znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 288/2012-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   S.   T.,   L.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   M.   P., Advokátska kancelária, M., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu   ochranu   zaručeného   v   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a   základných   slobôd   uznesením   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru,   odboru kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality Žilina sp. zn. ČVS: ORP-219/OEK-ZA-2011 z 5. mája 2011, uznesením Okresnej prokuratúry Martin č. k. 3 Pv 136/08-83 z 23. septembra   2011,   postupom   Krajskej   prokuratúry   v   Žiline   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 1   KPt   566/08   a   jej   listom   z   23.   decembra   2011   a   postupom   Generálnej prokuratúry   Slovenskej   republiky   v konaní vedenom   pod sp.   zn. XV/2   Pz 106/11   a jej oznámením z 20. decembra 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. S. T.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára 2012   doručená   sťažnosť   JUDr.   S.   T.,   L.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietala porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   uznesením   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru,   odboru   kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality Žilina (ďalej len „OR PZ“) sp. zn. ČVS: ORP-219/OEK-ZA-2011   z   5.   mája 2011,   uznesením   Okresnej   prokuratúry   Martin   (ďalej   len „okresná prokuratúra“) č. k. 3 Pv 136/08-83 z 23. septembra 2011, postupom Krajskej prokuratúry   v   Žiline   (ďalej   len   „krajská   prokuratúra“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 1 KPt 566/08   a   jej   listom   z   23.   decembra   2011   a   postupom   Generálnej   prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. XV/2 Pz 106/11 a jej oznámením z 20. decembra 2011.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľke bola uznesením vyšetrovateľa OR PZ vydaným 5. mája 2011 pod sp. zn. ČVS: ORP-219/OEK-ZA-2011 podľa § 70 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) uložená poriadková pokuta v sume 1 000 €, lebo v rámci trestného stíhania pri výsluchu svedka   T.   T.   ako obhajkyňa obvineného   M. R.   napriek predchádzajúcemu napomenutiu rušila tento vyšetrovací úkon a k vyšetrovateľovi OR PZ sa správala urážlivo.

Sťažovateľka   proti   rozhodnutiu   vyšetrovateľa   OR   PZ   podala   sťažnosť,   o   ktorej okresná prokuratúra uznesením č. k. 3 Pv 136/08-83 z 23. septembra 2011 rozhodla tak, že ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietla ako nedôvodnú.

Vzhľadom na nesúhlas s vybavením jej sťažnosti podala sťažovateľka 3. októbra 2011 krajskej prokuratúre a súčasne aj generálnej prokuratúre podanie označené ako „1. Žiadosť o preskúmanie rozhodnutia - zrušenie uznesenia Okresnej prokuratúry v Martine zo dňa 23. 09. 2011, číslo 3 Pv 136/08-83 v náväznosti uznesenia vyšetrovateľa OR   PZ   Žilina   ČVS:   ORP-219/OEK-ZA-2011   zo   dňa   5.   5.   2011...,   eventuálne   žiadosť o odpustenie poriadkovej pokuty.

2.   Žiadosť o odklad vykonateľnosti rozhodnutia o uložení poriadkovej pokuty do doby vybavenia podnetu.

3. Sťažnosť na prieťahy v konaní“.

Krajská   prokuratúra   toto   podanie   sťažovateľky   v   časti   požiadavky   na   zrušenie rozhodnutia   okresnej   prokuratúry   postúpila   v   novembri   2011   generálnej prokuratúre z dôvodu   vecnej   príslušnosti.   O   tom   upovedomila   sťažovateľku   listom č. k. 1 KPt 566/08-54 z 23. decembra 2011, v ktorom zároveň konštatovala, že namietané prieťahy v postupe okresnej prokuratúry nezistila, preto v tejto časti podanie ako nedôvodné odložila.

Generálna prokuratúra podanie z 3. októbra 2011 posúdila ako návrh sťažovateľky na postup podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku, t. j. zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní generálnym prokurátorom Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“). Generálna prokuratúra však dôvod na použitie tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezistila a navyše s poukazom na ustanovenie § 364 ods. 1 Trestného poriadku, nepovažovala sťažovateľku za oprávnenú osobu na podanie takéhoto návrhu. O vybavení podania generálna prokuratúra informovala sťažovateľku listom č. k. XV/2 Pz 106/11-10 z 20.   decembra   2011.   V   časti   namietaných   prieťahov   v   postupe   okresnej   prokuratúry pri vybavovaní sťažnosti sťažovateľky proti uzneseniu vyšetrovateľa OR PZ z 5. mája 2011 generálna prokuratúra postúpila jej podanie krajskej prokuratúre na ďalšie konanie.

