znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 287/06-27

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   20.   decembra   2006 v senáte   zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť J. K., Ľ., zastúpeného advokátom JUDr. J. F., P., vo veci   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 141/01 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Prešov   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   141/01 p o r u š i l základné právo   J. K.,   aby sa   jeho vec prerokovala bez zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. J. K. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 25 000 Sk (slovom dvadsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Prešov p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. J. K. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 8 682 Sk (slovom osemtisícšesťstoosemdesiatdva   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Prešov p o v i n n ý   vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. F., P., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 20. septembra 2006 č. k. I. ÚS 287/06-7 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   J.   K.,   Ľ.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpeného   advokátom   JUDr.   J.   F.,   P.,   vo   veci   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl. 48   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu Prešov   (ďalej   len „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 8   C   141/01   (pôvodne   vedenom   pod sp. zn. 8 C 144/96).

2. Z prijatej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 2. augusta 1996 podal okresnému súdu návrh na začatie konania vo veci určenia hraníc medzi pozemkami. Predmetné konanie okresný   súd   14.   septembra   1998   zastavil   a vec   postúpil   na   prerokovanie   a rozhodnutie Okresnému úradu – odboru katastrálnemu v P. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší   súd“)   11. januára 2001   rozhodol,   že   právomoc na   prerokovanie   a rozhodnutie v tejto   veci   je   daná   okresnému   súdu.   V odpovedi   z 13.   augusta   2003   na sťažovateľovu sťažnosť na prieťahy v konaní z 13. júna 2003 podpredsedníčka okresného súdu uznala „sťažnosť ako opodstatnenú“. Okresný súd 22. júna 2006 vo veci rozhodol rozsudkom, proti ktorému podal sťažovateľ 27. júla 2006 odvolanie na krajský súd.

3.   Sťažovateľ   13.   júna   2003   podal   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   adresovanú predsedovi okresnému súdu. Vo veci nie je do dňa podania jeho sťažnosti ústavnému súdu právoplatne rozhodnuté.

Postup   okresného   súdu   považuje   sťažovateľ   za   porušenie   ním   označeného základného práva.

4.   Sťažovateľ   žiadal   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 8 C 141/01, nariadil okresnému súdu a Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) konať vo veci bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie vo výške 25 000 Sk a náhradu trov konania.

5.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadril   okresný   súd, zastúpený   jeho   predsedom,   vyjadrením   sp.   zn.   1   SprO/1329/2006,   SprU   3010/2006 z 15. novembra   2006.   Právny   zástupca   sťažovateľa   zaujal   stanovisko   k uvedenému vyjadreniu okresného súdu podaním zo 4. decembra 2006.

6.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania, pretože po   oboznámení sa s predloženým dokumentačným materiálom dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, a jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou týchto základných práv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne   rozhodnutie   vo   veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 100/03).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 8 C 141/01.

A

Sťažovateľ ako navrhovateľ v 1. rade podal 2. augusta 1996 okresnému súdu proti odporcovi V. R. a spol. návrh „o určenie hranice a vydanie plochy“.

Okresný súd uznesením z 18. novembra 1996 nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. J. B. z P.

Okresný súd uznesením zo 14. septembra 1998 odvolal znalca, pretože od 1. januára 1998 majú právomoc na rozhodovanie sporu o určenie hraníc katastrálne úrady.

Okresný súd uznesením č. k. 8 C 144/96-47 zo 14. septembra 1998 konanie zastavil a po právoplatnosti uznesenia (17. októbra 1998) postúpil predmetnú vec dňa 12. novembra 1998 Okresnému úradu, odboru katastrálnemu v P. (ďalej len „katastrálny úrad“).

Katastrálny úrad (po čiastočnom konaní vo veci) postúpil vec podaním zo 14. júla 2000 na rozhodnutie sporu o právomoc najvyššiemu súdu.

Najvyšší súd uznesením sp. zn. Rks 19/00 z 11. januára 2001 rozhodol, že právomoc na   prerokovanie   a rozhodnutie   veci   je   daná   okresnému   súdu   (vo   veci „nejde   o púhe technické určenie hranice pozemkov, ale predmetom konania je spor o vlastnícke právo účastníkov, ktorého vyriešenie presahuje právomoc dotknutého správneho orgánu...“).Katastrálny úrad 16. marca 2001 (resp. 11. apríla 2001) postúpil vec okresnému súdu. Veci bola pridelená sp. zn. 8 C 141/01.

