znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 289/2010-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. februára 2011 v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka vo veci sťažnosti MUDr. D. B., B., zastúpeného advokátkou JUDr. A. V., T., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C/85/1999 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo MUDr. D. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C/85/1999   p o r u š e n é   b o l o.

2. MUDr. D. B.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom štyritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia   D.   B.   v   sume   254,88   €   (slovom   dvestopäťdesiatštyri   eur   a osemdesiatosem centov)   na   účet   jeho   právnej   zástupkyne   JUDr.   A.   V.,T.,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Trnava j e   p o v i n n ý   uhradiť štátu   trovy   právneho zastúpenia v sume   254,88   €   (slovom   dvestopäťdesiatštyri   eur   a osemdesiatosem   centov)   na   účet Kancelárie   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   do   15   dní   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. I. ÚS 289/2010-25 z 11. novembra 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   na ďalšie konanie sťažnosť   MUDr.   D.   B.   (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Trnava   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 17 C/85/1999.

2. K porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   uviedol,   že: „...   je   navrhovateľom   v   konaní   17   C/85/1999 o zaplatenie finančnej čiastky... celý postup v tejto veci považuje za porušenie základného ľudského práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy...

Zákonná   sudkyňa   už   3x   prerušila   súdne   konanie   a   vždy   z   dôvodu,   ktorý   je nezmyselný.   Dňa   13.   5.   2010   prerušila   konanie...   pretože   sa   rozhodla   skúmať   trestné konanie odporcu ORP-173/TT-?, ktoré nemá žiadne súvislosti s konaním 17 C/85/1999... Podané sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi súdu, Ministerstvu spravodlivosti, zbytočné   prieťahy   neodstránili   a   sťažnosti   nie   sú   vybavované   náležite,   právne   neistota pretrváva.“ Ďalej uviedol, že v predmetnej veci ústavný súd nálezom sp. zn. I. ÚS 248/06 vyslovil porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a prikázal okresnému súdu vo veci konať.

3. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „1. Okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C/85/1999 porušil základné právo MUDr. D. B., aby jeho vec bola prerokovaná bez zbytočných prieťahov, ako právo zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

2. Okresnému súdu Trnava v konaní pod sp. zn. 17 C/85/1999 sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. MUDr. D. B. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000.- eur, ktoré mu je okresný súd v Trnave vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti   tohto nálezu.

4.   V   kancelárii   Ústavného   súdu   SR   ukladá   zaplatiť   trovy   právneho   zastúpenia MUDr. D. B. podľa vyčíslenia, ktoré bude doručené.

5. Okresný súd Trnava je povinný uhradiť štátu trovy právneho zastúpení podľa bodu 4 na účet kancelárie Ústavného súdu SR do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“Žiadosť   sťažovateľa   o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   právna zástupkyňa odôvodnila takto: „... vzhľadom na jeho osobné pomery spočívajúce v závažnom zdravotnom   stave   ale   najmä   na   dĺžku   konania   je   zodpovedajúce   priznať   sťažovateľovi finančné zadosťučinenie.“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu okresný súd – jeho predseda listom sp. zn. 1 SprV 329/2010 z 18. júna 2010, uviedol, že „Už v čase vydania Nálezu Ústavného súdu SR III. ÚS 248/06 bolo konanie 17 C/85/1999 prerušené až do právoplatného rozhodnutia trestnej veci vedenej proti obv. F. G. a spol. pre trestný čin poškodzovania veriteľa. Súd opakovane zisťuje, v akom štádiu je predmetná trestná vec, pričom naposledy bolo zistené, že dňa 9. 4. 2010 bola na odporcu F. G. podaná obžaloba na Okresnom súde Trnava a trestná vec je vedená pod sp. zn. 30 T/31/2010.“. Okresný súd na tomto stanovisku zotrval aj v liste sp. zn. 1 SprV 329/2010 z 23. novembra 2010. Vyjadrenie odporcu bolo listom č. k. I. ÚS 289/2010-32 z 2. decembra 2010 doručené strane sťažovateľa.