Podľa   názoru   sťažovateľky   rozhodnutiami   vyšetrovateľa   OR   PZ   a   okresnej prokuratúry, ako aj postupmi krajskej prokuratúry a generálnej prokuratúry bolo porušené jej   základné   právo   na   inú   právnu   ochranu   zaručené   v   čl.   46   ods.   1   ústavy   a   právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo odôvodnila takto:„Sťažovateľke   je   uložená   poriadková   pokuta...   bez   odôvodnenia,   a   to   tak   čo do dôvodu,   ako   aj   výšky,   pričom   dozorujúci   prokurátor   v   zásade   na   odôvodnenie napadnutého   uznesenia   vyšetrovateľa   odkazuje,   bez   toho,   aby   sa   zaoberal   dôvodmi sťažnosti a zákonnými možnosťami uloženia pokuty. Ani podnety adresované na Krajskú prokuratúru   Žilina   a Generálnu   prokuratúru   SR   sa   dôvodmi   sťažnosti   nezaoberali a neskúmali ani zákonné možnosti uloženia pokuty...

... V zápisnici o úkone nie je zdôvodnené ako malo dôjsť k rušeniu úkonu... Samotné rušenie malo byť odôvodnené v čom malo spočívať.   Týmto sa tak vyšetrovateľ,   ako aj prokurátor, ktorý rozhodoval o sťažnosti vôbec nezaoberal. Podnet na KP Žilina, ako aj GP SR takisto nebol vybavený v tom smere, že rušenie nie je odôvodnené, a teda či takáto skutočnosť ako podmienka uloženia poriadkovej pokuty nastala...

Obhajca (sťažovateľka) sa urážlivo nesprával. V zápisnici o úkone nie je zdôvodnené ako malo dôjsť k správaniu sa urážlivo... Samotné správanie urážlivo malo byť odôvodnené v čom malo správanie a intenzita urážania spočívať. Týmto sa tak vyšetrovateľ, ako aj prokurátor, ktorý rozhodoval o sťažnosti vôbec nezaoberal. Podnet na KP Žilina, ako aj GP SR takisto nebol vybavený v tom smere, že malo nastať také správanie, ktorého intenzita bola urážlivá voči policajtovi, a teda odôvodnenie či takáto skutočnosť ako podmienka uloženia poriadkovej pokuty nastala...

Vyšetrovateľ   síce   zaprotokoloval   upozornenie,   avšak   takémuto   zaprotokolovaniu chýbala dôvodnosť, a to vyššie uvedených zákonných podmienok na uloženie pokuty, teda že pred upozornením muselo nastať rušenie konania alebo urážlivé konanie.

Trváme na tom, že nebolo preukázané, že by zo strany sťažovateľky ako obhajcu malo   dôjsť   k   urážlivému   správaniu,   a   že   by   sa   malo   podľa   vyjadrenia   dozorujúceho prokurátora jednať o také správanie sa osoby voči orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu, ktoré znevažuje autoritu týchto orgánov, pričom môže ísť o verbálny prejav, ale aj o urážku skutkom.

Ďalej   aj   časový   horizont   uloženia   pokuty   nezodpovedá   obsahu   ustanovenia Trestného poriadku - ak teda už pokuta mala byť uložená, mala byť uložená počas úkonu a toto malo byť zaprotokolované v zápisnici o úkone a následne len písomne vyhotovené rozhodnutie...

Uloženie pokuty po úkone za údajné verbálne útoky, nespĺňalo účel tak, ako to má na mysli § 70 ods. 1 Tr. por., nakoľko hovorí o uložení poriadkovej pokuty v čase, kedy má dochádzať ku rušivému konaniu, ale po skončení úkonu predsa nedochádzalo k rušeniu, úkon bol ukončený...

Vyšetrovateľ neuviedol, čo konkrétne za verbálny útok mal nastať zo strany obhajcu, prečo nie je citované konkrétne zasahovanie obhajcu do úkonu?