Okresný súd 15. októbra 2001 predvolal účastníkov na pojednávanie, ktoré stanovil na 13. november 2001. Súčasne vyzval účastníkov, aby „do 15 dní označili dôkazy, ktoré navrhuje v predmetnej veci vykonať“.

Okresný súd 9. novembra 2001 odročil pojednávanie na 5. december 2001.Pojednávanie   konané   5.   decembra   2001   (prítomní   účastníci   konania, resp. ich zástupcovia)   bolo   pre   neprítomnosť   predsedníčky   senátu   z dôvodu práceneschopnosti odročené na 17. január 2002.

Pojednávanie   konané   17.   januára   2002   bolo   po   vypočutí   prítomných   účastníkov odročené   na   neurčito.   Účastníkom   bola   poskytnutá   mesačná   lehota   na mimosúdne vyriešenie udalosti.

Okresný súd 22. apríla 2002 vyzval navrhovateľov, aby v lehote 10 dní písomne oznámili, či žiadajú pripustenie zámeny účastníkov na strane odporcov (namiesto odporcu v 3. rade).

Navrhovatelia   26.   apríla   2002   oznámili,   že   nesúhlasia   so   zámennou   účastníkov a návrh voči odporcovi v 2. rade berú späť.

Opatrením   predsedu   okresného   súdu   z 1.   apríla   2003 bola vec pridelená   sudkyni JUDr. E. S.

Okresný súd 21. októbra 2003 zastavil konanie v časti proti odporcovi v 2. rade.Okresný   súd   29.   októbra   2003   vyzval   navrhovateľov   o upresnenie   petitu   žaloby z 24. januára   2002   a odporcov   o oznámenie   (presné   označenie),   aké   písomnosti   žiadajú predložiť (účastníci doručili svoje podanie okresnému súdu 10., resp. 11. novembra 2003).Opatrením predsedu okresného súdu z 2. januára 2004 bola vec opätovne pridelená sudkyni JUDr. V. G.

Okresný   súd   9.   februára   2004   požiadal   katastrálny   úrad   o zaslanie   na   vec sa vzťahujúcich   zmlúv   a rozhodnutí   (požadované   bolo   doručené   okresnému   súdu 19. februára 2004).

Navrhovatelia   podaním   z 19.   februára   2004   upravili   petit   návrhu.   Navrhovateľ v 2. rade   vzal   svoj   návrh   späť „pretože   som   odpredal   svoj   podiel   bratovi   –   žalobcovi v prvom rade J. K....“.

Okresný súd návrhu navrhovateľa v 2. rade vyhovel uznesením z 18. júna 2004.Okresný súd 6. augusta 2004 nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. J. B. z P. Rozhodnutie okresného súdu 27. augusta 2004 napadli navrhovatelia odvolaním.

Okresný súd 14. septembra 2004 odvolal ustanoveného znalca a za znalca pribral Ing. A.   T.   z L.   Voči   tomuto   znalcovi   nemali   navrhovatelia   námietky   (podanie z 23. septembra   2004).   Znalec   si   osobne   30.   septembra   2004   prevzal   súdny   spis sp. zn. 8 C 141/01 a vrátil ho späť 4. novembra 2004.

Navrhovatelia   18.   októbra   2004   žiadali   krajský   súd „aby   spor   vedený   pod sp. zn. 8 C 141/01-174 bol Okresnému súdu v Prešove odobratý a pridelený ktorémukoľvek okresnému súdu mimo Prešova“.

K námietke   zaujatosti   sa   3.   novembra   2004   písomne   vyjadrila   vo   veci   konajúca sudkyňa. Ani ostatní sudcovia   okresného súdu   sa   necítili byť vo veci   zaujatí. Spis bol predložený   10.   novembra   2004   krajskému   súdu   na   rozhodnutie   o vznesenej   námietke zaujatosti.

Znalec predložil 11. novembra 2004 okresnému súdu znalecký posudok č. 2/2004.Okresnému   súdu   bolo   19.   novembra   2004   doručené   rozhodnutie   krajského   súdu, ktorým zákonná sudkyňa nebola vylúčená z prerokúvania a rozhodovania veci.

Okresný   súd   10.   januára   2005   rozhodol   o znaleckom   a 21.   januára   2005   zaslal znalecký posudok účastníkom na vyjadrenie.

