znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 287/09-133

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. októbra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť D. S., B., K. G., Ľ., JUDr. M. S., B., M. K., R., Ing. M. Č., S., RNDr. M. R., B. B., Ing. P. H., P., M. K., Česká republika, V. S., P., L. R., K., Mgr. Z. M., N., O. P., K., M. V., B., E. B., K., P. H., B., Mgr. Z. P., L. H., M. Š., T., P. S., M., T. Š., B., Mgr. Z. P., D., J. G., B., A. C., T., A. N., S., R. R., O., R. S., K., M. P., P., Ing. M. S., P., D. K., P., Z. M., Ž., Ing. J. D., V., Mgr. A. T., B., Ing. arch. K. H., P., Ing. B. S., Z., Ing. M. S., Z., J. C., B., Ing. J. V., B., M. M., B., Mgr. P. H., S., P. C., Česká republika, I. K., Česká republika, J. B. P., E. M., G., D. K., H., P. S., Š., Mgr. E. S., B., R. M., M., M. M., N., L. K., N., R. P., N., J. Š., S., Z. K., B., V. J., S., Ing. J. O., K., Mgr. S. P., PhD., H., Ing. Z. B., R., I. B., B., Ing. M. P., D., MVDr. J. P., D. K., Mgr. P. S., B., R. D., P., A. P., B., Mgr. J. F., V., M. B., S., Ing. P. J., T., J. T., M., MVDr. T. L., K., Mgr. T. B., M., I. V., B., J. V., B., MUDr. B. K., B., M. Š., B., H. M., Z., Ing. arch. D. S., H., B., M. B., P., Mgr. A. S., Česká republika, V. Z., Česká republika, V. G., P., M. O., R., M. K., P., K. S., S., L. B., Z., M. B. Z., Ing. M. K. ml., L. H., Ing. K. K. ml., L. Ing. L. K., L., M. K., B., Z. K., B., Ľ. F., B., M. S., L., K. Š., B., P. K., B., Ing. E. V., B., J. H., T., Bc. V. K., Š., Mgr. P. Ž., B., I. K., B., Ing.   S.   L.,   O.,   Mgr.   I.   N.,   B.,   Česká   republika,   a A.   J.,   Česká   republika,   zastúpených advokátkou   JUDr.   I.   R.,   K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva na priaznivé   životné   prostredie   podľa   čl.   44   ods.   1 v spojení   s čl.   46   ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 7 a čl. 8 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia   postupmi   Ministerstva   pôdohospodárstva   Slovenskej   republiky   a Ministerstva životného   prostredia   Slovenskej   republiky   pri   príprave   a predkladaní materiálu č. 27379/2008 „Návrhu   legislatívnych,   inštitucionálnych   a ekonomických   opatrení na zmiernenie a následné zastavenie podkôrnikovej kalamity v smrečinách na Slovensku“ a uznesením vlády Slovenskej republiky č. 878/2008 z 3. decembra 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. S., K. G., JUDr. M. S., M. K., Ing. M. Č., RNDr. M. R., Ing. P. H., M. K., V. S., L. R., Mgr. Z. M., O. P., M. V., E. B., P. H., Mgr. Z. P., M. Š., P. S., T. Š., Mgr. Z. P., J. G., A. Ch., A. N., R. R., R. S., M. P., Ing. M. S., D. K., Z. M., Ing. J. D., Mgr. A. T., Ing. arch. K. H., Ing. B. S., Ing. M. S., J. C., Ing. J. V., M. M., Mgr. P. H., P. C., I. K., J. B., E. M