Vo   veci   výšky   uloženej   pokuty   nie   je   daná   ani   zmienka,   a   to   tak   zo   strany vyšetrovateľa a ani dozorujúceho prokurátora...

Krajská   prokuratúra   v   Žiline,   ani   Generálna   prokuratúra   Slovenskej   republiky nepostupovala   v   zmysle   §   31   zákona   č.   153/2001   o   prokuratúre   v   znení   neskorších predpisov... Podnet vybavovali len v intenciách Trestného poriadku.

Pokiaľ   však   dozorujúci   prokurátor   a   následne   Krajská   prokuratúra   Žilina a Generálna prokuratúra SR v rámci svojich rozhodovaní a vybavovaní podnetu, takéto rozhodnutie...,   ktoré je v rozpore so zákonom nezrušili, v takejto podobe je daný súhlas na nezákonný   postup   vyšetrovateľa   a   vytvorili   tým   aj   nebezpečný   precedens   smerujúci k porušovaniu základných práv obvineného a súčasne aj obhajcov v trestnom konaní, čím stráca právo na obhajobu akýkoľvek význam... Jedná sa o porušenie práva sťažovateľa, nakoľko napriek písomnému odôvodneniu námietok v rámci sťažnosti a podnetov sa žiaden úsek prokuratúry námietkami nezaoberal...

Máme za to, že orgány verejnej moci nemôžu prijímať také rozhodnutia, ktoré môžu svojimi účinkami porušiť základné práva a slobody fyzických a právnických osôb, najmä ak nie sú odôvodnené, svojvoľné, arbitrárne a nedávajú odpoveď na podstatu veci.

Výklad a používanie ustanovení Trestného poriadku upravujúci inštitút poriadkovej pokuty musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníka konania na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru...

Ako dôležitý fakt týkajúci sa doručenia Uznesenia OR PZ Žilina zo dňa 5. 5. 2011, sťažovateľka   uvádza:   V   predmetnom   uznesení   vyšetrovateľ   uložil   osobe   JUDr.   S.   T.  ... poriadkovú pokutu. Poriadkovú pokutu ukladal sťažovateľke ako fyzickej osobe - občanovi. Na identifikáciu vyšetrovateľ použil dátum narodenia, rodné číslo sťažovateľky a adresu trvalého   pobytu   sťažovateľky.   Napriek   tejto   skutočnosti   bolo   uznesenie   o   uložení poriadkovej pokuty doručované na adresu: AK JUDr. S. T., s. r. o., M., t. z. nie na adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, ktorej bola poriadková pokuta uložená...

... sťažovateľka je presvedčená že vyšetrovateľ si mýli pojmy a nie je zrejmé, komu vlastne ukladá pokutu. Týmto sa však prokurátor v žiadnom štádiu konania nezaoberal. Podľa § 36 ods. 1) Trestného poriadku - Obhajcom môže byť len advokát. - Nie s. r. o.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol, že

„1. Základné právo sťažovateľky JUDr. S. T. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresnej prokuratúry v Martine zo dňa 23. 09. 2011, číslo   3   Pv   136/08-83   v   náväznosti   uznesenia   vyšetrovateľa   OR   PZ   Žilina   ČVS:   ORP- 219/OEK-ZA-2011 zo dňa 5. 5. 2011, postupom Krajskej prokuratúry Žilina o spôsobe vybavenia podnetu zo dňa 23. 12. 2011 a Generálnej prokuratúry SR o spôsobe vybavenia podnetu zo dňa 20. 12. 2011 porušené bolo.

2. Uznesenie Okresnej prokuratúry v Martine zo dňa 23. 09. 2011, číslo konania 3 Pv 136/08-83 sa zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Okresná prokuratúra v Martine je povinná uhradiť JUDr. S. T. trovy právneho zastúpenia v sume 269,58 €... za 2 úkony právnej pomoci... na účet jej právnej zástupkyne JUDr. M. P.,... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“.

Sťažovateľka zároveň požiadala o odklad vykonateľnosti sťažnosťou napadnutých rozhodnutí   s   odôvodnením,   že „výkonom   rozhodnutia   uznesenia   Okresnej   prokuratúry v Martine zo dňa 23. 09. 2011, číslo 3 Pv 136/08-83 v nadväznosti na uznesenie OR PZ Žilina   ČVS:   ORP-219/OEK-ZA-2011   zo   dňa   5.   5.   2011   by   sťažovateľke   vznikla nenapraviteľná   a   neprimerane   väčšia   ujma,   než   aká   môže   vzniknúť   iným   osobám   pri odložení   vykonateľnosti“.   Napokon   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   „sťažnosť... prerokoval prednostne, pretože ide o naliehavú vec“.

