znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 286/2011-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti A., spol. s r. o., M., M., zastúpenej advokátom JUDr. A. I., M., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Krajského   súdu   v   Košiciach   v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 364/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti A., spol. s r. o., M., o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júla 2011 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti A., spol. s r. o., M., M. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. A. I., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 364/2008 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   vystupuje   v   pozícii   žalobcu v konaní   vedenom   Okresným   súdom   Trebišov   (ďalej   len   „okresný   súd“)   pod   sp.   zn. 11 C 245/2004.   Na   základe   sťažovateľom   podaného   odvolania   22.   augusta   2008   proti rozsudku   okresného   súdu   v   súčasnosti   prebieha   na   krajskom   súde   konanie vedené   pod sp. zn. 4 Co 364/2008.

Od   podania   odvolania   proti   rozsudku   okresného   súdu   podľa   názoru   sťažovateľa krajský súd „pracuje procesne neefektívne. Ide v podstate o stav denegatio iustitiae“, preto 18. apríla 2011 doručil predsedovi krajského súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá však „neviedla k žiadnej náprave“.

Sťažovateľ v sťažnosti poukazujúc na ustálenú judikatúru ústavného súdu aplikovanú pri posudzovaní zbytočných prieťahov v konaní tiež uviedol, že podľa jeho názoru v danom prípade „nie je badateľný žiadny moment výraznej právnej a faktickej zložitosti veci“ a ani jeho správanie neprispelo k predĺženiu napadnutého konania. Podľa sťažovateľa jediným dôvodom   zbytočných   prieťahov   v   napadnutom   konaní   je   postup   krajského   súdu,   ktorý „možno aj zámerne oddiaľuje jeho ukončenie“.

V   súvislosti   s   postupom   krajského   súdu   sťažovateľ   tiež   poukázal   na   existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi neefektívnou činnosťou krajského súdu a zbytočnými prieťahmi   v   napadnutom   konaní   na   strane   jednej   a   porušovaním   základného   práva sťažovateľa na konanie bez prieťahov na strane druhej.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví:

„1)   Krajský   súd   v   Košiciach   v   konaní   4Co   364/2008   porušil   právo   obchodnej spoločnosti   A.,   spol.   s   r.   o.   M.,   aby   sa   jej   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

2) Krajskému súdu v Košiciach sa v konaní vedenom pod sp. zn. 4Co 364/2008 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3) Sťažovateľovi, obchodnej spoločnosti A., spol. s r. o. M. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000,00- € (slovom: desaťtisíc eur), ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4) Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť sťažovateľovi A., spol. s r. o. M. trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do troch dní od doručenia tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu JUDr. A. I...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil,   že   jej   predmetnom   je namietané porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 364/2008.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pripomína, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia   jeho   v   sťažnosti   označených   práv,   považuje   za   prostriedok   nápravy   postupu všeobecného súdu, ktorý môže prispieť k urýchleniu konania, resp. odstráneniu nečinnosti súdu, sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1 a § 116 ods. 1 písm. b) citovaného zákona].

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 20/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorej predmetom je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil právne prostriedky   podľa   zákona   o   súdoch,   alebo   ak   sa   preukáže,   že   túto   podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 18. apríla 2011 podal predsedovi krajského súdu sťažnosť na prieťahy v konaní podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch, na ktorú dosiaľ   nedostal   odpoveď.   Podľa   zistenia   ústavného   súdu   predseda   krajského   súdu odpovedal na sťažnosť na prieťahy v konaní listom sp. zn. Spr 87/2011 zo 6. mája 2011, v ktorom   uviedol: „Z   vyjadrenia   vo   veci   konajúcej   zákonnej   sudkyne   vyplýva,   že   ide o náročnú vec, kde na strane žalovaných vystupuje 11 účastníkov s tým, že I. zväzok spisu má 349 strán a II. zväzok 682 strán. Ukončenie odvolacieho konania, podľa vyjadrenia vo veci konajúcej zákonnej sudkyne môžete očakávať v priebehu mesiaca septembra 2011. Vec budeme sledovať do jej skončenia.“

Ústavný súd zastáva názor, že podanie sťažnosti predsedovi krajského súdu 18. apríla 2011 (vybavenej 6. mája 2011) v tak krátkom čase pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (18. júla 2011) sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by   inak   taká   sťažnosť   mohla   mať,   ak   by   predseda   krajského   súdu   dostal   primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS 194/05). V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bola podaná predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jej práv účinne poskytuje a na použitie ktorého je oprávnený podľa osobitných predpisov, bolo bezúspešné a neprinieslo ním sledovaný cieľ, ani k záveru, že napriek jeho využitiu predseda krajského súdu   primerane   nereagoval   a   nevyužil   príležitosť,   aby   sám   urobil   nápravu   a   odstránil protiprávny stav zapríčinený nečinnosťou krajského súdu.

Vzhľadom na to, že podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie je sťažnosť prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je potrebné odmietnuť so zreteľom na nesplnenie tejto podmienky konania (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) ako neprípustnú.

Ústavný   súd   v   závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľ   v   tejto   veci   v   prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   krajského   súdu   v   nej   dochádza   k   zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011