Právna zástupkyňa sťažovateľa 8. februára 2005 podala proti uzneseniu okresného súdu o znaleckom odvolanie, v ktorom sa vyjadrila aj k znaleckému posudku. Žiadala „aby vo veci konal iný znalec“.

Sťažovateľ podaním z 2. marca 2005 navrhol vypočuť ním uvedených svedkov.Pojednávanie   konané   22.   marca   2005   bolo   po   vypočutí   prítomných   účastníkov odročené   na   neurčito.   Spis   mal   byť   predložený   krajskému   súdu.   Právna   zástupkyňa sťažovateľa doplnila svoje odvolanie podaním z 24. marca 2005.

Súdny spis bol 4. apríla 2005 doručený krajskému súdu.Krajský súd 21. apríla 2005 požiadal znalca o vyjadrenie sa k odvolaniu sťažovateľa (požadované bolo doručené súdu 3. mája 2005).

Okresnému súdu bolo 7. júla 2005 doručené rozhodnutie krajského súdu z 15. júna 2005, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu o znaleckom.

Okresný súd 19. augusta 2005 rozhodol, že znalec nie je vylúčený z predmetného konania a 25. augusta 2005 stanovil termín pojednávania na 20. október 2005.

Sťažovateľ   5.   septembra   2005   napadol   rozhodnutie   okresného   súdu   z 19. augusta 2005 odvolaním. Súdny spis bol predložený 16. septembra 2005 krajskému súdu.

Sťažovateľ 31. augusta 2005 vzniesol námietku zaujatosti zákonnej sudkyne.Okresnému   súdu   bolo   18.   októbra   2005   doručené   rozhodnutie   krajského   súdu z 12. októbra 2005, ktorým krajský súd potvrdil prvostupňové uznesenie.

Pojednávanie konané 20. októbra 2005 bolo odročené na neurčito. Súdny spis bol 2. novembra 2005 predložený krajskému súdu.

Okresnému   súdu   bolo   15.   novembra   2005   doručené   uznesenie   krajského   súdu zo 7. novembra   2005,   ktorým   nebola   zákonná   sudkyňa   vylúčená   z prerokúvania a rozhodovania veci sp. zn. 8 C 141/01.

Okresný súd 29. novembra 2005 pod hrozbou odmietnutia žaloby vyzval sťažovateľa na   odstránenie   nedostatkov   žaloby,   najmä   uviesť   presný   a vykonateľný   petit,   ktorý   by mohol byť spôsobilým podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností.

Okresný súd 6. decembra 2005 stanovil termín pojednávania na 2. február 2006.Okresný   súd   3.   januára   2006   požiadal   Obvodné   oddelenie   Policajného   zboru Slovenskej   republiky   P.   o doručenie   zásielky   svedkovi   M.   Š.   z Ľ.   a 25.   januára   2006 telefonicky   požiadal   právnu zástupkyňu   sťažovateľa,   aby oznámila termín   pojednávania tomuto svedkovi navrhovateľov.

Pojednávanie konané 2. februára 2006 bolo po výsluchoch prítomných účastníkov, znalca a svedka F. M. odročené na 6. apríl 2006.

Okresný súd 10. februára 2006 rozhodol o znaleckom, a pripustil zmenu návrhu.Otec sťažovateľa podaniami z 15. a 17. februára 2006 doručenými okresnému súdu 20. februára 2006 predložil svoje písomne pripomienky k priebehu konania.

Okresný súd otca sťažovateľa (a aj advokátku) 22. februára 2006 písomne vyzval, aby oznámil, či on alebo advokátka JUDr. S. (kto z nich) zastupujú v konaní sťažovateľa.Otec sťažovateľa 28. februára 2006 predložil okresnému súdu návrhy na doplnenie dokazovania. Advokátka 2. marca 2006 oznámila, že sťažovateľa v konaní zastupuje jeho otec podľa splnomocnenia z 25. júla 2005.

Pojednávanie   konané   6.   apríla   2006   bolo   po   prednesoch   prítomných   účastníkov odročené na 30. máj 2006.

Okresný   súd   11.   apríla   2006   požiadal   katastrálny   úrad   o podanie   informácie (informácia bola podaná 23. mája 2006).