., D. K., P. S., Mgr. E. S., R. M., M. M., L. K., R. P., J. Š., Z. K., V. J., Ing. J. O., Mgr. S. P., PhD., Ing. Z. B., I. B., Ing. M. P., MVDr. J. P., Mgr. P. S., R. D., A. P., Mgr. J. F., M. B., Ing. P. J., J. T., MVDr. T. L., Mgr. T. B., I. V., J. V., M. B. K., M. Š., H. M., Ing. arch. D. S., M. B., Mgr. A. S., V. Z., V. G., M. O., M. K., K. S., L. B., M. B., Ing. M. K. ml., Ing. K. K. ml., Ing. L. K., M. K., Z. K., Ľ. F., M. S., K. Š., P. K., Ing. E. V., J. H., Bc. V. K., Mgr. P. Ž., I. K., Ing. S. L., Mgr. I. N., D. Č. a A. J.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. februára 2009 doručená sťažnosť D. S., K. G., JUDr. M. S., M. K., Ing. M. Č., RNDr. M. R., Ing. P. H., M. K., V. S., L. R., Mgr. Z. M., O. P., M. V., E. B., P. H., Mgr. Z. P., M. Š., P. S., T. Š., Mgr. Z. P., J. G., A. Ch., A. N., R. R., R. S., M. P., Ing. M. S., D. K., Z. M., Ing. J. D., Mgr. A. T., Ing. arch. K. H., Ing. B. S., Ing. M. S., J. C., Ing. J. V., M. M., Mgr. P. H., P. C., I. K., J. B., E. M., D. K., P. S., Mgr. E. S., R. M., M. M., L. K., R. P., J. Š., Z. K., V. J., Ing. J. O., Mgr. S. P., PhD., Ing. Z. B., I. B., Ing. M. P., MVDr. J. P., Mgr. P. S., R. D., A. P., Mgr. J. F., M. B., Ing. P. J., J. T., MVDr. T. L., Mgr. T. B., I. V., J. V., M. B. K., M. Š., H. M., Ing. arch. D. S., M. B., Mgr. A. S., V. Z., V. G., M. O., M. K., K. S., L. B., M. B., Ing. M. K. ml., Ing. K. K. ml., Ing. L. K., M. K., Z. K., Ľ. F., M. S., K. Š., P. K., Ing. E. V., J. H., Bc. V. K., Mgr. P. Ž., I. K., Ing. S. L., Mgr. I. N., D. Č. a A. J.   (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 44 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 7 a čl. 8 Dohovoru o prístupe   k informáciám,   účasti   verejnosti   na   rozhodovacom   procese   a prístupe k spravodlivosti   v záležitostiach   životného   prostredia   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom Ministerstva   pôdohospodárstva   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ministerstvo pôdohospodárstva“)   a Ministerstva   životného   prostredia   Slovenskej   republiky   (ďalej len „ministerstvo životného prostredia“) pri príprave a predkladaní materiálu č. 27379/2008 „Návrhu   legislatívnych,   inštitucionálnych   a   ekonomických   opatrení   na   zmiernenie a následné zastavenie podkôrnikovej kalamity v smrečinách na Slovensku“ 3. decembra 2008,   ako   aj   uznesením   vlády   Slovenskej   republiky (ďalej   len   „vláda“) č. 878/2008 z 3. decembra   2008.   V pripomienkovom   konaní   podporili   hromadnú   pripomienku Lesoochranárskeho   zoskupenia   V.   (ďalej   len   „V.“),   ktorá   však   nebola   ministerstvami zohľadnená a vyhodnotená (ministerstvo pôdohospodárstva zdôvodnilo jej nevyhodnotenie tým, že nespĺňa charakter pripomienky ustanovenej v smernici).

