znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 286/09-23

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   14.   októbra   2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. Č., B., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. J. G., B., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17. ods. 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8 ods. 2 a 5 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 Tos 35/08 z 21. októbra 2008 a jemu predchádzajúcim postupom orgánov činných v trestnom konaní a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. Č.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 18. decembra   2008   doručená   sťažnosť   M.   Č.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 8 ods. 2 a 5 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   uznesením   Krajského   súdu v Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn.   2   Tos   35/08   z   21.   októbra   2008   a jemu predchádzajúcim postupom orgánov činných v trestnom konaní.

2. Keďže sťažnosť sťažovateľa nespĺňala všetky zákonom požadované náležitosti, ústavný súd ho (prostredníctvom jeho právneho zástupcu) vyzval listom z 23. januára 2009, aby k sťažnosti pripojil namietané uznesenie krajského súdu z 21. októbra 2008, uznesenie Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 T 23/08 z 25. septembra 2008 a sťažnosť   sťažovateľa   proti   tomuto   uzneseniu.   Ústavný   súd   ďalej   zdôraznil,   že „v okolnostiach   danej   sťažnosti   nie   je   náležitým   spôsobom   odôvodnené   ani   namietané porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zo sťažnosti ani jej príloh nevyplýva (ani to nie je doložené), či v súvislosti s namietaným porušením, t. j. oneskorenom (resp. neúplnom) vydaní súhlasu zo strany českých súdov s trestným stíhaním sťažovateľa a v tejto súvislosti   potom   aj   vadami   prebiehajúceho   trestného   konania,   strana   sťažovateľa kvalifikovaným   spôsobom   uvedené   skutočnosti   namietala   v čase   predchádzajúcom namietanému   uzneseniu   krajského   súdu   a s akým   výsledkom   (toto   je   nevyhnutné   taktiež doložiť).“.

3. Sťažovateľ a tiež jeho právny zástupca podaniami doručenými ústavnému súdu 5. februára   a 16.   februára   2009   (sťažovateľ)   a 9.   februára   2009   (právny   zástupca)   na uvedenú výzvu reagovali a predložili (tiež) požadované (bod 2) písomnosti.

4. Z obsahu sťažnosti, k nej priložených podkladov a vyjadrení strany sťažovateľa ústavný   súd   zistil,   že   namietaným   uznesením   krajského   súdu   (sp.   zn.   2   Tos   35/08 z 21. októbra   2008)   bola   sťažnosť   sťažovateľa   proti   uzneseniu   okresného   súdu z 25. septembra   2008   zamietnutá,   v dôsledku   čoho   podľa   názoru   sťažovateľa «došlo k porušeniu mojich základných práv a slobôd, a to opakovane... z nasledovných dôvodov: V trestnom poriadku... je uvedené v § 496..., že proti vydanej osobe nebude vedené trestné stíhanie pre iné trestné činy spáchané pred jej vydaním, než pre tie, pre ktoré bola vydaná. Prvý súhlas Česká republika na trestné stíhanie sťažovateľa vyjadrila v rozhodnutí Vrchného súdu v Prahe dňa 26.1.2007 vo svojom rozhodnutí pod sp. zn.: 7 To - 10/07... V tomto smere sťažovateľ poukazuje na to, že uznesenie vyšetrovateľa, ktorým sťažovateľovi boli vznesené obvinenia sú zo dňa 15. 2. 2006 pod ČVS: 6/BOK-S-I- 2006 (skutok – K.) a dňa 25. 10. 2006 pod ČVS: PPZ-14/BOK-S-I-2006 (skutky F.   a S.). Ako už je vyššie uvedené, prvý súhlas Českej republiky na trestné stíhanie sťažovateľa bol vydaný Vrchným súdom v Prahe až dňa 26. 01. 2007 pod sp. zn. 7 To-10/07!

Keďže bolo začaté trestné stíhanie voči mne, sťažovateľovi, prv ako bol daný súhlas Vrchného súdu, je treba mať za to, že... bola porušená zásada špeciality.... Chýba tu teda pre   existenciu   rozhodovania   v   ktorejkoľvek   fáze   trestného   konania   naplnenie   formálnej podmienky, a to zákonné vznesenie obvinenia, ktoré má garanciu v ústavnej zásade, že nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak ako zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý upravuje zákon (čl. 17 ods. 2 Ústavy SR).