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou namietaného porušenia práv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za   nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   na   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   resp.   v   primeranej   lehote (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

6. Zo sťažnosti a z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 17 C/85/1999 a s prihliadnutím aj na skutkový stav zistený v konaní pred ústavným súdom sp. zn. I. ÚS 248/06, keďže ide o to isté konanie okresného súdu, ústavný súd zistil:

Žalobný návrh bol podaný okresnému súdu 20. októbra 1999 proti odporcovi F. G. na zaplatenie 1 726,08 € (52 000 Sk) s príslušenstvom (nevyplatenia mzdy z pracovného pomeru). Od vynesenia nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 248/06 zo 6. decembra 2006 okresný súd vykonal tieto úkony vo veci:

-   sťažovateľ   listom   30.   decembra   2006   požiadal   okresný   súd   o   pokračovanie v prerušenom konaní, pretože rozviazanie pracovného pomeru a náhrada nevyplatenej mzdy nesúvisí s trestnoprávnym konaním vedeným pod sp. zn. OÚJP-194/10-TT-1999,

- 7. februára 2007 okresný súd vydal uznesenie č. k. 17 C/85/1999-149, ktorým nevyhovel návrhu sťažovateľa na pokračovanie v konaní,

- 20. februára 2007 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k. 17 C/85/1999-149 zo 7. februára 2007,

- 5. marca 2007 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o odvolaní,

- Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 10 Co/43/2007 z 31. mája 2007 uznesenie okresného súdu potvrdil a spis vrátil okresnému súdu 12. júna 2007,

-   18.   júna   2007   okresný   súd   vydal   uznesenie   č.   k.   17   C/85/1999-199,   ktorým oslobodil sťažovateľa od súdnych poplatkov a konanie o návrhu sťažovateľa na ustanovenie mu zástupcu z radov advokátov zastavil,

- 16. júla 2007 okresný súd vykonal dopyt na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Trnava, Úrade justičnej a kriminálnej polície, aby v lehote 5 dní oznámilo, v akom štádiu   sa   nachádza   trestné   konanie   vedené   pod   sp.   zn.   ČVS:   OÚV-194/10-1999   Mč obvinených JUDr. F. G. a F. G. ml., či vo veci bola podaná obžaloba,

- Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Trnava, Úrad justičnej a kriminálnej polície Trnava 31. júla 2007 okresnému súdu oznámilo, že trestná vec obvinených JUDr. F. G. a F. G. ml. bola Okresnou prokuratúrou Trnava (ďalej len „okresná prokuratúra“) vrátená na došetrenie.

- 10. októbra 2007 okresný súd vykonal dopyt na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Trnava, Úrade justičnej a kriminálnej polície Trnava, aby v lehote 5 dní oznámilo, v akom štádiu sa nachádza trestné konanie vedené pod sp. zn. ČVS: OÚV-194/OEK-TT-1999 Ha obvinených JUDr. F. G. a F. G. ml., a či vo veci bola podaná obžaloba,

- Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Trnava, Úrad justičnej a kriminálnej polície Trnava 23. októbra 2007 okresnému súdu oznámilo, že trestná vec obvinených JUDr. F. G. a F. G. ml. je v štádiu šetrenia,

-   21.   novembra   2007   požiadal   Okresný   súd   Galanta   o   zapožičanie   spisu   sp.   zn. 17 C/85/1999; listom z 28. novembra 2007 bol spis na dobu 10 dní zapožičaný Okresnému súdu Galanta,

- 1. februára 2008 okresný súd vykonal dopyt na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Trnava, Úrade justičnej a kriminálnej polície Trnava, aby v lehote 5 dní oznámilo, či v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OÚV-194/OEK-TT-1999 Ha obvinených JUDr. F. G. a F. G. ml. bola podaná obžaloba,

- Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Trnava, Úrad justičnej a kriminálnej polície Trnava 6. februára 2008 okresnému súdu oznámilo, že v trestnej veci obvinených JUDr. F. G. a F. G. ml. bol podaný návrh na podanie obžaloby 30. novembra 2007,

- okresný súd vykonal dopyt na okresnej prokuratúre, aby v lehote 5 dní oznámila, v akom štádiu sa nachádza trestné konanie vedené pod sp. zn. ČVS: OÚV-194/10-1999 Mč obvinených JUDr. F. G. a F. G. ml.,