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli:«Dňa   3.   12.   2008   bol   ministrom   pôdohospodárstva...   a   ministrom   životného prostredia...   predložený   na   rokovanie   Vlády...   materiál   č.   UV   27379/2008   s   názvom: „Návrh   legislatívnych,   inštitucionálnych   a   ekonomických   opatrení   na   zmiernenie   a následné zastavenie podkôrnikovej kalamity v smrečinách na Slovensku“...

Ministerstvo pôdohospodárstva SR na svojej internetovej stránke v časti „Aktuality“ uverejnilo   oznámenie   o   dôvodoch   neuskutočnenia   rozporového   konania   k   hromadným pripomienkam verejnosti, z ktorého vyplýva, že materiál... mal byť predložený v zmysle uznesenia   vlády   zo   dňa   8.   10.   2008   č.   716   do   31.   10.   2008   a   z   tohto   dôvodu   nebolo uskutočnené rozporové konanie...

My,   sťažovatelia   v   1.   až   100.   rade   sme   podporili   hromadnú   pripomienku Lesoochranárskeho zoskupenia V. k uvedenému materiálu...

Táto   skutočnosť   vyplýva   z   porovnania   textu   hromadnej   pripomienky Lesoochranárskeho zoskupenia V. s textom pripomienok verejnosti, ktoré boli vyhodnotené v rámci pripomienkového konania.

Vláda   SR   na   svojom   zasadnutí   dňa   3.   12.   2008   schválila   ministrom pôdohospodárstva   a   ministrom   životného   prostredia   predložený   „Návrh   legislatívnych, inštitucionálnych   a   ekonomických   opatrení   na   zmiernenie   a   následné   zastavenie podkôrnikovej kalamity v smrečinách na Slovensku“.»

Sťažovatelia   ďalej   tvrdia,   že   predkladatelia   materiálu   nepostupovali   v zmysle „Smernice   na   prípravu   a   predkladanie   materiálov   na   rokovanie   Vlády   SR,   ktorá   bola schválená uznesením Vlády SR dňa 13. 6. 2001“, nevyhodnotili ich hromadnú pripomienku (ktorou sa pripojili k pripomienke občianskeho združenia V., resp. viac ako dvetisícosemsto fyzických osôb), čím porušili ich základné práva podľa čl. 44 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 7 a čl. 8 dohovoru, ktorý bol prijatý 25. júna 1998 v Aarhuse a nadobudol platnosť vo vzťahu k Slovenskej republike 5. marca 2006.

Sťažovatelia   žiadali,   aby   ústavný   súd   nálezom   rozhodol,   že   právo   sťažovateľov zakotvené

«- v   článku   7   Aarhuského   Dohovoru   na   účasť   na   príprave   plánov   a programov súvisiacich so životným prostredím,

- v   článku   8   Aarhuského   Dohovoru   -   právo   na   účinnú   účasť   na   príprave vykonávacích   predpisov   a   iných   všeobecne   použiteľných   právne   záväzných   pravidiel orgánmi verejnej moci, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie,

- v článku 44 ods. 1 Ústavy SR - právo na priaznivé životné prostredie v časti práva na účasť na príprave opatrení, ktoré môžu ovplyvniť životné prostredie v spojení s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR,

postupom   Ministerstva   pôdohospodárstva   Slovenskej   republiky   -   ministra pôdohospodárstva   Slovenskej   republiky   a   Ministerstva   životného   prostredia   Slovenskej republiky - ministra životného prostredia Slovenskej republiky pri príprave a predkladaní materiálu   č.   27379/2008   „Návrhu   legislatívnych,   inštitucionálnych   a   ekonomických opatrení   na   zmiernenie   a   následné   zastavenie   podkôrnikovej   kalamity   v   smrečinách na Slovensku“ dňa 3. 12. 2008 a uznesením Vlády SR č. 878/2008 zo dňa 3. 12. 2008 bolo porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Vlády SR č. 878/2008 zo dňa 3. 12. 2008.

Ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky a ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky a Vláde SR zakazuje pokračovať v porušovaní namietaných právach sťažovateľov.

Odporcovia sú povinní nahradiť sťažovateľom všetky trovy tohto konania.».

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd každý   návrh   vrátane   sťažnosti   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti   sťažovateľa.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy zjavne   neopodstatnené   alebo   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   po   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a namietaným   konaním   alebo   iným   zásahom do takéhoto   práva   alebo   slobody   na   strane   druhej.   Ak   ústavný   súd   nezistí   relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).

Podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy   právomoc   ústavného   súdu   poskytovať   ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak túto ochranu neposkytujú všeobecné súdy.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť,   ale aj   ústavnosť.   Pokiaľ   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí,   že   ochrany   toho   základného   práva   alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj   účinných   právnych   prostriedkov   nápravy   pred   iným   súdom,   musí   takúto   sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02, III. ÚS 70/02). To znamená, že sťažnosť možno ústavnému súdu podať spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje.