Sťažovateľ 26. apríla 2006 predložil okresnému súdu fotokópiu pozemkovej mapy z roku 1932 a doplnok jeho návrhu na dokazovanie. Návrhy sťažovateľa zaslal okresný súd 4. mája 2006 odporcom na vyjadrenie.

Pojednávanie   konané   30.   mája   2006   bolo   po   výsluchu   prítomných   účastníkov a svedka M. K. odročené na 22. jún 2006 z dôvodu predvolania svedka P. K.

Sťažovateľ   2.   júna   2006   písomne   spresnil   petit   žaloby.   Zmenu   návrhu   pripustil okresný súd uznesením zo 14. júna 2006.

Na pojednávaní konanom 22. júna 2006 rozhodol súd rozsudkom č. k. 8 C 141/01-332,   ktorým   určil   spornú   hranicu   a   uložil   odporkyni   v 3.   rade   vydať   sťažovateľovi v rozsudku označené parcely. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Rozsudok bol doručený účastníkom 17., resp. 18. júla 2006.

Rozsudok z 28. júla 2006 napadol sťažovateľ odvolaním.Súdny spis sp. zn. 8 C 141/01 bol 18. augusta 2006 predložený krajskému súdu na odvolacie konanie (sp. zn. 1 Co 248/06).

Krajský súd 6. septembra 2006 zaslal odporcom odvolanie sťažovateľa na vyjadrenie a sťažovateľa vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie (odporca V. R. doručil svoje vyjadrenie 18. septembra 2006).

Okresný súd 8. novembra 2006 požiadal krajský súd o zapožičanie súdneho spisu na základe žiadosti ústavného súdu zo 16. októbra 2006.

B

Sťažovateľ   k sťažnosti   pripojil   aj   vyjadrenie   podpredsedníčky   okresného   súdu, z 13. augusta 2003 č. k. Spr. 2251/03, v ktorom k jeho sťažnosti z 13. júna 2003 uviedla: „(...) Konanie bolo začaté dňa 2. 8. 1996 pod pôvodným číslom 8 C 144/96 a pridelené do senátu JUDr. P. Č., ktorý vo veci konal bez prieťahov až do svojho odchodu z justície. Po jeho odchode bola vec prerozdelená do senátu JUDr. V. G., ktorá uznesením zo dňa 14. 9.   1998   vec   postúpila   na   prejednanie   a rozhodnutie   Okresnému   úradu   v P.,   odbor katastrálny.   Uznesenie nadobudlo právoplatnosť   dňa   17.   10.   1998,   čím   bola   vec   u nás evidovaná ako vybavená. V nasledujúcom období konal vo veci Okresný úrad v P. a až na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11. 1. 2001 bol spis vrátený opäť súdu dňa 11. 4. 2001. Vec bola pridelená opäť predsedkyni senátu JUDr. V. G., ktorá konala vo veci bez prieťahov do marca 2002.

Po tomto termíne nebol urobený vo veci žiaden úkon. V dôsledku vykonávania stáže JUDr.   V.   G.   na   Krajskom   súde   v Prešove   bola   vec   pridelená   dočasne   na   konanie predsedkyni senátu JUDr. E. S.

S poukazom   na   uvedené   považujem   Vašu   sťažnosť   za   dôvodnú.   Vedenie   súdu okamžite   pristúpilo   k sledovaniu   ďalšieho   priebehu   konania   a bol   daný   pokyn na vykonávanie dôkazov smerujúcich k rozhodnutiu v merite veci.“

III.

1. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

2. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k opodstatnenosti sťažnosti uviedol: „Z príslušného spisu vyplýva, že dňa 2. 8. 1996 bola doručená tunajšiemu súdu žaloba o určenie   priebehu   hranice   a   vydanie   časti   nehnuteľnosti.   V   priebehu   konania   boli zabezpečované listinné dôkazy týkajúce sa genézy vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu. V priebehu konania bolo totiž zistené, že došlo nielen k zmene číselného označenia pozemkov, ale aj k zmene výmery. V rokoch 1970 - 1996 dochádzalo k zmene vlastníctva z fyzických osôb na štát, ktorý nakladal s majetkom ďalšími prevodmi opäť na fyzické osoby. Prejednávaná vec bola zložitá predovšetkým po stránke zisťovania skutkového stavu. Boli spracované dva znalecké posudky s rôznymi závermi.