Podaním   zo   16.   februára   2012   doručeným   ústavnému   súdu   21.   februára   2012 sťažovateľka doplnila sťažnosť o „písomné stanovisko GR SR zo dňa 07. 02. 2012, kde sťažovateľka v rámci využitia všetkých zákonných možností žiadala podaním zo dňa 17. 01. 2012, aby bol podnet opätovne preskúmaný nielen v intenciách § 363 ods. 1 Tr. por., ale v súlade   s   ustanovením   §   31   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre,   čo   jej   nebolo vyhovené“.

Prílohu   tohto   podania   tvoril   list   generálnej   prokuratúry   č.   k.   XV/2   Pz   6/12-3 zo 7. februára 2012.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhom na začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne   uvedených   v   tomto   zákone.   Viazanosť ústavného   súdu   návrhom   na   začatie   konania   sa   prejavuje   predovšetkým   vo   viazanosti petitom   návrhu   na   začatie   konania,   teda   tou   časťou   sťažnosti   (v   konaní podľa   čl.   127 ústavy), v ktorej sťažovateľ/ka špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§   20   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde),   čím   zároveň   vymedzí   predmet   konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ/ka domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil/a za porušovateľa svojich práv (m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).

Predmetom   sťažnosti   je   namietané   porušenie   základného   práva   na   súdnu   a   inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť uznesením vyšetrovateľa OR PZ vydaným 5. mája 2011 pod sp. zn. ČVS: ORP-219/OEK-ZA-2011, uznesením okresnej prokuratúry č. k. 3 Pv 136/08-83 z 23. septembra 2011, postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 KPt 566/08 a jej listom z 23. decembra 2011 a postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. XV/2 Pz 106/11 a jej oznámením z 20. decembra 2011.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

1. Sťažovateľka namieta porušenie ňou označených práv uznesením vyšetrovateľa OR PZ vydaným 5. mája 2011 pod sp. zn. ČVS: ORP-219/OEK-ZA-2011, ku ktorému malo dôjsť predovšetkým tým, že nebolo odôvodnené. K tomu ústavný súd poznamenáva, že proti tomuto rozhodnutiu bol prípustný riadny opravný prostriedok - sťažnosť (§ 70 ods. 3, resp. § 185 ods. 2 Trestného poriadku), ktorý sťažovateľka napokon aj využila a o ktorom rozhodovala a rozhodla okresná prokuratúra.

Ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou na tom, že každý sťažovateľ je pred podaním sťažnosti   ústavnému súdu   povinný vyčerpať všetky   právne prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne poskytuje   a   na   použitie   ktorých   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov   (napr. III. ÚS 152/03, IV. ÚS 126/07).  

Vyčerpanie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde   podmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany   základných   práv   a   slobôd pred ústavným súdom (napr. I. ÚS 256/05, IV. ÚS 126/07).

Sťažovateľka   vo   vzťahu   k   uzneseniu   vyšetrovateľa   OR   PZ   z   5.   mája   2011 v konečnom dôsledku tento prostriedok nápravy využila (sťažnosť z 12. mája 2011) a jej námietkami sa zaoberal prokurátor okresnej prokuratúry, ktorý o nich rozhodol uznesením č. k. 3 Pv 136/08-83 z 23. septembra 2011.  

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   vo   vzťahu   k   tej   časti sťažnosti,   ktorou   sťažovateľka   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   zaručeného ústavou, resp. práva zaručeného dohovorom uznesením vyšetrovateľa OR PZ z 5. mája 2011, Trestný poriadok zakladá právomoc príslušnej prokuratúry, čo vylučuje, aby o nej rozhodoval ústavný súd.