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú fyzickú osobu a právnickú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí   požiadať   o ochranu   ten   orgán   verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza právomoci ústavného súdu (IV. ÚS 128/04).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažovatelia   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   upravených   v   čl.   44 ods. 1 a   čl.   46   ods.   1   ústavy   a porušenie čl.   7   a čl. 8   dohovoru   postupom   ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva životného prostredia pri príprave a predkladaní „Návrhu legislatívnych,   inštitucionálnych   a ekonomických   opatrení   na   zmiernenie   a následné zastavenie   podkôrnikovej   kalamity   v smrečinách   na   Slovensku“ a   uznesením   vlády č. 878/2008 z 3. decembra 2008.

Podľa čl. 44 ods. 1 ústavy každý má právo na priaznivé životné prostredie.

Podľa   čl. 46   ods. 1   ústavy   upravujúceho   základné   právo,   porušenie   ktorého sťažovateľ namieta, sa v prípadoch ustanovených zákonom každý môže domáhať zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 7 dohovoru každá zmluvná strana dohovoru (ďalej len „strana“) príjme vhodné praktické alebo iné opatrenia zabezpečujúce účasť verejnosti počas prípravy plánov a programov   súvisiacich   so   životným   prostredím   v   transparentných   a   spravodlivých podmienkach poskytujúc verejnosti potrebné informácie. V rámci tohto systému sa použijú ustanovenia článku 6 ods. 3, 4 a 8. Príslušný orgán verejnej moci zistí verejnosť, ktorá sa môže   na   procese   zúčastniť,   zohľadňujúc ciele   tohto   dohovoru.   Každá   strana   umožní verejnosti zúčastniť sa vo vhodnom rozsahu na príprave politík súvisiacich so životným prostredím.

Podľa čl. 8 dohovoru každá strana sa usiluje podporovať, pokým sú ešte možnosti otvorené,   účinnú   účasť   verejnosti   na   príslušnej   úrovni   počas   prípravy   vykonávacích predpisov a iných všeobecne použiteľných právne záväzných pravidiel orgánmi verejnej moci, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie.

Na tento účel by mali byť vykonané nasledujúce kroky:mali by byť ustanovené dostatočné časové rámce pre účinnú účasť;

mali   by   byť   zverejnené   návrhy   predpisov   alebo   by   mali   byť   inak   verejne sprístupnené a

verejnosti   by   mala   byť   daná   možnosť   pripomienkovania,   a to   priamo   alebo prostredníctvom zastupiteľských poradných orgánov.

Výsledky účasti verejnosti sa zohľadnia v najvyššej možnej miere.

1. K namietanému   porušeniu   základných   práv   sťažovateľov   postupom ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva životného prostredia

Podstata námietok sťažovateľov spočíva v ich tvrdení, že v dôsledku nevyhodnotenia hromadnej pripomienky občianskeho združenia V. k návrhu opatrení, ku ktorej sa pripojili v rámci medzirezortného   pripomienkového   konania,   z dôvodu,   že   podľa   predkladateľov návrhu   opatrení   jeho   hromadná   pripomienka   nespĺňala   náležitosti   smernice,   boli   týmto postupom   predkladateľov   porušené   sťažovateľmi   označené   práva   zaručené   v ústave a dohovore.

Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   opakovane   vyslovil   právny   názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (I. ÚS 33/02,   II. ÚS 29/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote   ustanovenej   v   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde.   Nedodržanie   tejto   lehoty je zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde to nedovoľuje.

Informácia   o   vyhodnotení   pripomienkového   konania   bola   uverejnená   a verejne prístupná na internete už od 21. novembra 2008 (pozri II. ÚS 175/09, III. ÚS 246/09). Znamená to,   že už 21.   novembra   2008 sa   sťažovatelia mohli reálne dozvedieť   o „inom zásahu“ do ich práv spočívajúcom v namietanom postupe ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva životného prostredia.

Preto   odvíjanie splnenia   lehoty   na podanie sťažnosti   (vyplýva to   z dokumentácie sťažovateľov,   ktorú   predložili   ústavnému   súdu),   že   sa   o tejto skutočnosti   dozvedeli až 2. decembra 2008, nemôže mať žiadny vplyv na začatie plynutia dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde na podanie sťažnosti ústavnému súdu.