Okrem   toho   žalobca   v   priebehu   konania   svojim   zastupovaním   poveril   štyroch rôznych zástupcov (2 advokátov a 2 fyzické osoby). Najmä v priebehu zastupovania žalobcu fyzickými   osobami   (p.   P.   I.   a   p.   A.   K.)   bol   postup   súdu   sťažený   nekvalifikovanými podaniami, v dôsledku ktorých súd odstraňoval vady konania po procesnej stránke. Na   základe   uvedeného   žiadame   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky,   aby   vyslovil, že: postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 141/01 nebolo porušené právo J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“

K vyjadreniu   predsedu   okresného   súdu   zaujal   stanovisko   právny   zástupca sťažovateľa, v ktorom uviedol: „Nie je podstatné, kto žalobcu zastupoval v predmetnej veci, ale termíny dodržania a možnosti konania súdu v zmysle ustanovenia OSP, ktoré neboli v termínoch   dodržané.   Snáď   bolo   potrebné   oznámiť   zúčastneným   stranám   o potrebe predlženie lehôt na možnosť vytýčiť neskorší termín pojednávania a jeho realizácie. Tým by bolo možné zobrať do úvahy jeho podnety, ktoré sú z pohľadu OS v Prešove k predmetnej veci   nekvalifikované   a alibistické   ku   času,   ktorý   prebieha   pri   jeho   rozhodovaní.   Názor sťažovateľa   je   ten,   že   bolo   potrebné   konať   v určitých   termínoch,   aj   keď   zákonom nedefinovaných tak, aby zo strany sťažovateľa nebolo potrebné podať tento podnet. “

3.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   sa   vytvára   právna   istota.   Pre   splnenie ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   sa   naplní   zásadne až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. I. ÚS 41/02).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie   účastníka   a postup   súdu   (napr.   I.   ÚS   41/02).   Ústavný   súd   pritom   prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   141/01,   v ktorom   sťažovateľ   vystupuje   ako navrhovateľ, došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

3.1   Pri   hodnotení   podľa   kritéria   zložitosti   posudzovanej   veci   ústavný   súd   vzal do úvahy určitú skutkovú zložitosť (napr. nutnosť nariadiť znalecké dokazovanie, konanie o návrhoch   účastníkov   a nimi   podaných   opravných   prostriedkoch).   Táto   zložitosť   však nie je výlučnou a ani hlavnou príčinou doterajšej dĺžky konania.

3.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, t. j. správania sťažovateľa v predmetnom konaní, ústavný súd nemohol neprihliadnuť na skutočnosť, že k celkovej dĺžke konania prispel aj sťažovateľ svojimi neúspešnými procesnými návrhmi (napr. námietky zaujatosti voči   sudcom   okresného   súdu,   zákonnej   sudkyni   a   znalcovi,   viacnásobné   úpravy   petitu žaloby   a odvolania   proti   rozhodnutiam   okresného   súdu),   čo   vplývalo   na   predĺženie doterajšej   doby   konania   (pozri   vyššie   prehľad   úkonov   okresného   súdu   v časti II. A odôvodnenia).

Uvedené   skutočnosti   síce   vyplývali   z   využívania   procesných   oprávnení   daných účastníkom konania, avšak v danom prípade (najmä pokiaľ pri ich využívaní bol sťažovateľ neúspešný) prispeli k predĺženiu doterajšieho priebehu konania, pričom uvedené obdobia nemožno podľa názoru ústavného súdu pripočítať na vrub okresnému súdu.

3.3   Ústavný   súd   ďalej   skúmal   postup   okresného   súdu   v posudzovanom   konaní z hľadiska zisťovania eventuálnych dôvodov (príčin) sťažovateľom namietaného porušenia označeného základného práva.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že konanie v predmetnej veci od jej prijatia okresným súdom (2. augusta 1996) dosiaľ trvá viac ako 10 rokov.