- okresná prokuratúra listom z 12. mája 2008, ktoré bolo doručené okresnému súdu 19. mája 2008, oznámila, že trestné konanie vedené proti obvineným JUDr. F. G. a F. G. ml. bolo uznesením okresnej prokuratúry sp. zn. 2 Pv 221/03 z 21. decembra 2007 zastavené; uznesenie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť 3. apríla 2008,

- 13. mája 2008 dala sudkyňa kancelárii pokyn, aby zaslala odporcovi žalobný návrh a   doplňujúce   návrhy   sťažovateľa,   aby   sa   k   nim   vyjadril   v   lehote   15   dní,   a   pokyn   na nariadenie termínu pojednávania na 10. júl 2008,

- sťažovateľ listom z 2. júna 2008 navrhol okresnému súdu vykonanie dokazovania konkrétnymi svedkami,

- sťažovateľ listom z 5. júna 2008 požiadal okresný súd o ustanovenie právneho zástupcu na celé konanie vzhľadom na svoju zlú finančnú situáciu a zlý zdravotný stav,

-   26.   júna   2008   okresný   súd   vydal   uznesenie   č.   k.   17   C/85/1999-207,   ktorým ustanovil sťažovateľovi na zastupovanie v konaní pred súdom advokátku,

-   1.   júla   2008   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   odporcu   k   žalobnému návrhu,

-   10.   júla   2008   okresný   súd   uskutočnil   súdne   pojednávanie   za   prítomnosti sťažovateľa;   ustanovená   advokátka   sťažovateľa   sa   ospravedlnila   z   pojednávania   súdu z dôvodu, že predvolanie na pojednávanie jej bolo doručené 9. júla 2008 a nemala čas na prípravu   vo   veci;   na   pojednávaní   okresný   súd   uznesením   rozhodol   o   nepripustení   do konania navrhovaného odporcu v 2. a 3. rade, vylúčil na návrh navrhovateľa na zaplatenie spôsobenej škody 2 000 000 Sk na samostatné konanie, pripustil zmenu žalobného návrhu na   určenie   neplatnosti   danej   výpovede   z   pracovného   pomeru   odporcom   sťažovateľovi, nepripustil   zmenu žalobného návrhu,   ktorým   súd   zakazuje výmaz a   zrušenie   firmy   A., s. r. o., B., a zablokovanie jej bankových účtov, a pojednávanie odročil na 16. október 2008,

- 16. októbra 2008 okresný súd uskutočnil súdne pojednávanie a po vypočutí odporcu a   prednese   vyjadrenia   právnej   zástupkyne   sťažovateľa   pojednávanie   odročil   na 27. november 2008,

-   27.   novembra   2008   okresný   súd   uskutočnil   súdne   pojednávanie   a po   prednese vyjadrenia právnej zástupkyne sťažovateľa pojednávanie odročil na neurčito,

-   sťažovateľ   25.   novembra   2008   doručil   okresnému   súdu   potvrdenie   o   svojej práceneschopnosti od 12. novembra 2008,

- okresný súd listom z 5. decembra 2008 požiadal Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, aby v lehote 10 dní predložila uznesenie č. k. XV/2/PZ 6108-17 z 25. júna 2008, ktoré bolo okresnému súdu doručené 30. decembra 2008,

- 30. januára 2009 okresný súd vykonal dopyt na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Trnava, Úrade justičnej a kriminálnej polície Trnava, aby v lehote 10 dní oznámilo, v akom štádiu sa nachádza trestné konanie vedené pod sp. zn. ČVS: OÚV-194/OEK-TT-1999 Ma obvinených JUDr. F. G. a spol.,

- Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Trnava, Úrad justičnej a kriminálnej polície Trnava 19. februára 2009 okresnému súdu oznámilo, že trestná vec obvinených JUDr. F. G. a spol. je v štádiu vyšetrovania,

-   23.   marca   2009   okresný   súd   vydal   uznesenie   č.   k.   17   C/85/1999-257,   ktoré nadobudlo právoplatnosť 30. apríla 2009, ktorým vyslovil, že prerušenie konania vo veci sp. zn. 17 C/85/1999 trvá,