Keďže   v   danom   prípade   sa   sťažovateľka   už   domáhala   ochrany   svojich   práv uplatnením   právnych   prostriedkov   nápravy   adresovaných   orgánom   prokuratúry   podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ústavný súd jej sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu OR PZ odmietol ako neprípustnú (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

2. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy   a   práva   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru   uznesením   okresnej   prokuratúry č. k. 3 Pv 136/08-83 z 23. septembra 2011 ústavný súd poukazuje na tú skutočnosť, že toto rozhodnutie sťažovateľka požadovala podaním z 3. októbra 2011 adresovaným tak krajskej, ako aj generálnej prokuratúre zrušiť. Obe prokuratúry obsah podania vyhodnotili tak, že ide o návrh na postup generálneho prokurátora podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku, teda na zrušenie   právoplatného   rozhodnutia   v   prípravnom   konaní   (mimoriadny   opravný prostriedok). Krajská prokuratúra podanie sťažovateľky v tejto časti postúpila generálnej prokuratúre.

Generálna prokuratúra však dospela k záveru, že dôvody na zrušenie rozhodnutia vyšetrovateľa OR PZ z 5. mája 2011 a rozhodnutia okresnej prokuratúry z 23. septembra 2011 neboli zistené a že navyše sťažovateľka nie je osobou oprávnenou na podanie takéhoto mimoriadneho opravného prostriedku.

Ústavný súd v tejto súvislosti opäť upriamuje pozornosť na svoju judikatúru, podľa ktorej   nie   je   sťažnosť   fyzickej   alebo právnickej   osoby   podľa   čl.   127   ústavy   prípustná, pokiaľ sťažovateľ má k dispozícii opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky nápravy na dosiahnutie ochrany svojich základných práv alebo slobôd. Pretože aj v danom prípade sa   sťažovateľka   proti   rozhodnutiu   okresnej   prokuratúry   domáhala ochrany   svojich   práv uplatnením   právnych   prostriedkov   nápravy   adresovaných   nadriadeným   orgánom prokuratúry, ústavný súd sťažnosť aj v časti smerujúcej proti postupu okresnej prokuratúry odmietol ako neprípustnú (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Pre úplnosť ústavný súd na tomto mieste považuje za potrebné uviesť, že v rámci tohto konania o sťažnosti sťažovateľky sa nezaoberal otázkou účinnosti tohto právneho prostriedku   nápravy   [(§   53 ods.   1 zákona o   ústavnom   súde)   s prihliadnutím   na závery generálnej   prokuratúry   v   tejto   veci],   ktorý   sťažovateľka   zvolila   na   ochranu   svojich základných práv vo vzťahu k rozhodnutiu okresnej prokuratúry, ale ústavný súd vychádzal zo stavu, že sťažovateľka takto postupovala a týmto postupom určila aj spôsob preskúmania jej sťažnosti podanej ústavnému súdu.

3.   Pokiaľ   ide   o   namietané   porušenie   práv   sťažovateľky   postupom   krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 KPt 566/08 aj jej listom z 23. decembra 2011, ústavný   súd   poznamenáva,   že   týmto   listom   bolo   sťažovateľke   oznámené   postúpenie relevantnej časti sťažnosti generálnej prokuratúre a vo vzťahu k namietaným prieťahom v postupe okresnej prokuratúry bolo podanie odložené ako nedôvodné.

Pokiaľ   s   takýmto   postupom   vybavenia   podnetu   sťažovateľka   nesúhlasila,   mala k dispozícii   právny   prostriedok   nápravy   v   zmysle   príslušných   ustanovení   zákona č. 153/2011   Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o prokuratúre“).

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby..., ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania   alebo   vykonal   iné   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákonov   a   ostatných všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých   vykonanie   je   podľa   zákona oprávnený.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 54 ods. 2 zákona o prokuratúre na účely konania podľa tohto zákona alebo osobitného zákona a na vybavenie podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie

a) generálny prokurátor, ak ide o špeciálneho prokurátora, prokurátora generálnej prokuratúry okrem prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, krajského prokurátora alebo prokurátora krajskej prokuratúry,

b) špeciálny prokurátor, ak ide o prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, c) príslušný krajský prokurátor, ak ide o okresného prokurátora alebo prokurátora okresnej prokuratúry.