Na   základe   posúdenia   postupu   okresného   súdu   vyplývajúceho   zo   súdneho   spisu sp. zn. 8 C 144/96 ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol v období:

- od   18.   marca   1996   (nariadenie   znaleckého   dokazovania)   do   14.   septembra   1998 (odvolanie znalca), t. j. viac ako 21 mesiacov,

- od 12. novembra 1998 (odstúpenie veci katastrálnemu úradu) do 11. apríla 2001 (vrátenie veci okresnému súdu), t. j. viac ako 28 mesiacov,

- od 11. apríla 2001 do 15. novembra 2001 (predvolanie na pojednávanie), t. j. viac ako 6 mesiacov,

- od 26. apríla 2002 (odpoveď sťažovateľa) do 21. októbra 2003 (uznesenie okresného súdu), t. j. viac ako 17 mesiacov,

- od 11. novembra 2003 (odpoveď účastníkov) do 18. júna 2004 (uznesenie okresného súdu), t. j. viac ako 7 mesiacov, keď okresný súd vykonal len dva procesné úkony (výzva katastrálnemu úradu z 9. júla 2004 a rozhodnutie o späťvzatí časti návrhu),t. j. spolu viac ako 79 mesiacov (vyše 6 rokov) nečinný, resp. nevykonal vo veci úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas súdneho konania nachádza.   Vzhľadom   na   uvedenú   dlhodobú   nečinnosť   okresného   súdu   ústavný   súd konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené výlučne zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania (pozri tvrdenie uvedené vo vyjadrení predsedu okresného súdu   z 15.   novembra   2006),   ale   postupom   okresného   súdu   v posudzovanom   konaní. Uvedený postup okresného súdu hodnotí ústavný súd ako postup súdu, ktorý nesmeroval k odstráneniu   právnej   neistoty   sťažovateľa   v jeho   veci,   a teda   ako   taký,   ktorý   spôsobil zbytočné   prieťahy   v konaní   (napr.   II.   ÚS   10/01).   Obranu   okresného   súdu   spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali výlučne spôsobiť tieto prieťahy, ústavný súd z dôvodov vyššie uvedených neakceptoval.

Vychádzajúc zo svojej judikatúry ústavný súd nad rámec uvedených konštatácií ešte poznamenáva, že občianske súdne konanie, ktoré bez právoplatného rozhodnutia súdu trvá tak   dlho,   ako   je   to   v danej   veci   (s   prihliadnutím   na všetky   vyššie   uvedené   skutočnosti pôsobiace   na   dĺžku   konania),   je   konaním   nezlučiteľným   s imperatívom   ustanoveným v čl. 48   ods.   2   ústavy.   Nadväzujúc   na   judikatúru   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, ktorú si ústavný súd osvojil pri výklade „práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (ustanoveného   čl.   48   ods.   2   ústavy), ústavný   súd   zdôrazňuje v zásade   obsahovú   príbuznosť   (totožnosť,   nie   odlišnosť)   týchto práv.

Konanie   v neprimeranej   lehote   v kontexte   uvedeného   znamená   teda   súčasne aj konanie so zbytočnými prieťahmi (oboje spôsobujú pretrvávajúci stav právnej neistoty účastníkov konania).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že okresný súd už vo veci meritórne rozhodol (22. júna 2006), neprichádzalo do úvahy v okolnostiach prípadu rozhodnúť v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde o návrhu sťažovateľa na prikázanie okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   požadované   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   25 000 Sk   odôvodnil „psychickou a finančnou záťažou z doterajšieho priebehu a času konania“.

Keďže iba konštatovanie porušenia označeného základného práva nie je dostatočným zadosťučinením   pre   sťažovateľa,   ústavný   súd   uznal   za   dôvodné   priznať   mu   finančné zadosťučinenie,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti prípadu,   najmä   s prihliadnutím   na   celkovú   dĺžku   konania,   ale   aj   správanie   sťažovateľa v predmetnom konaní (pozri bod 3.2 tejto časti),   v ním požadovanej výške, t. j. v sume 25 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátom. Advokát   vykonal   tri   úkony   právnych   služieb,   a to   prevzatie   a prípravu   zastupovania, písomné podanie (sťažnosť) zo 7. septembra 2006 a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu zo 4.   decembra   2006. Odmena za jeden   úkon   právnych   služieb   (v   zmysle §   11   ods.   2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov, t. j. 1/6 z výpočtového základu 16 381 Sk) je 2 730 Sk, čo predstavuje spolu s režijným paušálom 164 Sk sumu 2 894 Sk. Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom predstavuje spolu sumu (za tri úkony právnych služieb) 8 682 Sk.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Keďže prikázanie krajskému súdu, „aby vo veci okamžite konal“ je podmienené vyslovením porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48   ods.   2   ústavy),   o ktoré   sťažovateľ   nepožiadal,   ústavný   súd   sa   týmto   návrhom sťažovateľa nezaoberal.

8. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. decembra 2006