- 23. októbra 2009 okresný súd vykonal dopyt na okresnej prokuratúre, aby v lehote 5 dní oznámila, v akom štádiu sa nachádza trestné konanie vedené pod sp. zn. Pv 221/03,

- okresná prokuratúra 28. októbra 2009 okresnému súdu oznámila, že uznesením z 31. júla 2009 bolo trestné stíhanie obvinených JUDr. F. G. a spol. zastavené. Krajská prokuratúra v Trnave uznesením sp. zn. 2 KPt 284/03 z 13. októbra 2009 zamietla sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania. Uznesenie o zastavení trestného stíhania nadobudlo právoplatnosť 13. októbra 2009,

-   súdne   pojednávanie nariadené na 28.   január 2010   okresný   súd zrušil   a nariadil nový termín na 18. marec 2010 z dôvodu onemocnenia právnej zástupkyne sťažovateľa,

- súdne pojednávanie 18. marca 2010 nebolo uskutočnené, pretože nebolo vykázané predvolanie   na   pojednávanie   sťažovateľovi   a   jeho   právnej   zástupkyni;   na   súdne pojednávanie sa nedostavil odporca, ktorý sa ospravedlnil z účasti na pojednávaní. Okresný súd pojednávanie odročil na 13. máj 2010,

- sťažovateľ listom z 23. marca 2010 podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní,

- okresný súd 13. mája 2010 uskutočnil súdne pojednávanie, na ktorom vypočul sťažovateľa a odporcu a pojednávanie odročil na neurčito,

- okresný súd listom zo 14. mája 2010 požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Trnava, Úrad justičnej a kriminálnej polície Trnava, aby v lehote 5 dní zaslalo spis sp. zn. ČTS: ORP-173/TTO-1999,

- sťažovateľ v liste z 10. júna 2010 poukázal na prieťahy v konaní a požiadal okresný súd o zrušenie uznesenia na právne zastupovanie v konaní pre advokátku JUDr. A. V. z dôvodu, že s ním nespolupracuje,

- 16. júna 2010 okresný súd vydal uznesenie č. k. 17 C/85/1999-347, ktoré nadobudlo právoplatnosť   26.   júla   2010,   ktorým   rozhodol,   že   prerušenie   konania   vo   veci   sp.   zn. 17 C/85/1999 trvá.

III.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

9. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd,   pokiaľ ide   o   právo   na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).

10.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov (i práva   na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote)   je   podľa   ustálenej   judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec   bola   čo   najrýchlejšie   prejednaná a   rozhodnutá.   Sudca   je podľa   §   117   ods.   1   OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa   ktorého sa   pojednávanie môže odročiť   len   z dôležitých   dôvodov,   ktoré sa   musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

11. Podľa ods. 1 § 135 OSP súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že   bol   spáchaný   trestný   čin,   priestupok   alebo   iný   správny   delikt   postihnuteľný   podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Podľa § 111 ods. 1 a 2 OSP ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.

12. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

13. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je posúdenie nároku sťažovateľa na zaplatenie odmeny z pracovného pomeru s prísl., t. j. ide o existenčnú vec, kde sa predpokladá osobitná pozornosť venovaná efektívnemu a rýchlemu postupu súdu, aby bol naplnený účel príslušného (v danom prípade súdneho) konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená (§ 6 a § 100 ods. 1 OSP) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o   rozhodnutie   (napr.   I.   ÚS   142/03,   I.   ÚS   145/03,   I.   ÚS   158/04).   Z   hľadiska   súdneho prieskumu sa konanie začalo podaním žaloby o zaplatenie odmeny z pracovného pomeru s prísl. 20. októbra 1999, ktoré doteraz nie je skončené ani na prvom stupni.

14. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd bral do úvahy aj v predmetnom prípade   skutkový   stav   veci   a   platnú   právnu   úpravu   (II.   ÚS   26/95,   I.   ÚS   92/97   a   iné) relevantnú   pre   rozhodnutie.   Na   základe   týchto   hľadísk   konanie   o   zaplatenie   odmeny z pracovného pomeru nehodnotil ako právne zložité konanie.