Pokiaľ sťažovateľka za podnet podľa § 31 zákona o prokuratúre považovala už svoje podanie   z   3.   októbra   2011   adresované   krajskej   prokuratúre,   s   vybavením   ktorého nesúhlasila,   potom   mala   možnosť   podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu krajskou prokuratúrou opakovaným podnetom, na vybavenie ktorého by bol oprávnený generálny prokurátor ako nadriadený orgán (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Z   doplnenia   sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   21.   februára   2012   vyplýva,   že sťažovateľka po podaní sťažnosti doručenej ústavnému súdu 16. januára 2012, podaním zo 17. januára 2012 adresovaným krajskej prokuratúre žiadala „o opätovné preskúmanie rozhodnutia - zrušenie uznesenia Okresnej prokuratúry v Martine zo dňa 23. 09. 2011, číslo 3 Pv 136/08-83 v náväznosti uznesenia vyšetrovateľa OR PZ Žilina ČVS: ORP-219/OEK- ZA-2011 zo dňa 5. 5. 2011...“, v ktorom navrhla preskúmať jej podnet v zmysle ustanovení §   31   zákona   o   prokuratúre.   Tento   „podnet“   sťažovateľky   bol   krajskou   prokuratúrou 23. januára   2012   predložený   generálnej   prokuratúre   z   dôvodu   príslušnosti.   Generálna prokuratúra podanie sťažovateľky vybavila listom zo 7. februára 2012, v ktorom okrem iného   uviedla,   že „zotrváva   na   stanovisku   generálneho   prokurátora   SR“,   ktoré   bolo sťažovateľke oznámené prípisom č. k. XV/2 Pz 106/11-10 z 20. decembra 2011, a ďalší návrh sťažovateľky zo 17. januára 2012 „bez ďalších opatrení odkladá“.

Táto skutočnosť nič nemení na závere, že sťažnosť v časti namietaného porušenia práv   sťažovateľky   postupom   krajskej   prokuratúry   a   jej   listom   sp.   zn.   1   KPt   566/08 z 23. decembra 2011 je neprípustnou z dôvodu existencie právnych prostriedkov nápravy, ktorými sa sťažovateľka mohla (a v konečnom dôsledku tak aj urobila) domáhať ochrany svojich základných práv a slobôd. To bolo dôvodom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

4. Obdobný záver platí aj pre namietané porušenie základného práva na inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru) postupom generálnej prokuratúry a jej oznámením č. k. XV/2 Pz 106/11-10 z 20. decembra 2011.

Taktiež v tomto prípade sa sťažovateľka mohla cestou opakovaného podnetu podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre domáhať preskúmania zákonnosti vybavenia jej podnetu z 3.   októbra   2011,   ak   so   závermi   uvedenými   v   oznámení   generálnej   prokuratúry z 20. decembra 2011 nesúhlasila.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd musel aj v tejto časti sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

5.   Nad   rámec   ústavný   súd   poznamenáva,   že   sťažovateľka   v   doplnení   sťažnosti predložila ústavnému súdu list generálnej prokuratúry č. k. XV/2 Pz 6/12-3 zo 7. februára 2012, ktorým bol vybavený jej podnet zo 17. januára 2012, avšak bez toho, aby požadovala jeho   preskúmanie   z   hľadiska   možného   zásahu   do   jej   základných   práv   alebo   slobôd. Sťažovateľka   ako   osoba   znalá   práva,   navyše   zastúpená   kvalifikovanou   právnou zástupkyňou, petit sťažnosti (návrh na rozhodnutie ústavného súdu), ktorým je ústavný súd v   zmysle   ustanovenia   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   viazaný,   v   tomto   smere neupravila, preto sa ústavný súd touto otázkou nezaoberal.

Napriek tomu ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie ustanovenia § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre, podľa ktorého ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným   podnetom   sa   rozumie   v   poradí   tretí   a   ďalší   podnet,   v   ktorom   podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Pretože sťažnosť bola ako celok odmietnutá a rozhodovanie o ďalších požiadavkách sťažovateľky (zrušiť rozhodnutie okresnej   prokuratúry, vrátiť jej vec na ďalšie konanie a priznať   sťažovateľke   trovy   právneho   zastúpenia)   je   viazané   na   vyslovenie   porušenia základného   práva   alebo slobody,   k   čomu   v   tomto   prípade   nedošlo,   bolo   bez   právneho významu sa týmito požiadavkami zaoberať.

Z   rovnakého   dôvodu   ústavný   súd   nerozhodoval   ani   o   návrhu   sťažovateľky na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia vyšetrovateľa OR PZ.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2012