znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 287/2012-9Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. H., B., právne zastúpeného advokátkou JUDr. A. Ch., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   opatrením   Krajskej   prokuratúry v Bratislave č. k. 1 KPt 125/12-7 z 23. marca 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. H.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. mája 2012 doručená sťažnosť Ing. J. H. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   opatrením   Krajskej   prokuratúry   v Bratislave   (ďalej   len „krajská   prokuratúra“)   č.   k.   1   KPt   125/12-7   z 23.   marca   2012   (ďalej   len   „napadnuté opatrenie krajskej prokuratúry“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako poškodený podal orgánom Policajného zboru Slovenskej republiky „... trestné oznámenie vo veci ublíženia na zdraví, ktorého sa mala dopustiť osoba...“. Uznesením   sp. zn. ČVS: ORP-2130/NMZ-B3-2011 z 22. júla 2011 bolo začaté trestné stíhanie vo veci pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Po vykonaní   dokazovania   a predovšetkým   vzhľadom   na   závery   znaleckého   skúmania   bola predmetná trestná vec uznesením z 26. októbra 2011 postúpená na ďalšie prerokovanie ako priestupok   na   odbor   všeobecnej   vnútornej   správy   Obvodného   úradu   v   B.   Proti   tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodol prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III uznesením č. k. 1 Pv 460/11-6 z 23. novembra 2011 tak, že ju zamietol. Proti tomuto   rozhodnutiu   sťažovateľ   podal „Návrh   poškodeného   na   zrušenie   rozhodnutia v prípravnom   konaní“,   o ktorom   bolo   rozhodnuté   napadnutým   opatrením   krajskej prokuratúry.

3.   Sťažovateľ   v podstatnom   uvádza,   že „Súčasťou   obsahu   základného   práva   na súdnu ochranu je aj právo účastníka, aby dostal odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné   otázky.   Krajská   prokuratúra...   vôbec   nereagovala   na   podstatnú   časť... námietok... (i) že páchateľ skutku mal úmysel spôsobiť sťažovateľovi ťažkú ujmu na zdraví... (ii)   že   páchateľ   skutku   sa   vyjadril   na   adresu   sťažovateľa   že...   radšej   bude   v base   ale sťažovateľ   bude   pod   drnom   (iii)   že   páchateľ   sťažovateľa   napadol   už   aj   v minulosti s roxorovou tyčou...“.

4. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľ požiadal ústavný súd, aby takto rozhodol:

„1. Základné právo Ing. J. H. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy... postupom Krajskej prokuratúry... v konaní vedenom pod sp. zn. 1 KPt 125/12-7 porušené bolo.

2. Krajskej prokuratúre sa vec vedená pod sp. zn. 1 KPt 125/12-7 vracia na ďalšia konanie.

3. Ing. J. H. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 2.000 €...“

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (v tomto prípade sťažnosti) podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7.   Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   sa   každý   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

8. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov.

9. Podľa   § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

10.   Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 34 ods. 2 citovaného zákona   ďalší   opakovaný   podnet   v tej   istej   veci   vybaví   nadriadený   prokurátor   uvedený v odseku   1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

11. Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného predpisu, či sú splnené podmienky na podávanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený. Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet   je   dôvodný,   vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a ostatných všeobecne   záväzných   právnych   predpisov   podľa   tohto   zákona   alebo   podľa   osobitných predpisov.

12. Ústavný súd uznáva opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre za účinný prostriedok   ochrany   základných   práv   vrátane   takého   práva,   ktoré   uplatnil   sťažovateľ. Sťažovateľ   uviedol,   že   jeho   podanie („Návrh   poškodeného   na   zrušenie   rozhodnutia v prípravnom   konaní“) bolo   vybavené   krajskou   prokuratúrou.   Proti   jej   opatreniu   má možnosť (postupom podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre) obrátiť sa na generálneho prokurátora Slovenskej republiky ako nadriadenú súčasť v systéme orgánov prokuratúry Slovenskej republiky.

13. Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon   sťažovateľovi   na   ochranu   jeho   základných   práv   a slobôd   účinne   poskytuje   a na ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z atribútov prípustnosti   sťažnosti   podľa   čl.   127 ods.   1 ústavy,   a teda   podmienkou   konania vo   veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

14. Ústavný súd v predchádzajúcich konaniach opakovane vyslovil právny názor, že vynechanie tejto inštitúcie v sústave orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať   podaním   sťažnosti   v konaní   pred   ústavným   súdom,   pretože   takto   by   sa obmedzovala   možnosť   orgánov   prokuratúry   vo   vlastnej   kompetencii   nielen   zistiť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by   účinne   napomohli   odstráneniu   procesných   alebo   faktických   prekážok   sťažovateľom požadovaného postupu orgánov činných v trestnom konaní.

15.   Ústavný   súd   zotrváva   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   na   tom,   že sťažovateľ je pred podaním sťažnosti   ústavnému súdu   povinný vyčerpať všetky   právne prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne poskytuje   a na   ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov   (napr. III. ÚS 152/03).   Keďže   v danom   prípade   sťažovateľ   uvedeným   spôsobom   nepostupoval, ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   jeho   sťažnosť   nie   je   pre   nevyčerpanie   dostupných a účinných   právnych   prostriedkov   ochrany   ním   označených   základných   práv   prípustná, a preto ju podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol ako neprípustnú.

16. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd nemohol zaoberať opodstatnenosťou   námietok   v nej   uvedených.   Zároveň   stratilo   opodstatnenie   zaoberať sa ďalšími   návrhmi   sťažovateľa   na   ochranu   ústavnosti,   keďže   rozhodovanie   o nich   je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy).P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 13. júna 2012