15.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd zistil, že sťažovateľ sa zásadným spôsobom nepodieľal na   prieťahoch   v   konaní.   Práve   naopak,   sťažovateľ   opakovane   (30.   decembra   2006, 23. marca 2010, 10. júna 2010) poukazoval na prieťahy v konaní.

16. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom   zbytočné   prieťahy   v   konaní   posudzoval   ako   celok   s   prihliadnutím   na   všetky okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov. Pokiaľ ide o postup   okresného   súdu,   ústavný   súd   vychádzal   nielen   z   hľadiska   sťažovateľom namietaného   obdobia   zbytočných   prieťahov,   ale   aj   z   hľadiska   celkového   priebehu posudzovaného   konania.   Pri   skúmaní   skutočnosti,   či   v   dôsledku   jeho   postupu   došlo k porušeniu uvedeného základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, aj keď čiastočne plynulému postupu bránila zákonná prekážka prerušeného konania. Okresný súd uznesením č.   k.   17 V/185/1999-74   z   21.   marca   2005   prerušil   súdne   konania   z   dôvodu,   že   proti odporcovi je na základe uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trnava, Úradu justičnej a kriminálnej polície sp. zn. ČVS: OÚV-194/10-1999 Mč vedené trestné stíhanie pre trestný čin poškodzovania veriteľa, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Okresnému súdu bola 19. mája 2008 doručená informácia o tom, že odpadla prekážka, pre ktorú konanie bolo prerušené, a pokračoval v konaní až do 23. marca 2009,   keď   vydal   uznesenie   č.   k.   17   C/85/1999-257,   ktoré   nadobudlo   právoplatnosť 30. apríla 2009, že prerušenie vo veci trvá. Okresnému súdu bola 26. októbra 2009 doručená informácia o tom, že odpadla prekážka, pre ktorú konanie bolo prerušené, a pokračoval v konaní až do 16. júna 2010, keď vydal uznesenie č. k. 17 C/85/1999-347, ktoré nadobudlo právoplatnosť   26.   júla   2010,   ktorým   rozhodol,   že   prerušenie   konania   vo   veci   sp.   zn. 17 C/85/1999 trvá. Obdobie, keď bolo konanie prerušené (od 21. marca 2005 do 19. mája 2008, ďalej od 23. marca 2009 do 26. októbra 2008 a od 16. júna 2010), nemožno pričítať na ťarchu okresného súdu, lebo konaniu bránila zákonná prekážka.

17.   Vychádzajúc   z   predloženej   sťažnosti   a   pripojených   dokumentov,   ako   aj   zo stanovísk   účastníkov   konania   a   na   vec   sa   vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd konštatuje   predovšetkým   neefektívne   správanie   okresného   súdu,   ktoré   v   spojitosti s celkovou dĺžkou súdneho konania (viac ako 11 rokov) a už konštatovanými prieťahmi ústavným súdom (nález sp. zn. I. ÚS 248/06 zo 6. decembra 2006) mali za následok zistenie ďalších prieťahov (od januára 2006), pretože okresný súd nevykonával úkony smerujúce k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádzal. Ústavný súd sa priklonil k názoru sťažovateľa, že k zbytočným prieťahom v konaní došlo, resp. konanie pred okresným súdom v okolnostiach posudzovanej veci nie je efektívne; napriek tomu, že v predmetnej veci okresný súd konanie prerušil, následne vo veci konal (a určité úkony uskutočnil),   aby   opakovane konanie prerušil.   Okresný   súd   vzhľadom   na celkovú   dĺžku konania a už uvedené rozhodnutie ústavného súdu o zistených prieťahoch teda nekonal sústredene   a   efektívne,   o   čom   svedčí   skutočnosť,   že   vykonal   úkon   (13.   mája   2008), s odstupom 9 rokov od začatia súdneho konania vo veci, ktorým sa žalobný návrh mal zaslať   odporcovi   na   vyjadrenie,   ďalej   od   28.   októbra   2009   (keď   okresná   prokuratúra oznámila právoplatnosť uznesenia o zastavení trestného stíhania) nevykonal úkony vo veci až do 28. januára 2010 a súdne pojednávanie 18. marca 2010 nebolo uskutočnené, pretože včas   nezabezpečil   predvolanie   na   pojednávanie   sťažovateľa   a jeho   právnu   zástupkyňu a súdne pojednávanie muselo byť odročené na 13. máj 2010.