Pokiaľ ide o článok 17 ods. 5 Ústavy SR... Tento... článok Ústavy SR je prakticky systematicky porušovaný, a to naposledy napadnutým Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 21. 10. 2008... To všetko napriek tomu, že sťažovateľ bol vzatý do väzby na základe európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného dňa 22. 12. 2006 Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 0Tp 142/06. Až následne však české súdy vyslovili súhlas s trestným stíhaním (26. 01. 2007 - pre skutky J. F. a G. S.), za skutky týkajúce sa poškodených J. Š., P. L., M. S., I. O. a M. K. (2. 5. 2007 Uznesením Vrchního soudu v Prahe zo dňa 2. 5. 2007 sp. zn. 7o 42/07). Za daného stavu sú potom všetky úkony vrátane vznesenia obvinenia až do doby, kedy   získali   orgány   činné   v   trestnom   konaní   súhlas   na   trestné   stíhanie   sťažovateľa, nepoužiteľné - právne neúčinné...

Sťažovateľ záverom uvádza, že z uvedeného vyplýva, že pokiaľ vydávajúca krajina neudelí dodatočný súhlas na trestné stíhanie k trestným činom, ktoré neboli predmetom pôvodnej žiadosti o vydanie, ktoré vyšli najavo až po vydaní obvineného na trestné stíhanie z cudziny, nemožno vykonať úkony trestného konania k týmto činom s výnimkou prípadu, ak sa vydaná osoby sama vzdala uplatnenia zásady špeciality...

V zmysle článku 48 ods. 1 Ústavy SR... vyplýva, že aj senát zložený zo sudcov tak, ako je to uvedené v záhlaví Uznesenia Krajského súdu v Prešove 2 Tos 35/08-9713, nie je súdom na ktorom rozhoduje „zákonný sudca“.».

5. Ďalšie porušenie svojich práv (v podaní doručenom ústavnému súdu 9. februára 2009) uviedol sťažovateľ tak, že „napriek námietkam odvolací súd... 21. 10. 2008... dospel k záveru, že rozhodnutie Okresného súdu bolo urobené v súlade so zákonom a nezaoberá sa námietkami porušovania zásady špeciality. Práve v takomto postupe vidíme porušenie čl. 46 ods.   1   ústavy   SR   v   náväznosti   na   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd.

Porušenie... čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vidím aj v tom, že do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy....

Okrem prístupu k súdu sa čl. 46 ods. 1 ústavy priznáva aj určitá kvalita súdneho konania...“.

6. Sťažovateľ žiadal ústavný súd, aby prijal takéto rozhodnutie :„1/ Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 Tos 35/08-9713 zo dňa 21. 10. 2008   došlo   k   porušeniu   základných   ľudských   práv   a   slobôd   sťažovateľa   vyplývajúcich z čl. 17. ods. 2, 5 a čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 Ústavy SR ako aj Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 6 ods. 1 a Listiny základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2, 5.

2/   Ústavný   súd   SR   zrušuje   rozhodnutie   Krajského   súdu   v   Prešove,   sp.   zn. 2 Tos 35/08-9713 zo dňa 21. 10. 2008 a prikazuje, aby M. Č. bol neodkladne prepustený z väzby na slobodu.

3/ Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť M. Č. trovy konania v sume 8.011,- Sk... do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. G....“

7.   Sťažovateľ   zároveň   navrhol   vydať   dočasné   opatrenie,   „tak   aby   Ústavný   súd rozhodol o dočasnom opatrení uloženému orgánu, ktorý porušil základné práva a slobody sťažovateľa - Krajskému súdu v Prešove, aby do rozhodnutia Ústavného súdu nálezom tento súd bezodkladne prepustil obžalovaného M. Č. na slobodu“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podstata námietok sťažovateľa spočíva v tom, že krajský súd sa v namietanom uznesení z 21. októbra 2008 (tak isto orgány činné v trestnom konaní v čase od vznesenia obvinenia) nezaoberal jeho námietkami porušovania zásady špeciality, v dôsledku čoho „sú potom všetky úkony vrátane vznesenia obvinenia až do doby, kedy získali orgány činné v trestnom konaní súhlas na trestné stíhanie sťažovateľa, nepoužiteľné - právne neúčinné“.

9.   Jednou   zo   základných   podmienok   prijatia   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej podanie   v lehote   ustanovenej   v   § 53   ods. 3   zákona   o ústavnom   súde.   Táto   lehota   je dvojmesačná   a začína   plynúť od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2   zákona   o ústavnom   súde).   V prípade   podania   sťažnosti   po   uplynutí   zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53   ods. 3   zákona   o ústavnom   súde)   (napr.   I. ÚS 235/03,   I. ÚS 156/04,   II. ÚS 267/04, IV. ÚS 35/04, I. ÚS 109/06).

10. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že   sťažnosť   podľa   čl. 127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 109/06).

11.   Námietky   sťažovateľa   v súvislosti   s porušením   označených   práv   postupom krajského   súdu   v trestnom   konaní v jeho   trestnej   veci,   ktorých   jadrom   je sťažovateľom označené porušovanie zásady špeciality v súvislosti s jeho vydaním z Českej republiky (tak krajským súdom v namietanom uznesení, ako aj predchádzajúcim postupom príslušných orgánov od vznesenia obvinenia), treba považovať za „iný zásah“, o ktorom sťažovateľ vedel najneskôr už v čase doručenia sťažnosti (5. apríla 2007) ústavnému súdu vo veci sp. zn. II. ÚS 246/07, keď v bode 4 sťažnosti výslovne uvádzal, že „v čase keď bolo proti mne vznesené obvinenie za tieto trestné činy (25. 10. 2006 )... prokurátor a aj ďalšie orgány činné v prípravnom konaní vedeli, že sa na mňa vzťahuje zásada špeciality podľa § 496 Tr. por. - teda, že na moje trestné stíhanie pre trestné činy uvedené v uznesení je potrebný súhlas Českej republiky...

Trestné činy, pre ktoré bolo proti mne vznesené obvinenie dňa 25. 10. 2006, mali byť podľa uznesenia o vznesení obvinenia spáchané pred 18. 7. 2003, pričom na trestné stíhanie nebol   vydaný   súhlas   Českou   republikou.“. V tejto   súvislosti   ústavný   súd   dodáva,   že uvedená sťažnosť bola uznesením sp. zn. II. ÚS 246/07 z 29. novembra 2007 odmietnutá.

12. Ústavný súd tiež z obsahu uznesenia okresného súdu z 25. septembra 2008 zistil, že sťažovateľ   na   verejnom   pojednávaní   pred   okresným   súdom   25.   septembra   2008 považoval proces jeho extradície z Českej republiky za vadný a nezákonný.

13. Sťažnosť sťažovateľa bola doručená ústavnému súdu 28. decembra 2008, preto je nepochybné, že sa tak stalo po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom, rešpektujúc pritom konkrétne sťažovateľom uvádzané dôvody, ktoré sťažovateľ namietal už v čase predchádzajúcom vydaniu sporného uznesenia krajského súdu z 21. októbra 2008. Urobil tak napr. už v sťažnosti doručenej ústavnému súdu 5. apríla 2007, ktorá bola odmietnutá (bod 11).

14.   Vychádzajúc z uvedených   skutočností   ústavný   súd   rozhodol   tak,   že   sťažnosť sťažovateľa odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

15.   Ústavný   súd   zároveň   dodáva,   že   platná   právna   úprava   trestného   konania umožňuje sťažovateľovi aj v ďalšom štádiu trestného konania (ako obžalovanému) právne účinným spôsobom namietať porušenie v sťažnosti označených práv, ku ktorým malo dôjsť v dôsledku (podľa jeho názoru) nezákonného postupu orgánov činných v trestnom konaní v jeho veci v súvislosti s jeho extradíciou z Českej republiky. Tak ako súd prvého stupňa, ktorý bude (je) oprávnený konať a rozhodovať v trestnej veci sťažovateľa, aj odvolací súd v prípade   podania   odvolania   v predmetnej   trestnej   veci   sú   súdmi   s plnou   jurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností prípadu   vrátane   zákonnosti   a ústavnosti   postupu   orgánov   prípravného   konania   a súdu v trestnej   veci   sťažovateľa,   t. j.   aj   skutočností,   ktoré   vytýka   sťažovateľ   v predloženej sťažnosti.

16.   Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   pripomína,   že   trestné   konanie   predstavuje   od svojho   začiatku   až   po   koniec   organický   celok,   v ktorom   sa   v rámci   vykonávania jednotlivých   úkonov a realizáciou   garancií na ochranu práv a slobôd   zo strany orgánov činných v trestnom konaní môžu a majú naprávať, resp. korigovať prípadné predchádzajúce pochybenia týkajúce sa aj porušenia základných práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno sťažnosťou podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   namietať   porušenia   ústavou   chránených   základných   práv a slobôd, ku ktorým došlo v priebehu trestného konania a neboli v jeho priebehu odstránené.

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ústavný súd nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa a rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. októbra 2009