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený právny   prostriedok   ochrany   ústavnosti,   s prihliadnutím   na   deň   zverejnenia   informácie na internete (21. november 2008), ktorou mali byť porušené základné práva sťažovateľov, a deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu (2. február 2009) je možné konštatovať, že lehota ustanovená na tento druh konania pred ústavným súdom sťažovateľom bez akýchkoľvek pochybností uplynula skôr, než podali túto sťažnosť.

Uvedené zistenia a závery boli podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu, ktorý sťažnosť   sťažovateľov   v časti   smerujúcej   proti   ministerstvu   pôdohospodárstva a ministerstvu životného prostredia už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Nad   rámec   tohto   rozhodnutia   ústavný   súd   uvádza,   že   vo   vzťahu   k namietanému porušeniu čl. 7 a čl. 8 dohovoru by bola dôvodom na odmietnutie tejto sťažnosti jej zjavná neopodstatnenosť,   pretože   ústavný   súd   je viazaný   návrhom   na   rozhodnutie   podľa   §   20 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Sťažovatelia totiž označili tie články dohovoru, porušením ktorých sa mali orgány verejnej moci dopustiť porušenia ich práv, ktoré upravujú záväzok štátu (Slovenskej republiky), a nie konkrétne práva fyzických osôb (bez ohľadu na charakter dohovoru z hľadiska právnej klasifikácie).

2. K namietanému porušeniu práv uznesením vlády č. 878/2008 z 3. decembra 2008

Sťažovatelia v sťažnosti tiež namietajú, že aj napriek nimi tvrdeným pochybeniam v postupe   ministerstva   pôdohospodárstva   a ministerstva   životného   prostredia pri vyhodnocovaní ich pripomienok k návrhu opatrení predkladanému na rokovanie vlády v rámci   medzirezortného   pripomienkového   konania,   ktorým   mali   byť   porušené ich označené   práva,   vláda   napadnutým   uznesením   č. 878/2008   z 3. decembra   2008 predkladaný materiál prerokovala a schválila.

Podľa čl. 10 ods. 1 smernice na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády SR (ďalej len „smernica“) pripomienkové konanie k materiálu určenému na rokovanie vlády uskutočňuje predkladateľ s podpredsedami vlády a ministrami.

Z citovaného   ustanovenia,   ako   aj   z celkového   znenia   smernice   vyplýva, že vyhodnocovanie   pripomienok   k materiálom   predkladaným   na   rokovanie   vlády   patrí do kompetencie   príslušného   predkladateľa   tohto   materiálu,   ktorý   sa   až   spolu s už vyhodnoteným   medzirezortným   pripomienkovým   konaním   predkladá   na   rokovanie vlády.   Z tohto   hľadiska   je   bezpredmetná   ingerencia   vlády   do   procesu   vyhodnocovania pripomienok, pretože gestorom tohto procesu je v plnom rozsahu predkladateľ materiálu predkladaného na rokovanie vlády.

Okrem   toho   sťažovatelia   v sťažnosti   síce   napádajú   uznesenie   vlády   č.   878/2008 z 3. decembra   2008,   avšak   dôvody   ich   nespokojnosti   s týmto   uznesením   sa   nevzťahujú na samotný   obsah   tohto   uznesenia,   ale   najmä   na postup   ministerstva   pôdohospodárstva a ministerstva životného prostredia. Z tohto hľadiska v sťažnosti sťažovateľov absentuje odôvodnenie   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   uznesením   vlády   a   namietaným porušením nimi označených práv zaručených v ústave a dohovore.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľov   pri   jej   predbežnom prerokovaní   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   z dôvodu   jej   zjavnej neopodstatnenosti (obdobne IV. ÚS 178/09).

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ústavný   súd   v súlade   so   svojou doterajšou judikatúrou   o ďalších   otázkach   požadovaných   sťažovateľmi   už   nerozhodoval (napr. I. ÚS 143/05).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. októbra 2009