18. Okresný súd si teda nezvolil taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr   odstráni   stav   právnej   neistoty,   kvôli   ktorému   sa   sťažovateľ   obrátil   na   súd   so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd nevyužil možnosti, ktoré mu zákon umožňoval na odstránenie prieťahov v konaní.

19.   Z   dosiaľ   vykonaných   úkonov   súdu   vyplýva,   že   okresný   súd   bol   v   spore sťažovateľa mimo času prerušenia konania v podstate nečinný. Nečinnosť okresného súdu charakterizuje konanie vedené pod sp. zn. 17 C/85/1999 ako celok, a preto ústavný súd nepovažuje za potrebné hodnotiť sporadické úkony okresného súdu. Ústavný súd si rovnako povšimol,   že   k samotnému   prerušeniu   konania   došlo   v počiatočnej   fáze   na   základe návrhu/vyjadrenia sťažovateľa, avšak v neskoršom čase sám sťažovateľ opakovane urgoval okresný súd, aby v konaní pokračoval a rozhodol. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že okresný súd uskutočňoval súdne pojednávania, ktoré však odročoval, ale za takmer 12 rokov trvania súdneho sporu na prvom stupni okresný súd v merite veci ani raz nerozhodol.

20. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   17   C/85/1999   (teda   aj   v čase   po predchádzajúcom   rozhodnutí   ústavného   súdu   sp.   zn.   I.   ÚS   248/06)   došlo   k   zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku nálezu).

21.   Aj   napriek   zisteniu   ústavného   súdu,   že   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom, neprikázal mu, aby vo veci sp. zn. 17 C/85/1999 konal bez zbytočných prieťahov vzhľadom na to, že táto povinnosť mu už bola uložená nálezom ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 248/06 zo 6. decembra 2006 (m. m. I. ÚS 232/05, IV. ÚS 187/05, II. ÚS 96/06, IV. ÚS 45/07, IV. ÚS 99/07). Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

22.   Podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy   ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné   zadosťučinenie.   Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o   ústavnom   súde   ak   ústavný   súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné   zadosťučinenie   v   sume   10 000   €.   Pri   určení   primeraného   finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 17 C/85/1999   a   berúc   do   úvahy   konkrétne   okolnosti   prípadu   ústavný   súd   považoval priznanie sumy 4 000 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku nálezu).

23. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešnému sťažovateľovi vznikli   trovy   konania   z   dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátom.   Advokátka   vykonala 2 úkony   právnych   služieb,   a   to   prevzatie   a   prípravu   zastupovania,   spísanie   a   podanie doplnenia sťažnosti 5. novembra 2010. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov   (ďalej len   „vyhláška“) je 1/6   z výpočtového základu   721,40   €   a predstavuje 120,23 € + paušál 7,21 € = 127,44 €. Celková priznaná odmena za vykonané dva úkony právnej pomoci (127,44 € x 2) predstavuje sumu 254,88 €.

24.   Keďže   ústavný   súd   po   splnení   podmienok   ustanovil   sťažovateľovi   právnu zástupkyňu   na   jeho   zastupovanie   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   uložil   Kancelárii ústavného súdu uhradiť ustanovenej právnej zástupkyni trovy právneho zastúpenia.

25. Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľom rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

26. Podľa ustanovenia § 31a zákona o ústavnom súde sa na konanie pred ústavným súdom použijú primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 148 ods. 1 OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré   platil,   pokiaľ   u   nich   nie   sú   predpoklady   na   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov. Vzhľadom na uvedené ústavný súd zároveň uložil okresnému súdu (v bode 4 výroku tohto rozhodnutia) povinnosť uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia na účet ústavného súdu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

27. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2011