiacou   ústavnou   úpravou, resp. úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve (I. ÚS 225/03, I. ÚS 334/08).

27.   Po   dôslednom   posúdení   (zvážení)   všetkých   právne   významných   skutočností v postupe vo veci konajúcich všeobecných súdov, no najmä žalobcu, advokátskej kancelárie a správcu vyplývajúcich zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 27 Cb 210/2003 dospel ústavný súd k názoru, že postup a závery najvyššieho súdu pri rozhodovaní o dovolaní žalobcu   nie   sú   zjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a   tak   z   ústavného   hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie označených práv.   Ústavný   súd   preto   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené   vo   výrokovej   časti   tohto rozhodnutia.

28.   Nad   rámec   už   uvedeného   ústavný   súd   ešte   poznamenáva,   že   pokiaľ   sa sťažovateľka odvolávala na postup podľa právneho názoru vysloveného vo veci sp. zn. I. ÚS 393/2012,   tento   sa   týka   skutkového   základu   uvedeného   a   posudzovaného   v danej konkrétnej veci a jeho závery nie sú bez ďalšieho aplikovateľné na teraz posudzovanú vec.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2014