znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 286/06-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra 2006   predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   J.,   t.   č.   vo   väzbe,   Ž.,   vo   veci   namietaného porušenia   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 38/2004 a porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2 a v čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Čadca sp. zn. 1 T 38/2004 z 12. apríla 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. J. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. septembra 2006 doručená sťažnosť M. J., t. č. vo väzbe, Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 38/2004 a porušenie jeho základného práva na osobnú slobodu zaručeného čl. v 17 ods. 2 a v čl. 17 ods. 5 ústavy uznesením okresného súdu sp. zn. 1 T 38/2004 z 12. apríla 2006.

Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je vo väzbe od 2. novembra 2003. Je voči   nemu   vedené   trestné   stíhanie   pre   závažnú   trestnú   činnosť   a to   pre   trestný   čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Trestného zákona, pre trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1 a ods. 4 Trestného zákona a pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 a ods. 2 písm. d) Trestného zákona. Sťažovateľ bol už dosiaľ viackrát súdne trestaný   a v minulosti   bol   taktiež   odsúdený   na   nepodmienečný   trest   odňatia   slobody aj za trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Trestného zákona. Predmetným uznesením bola zamietnutá sťažovateľova žiadosť o jeho prepustenie z väzby na slobodu, ktorú podal na hlavnom pojednávaní konanom 12. apríla 2006.

Sťažovateľ   žiadal   vysloviť   porušenie   označených   základných   práv,   prikázať okresnému súdu konať v jeho trestnej veci bez zbytočných prieťahov, priznať mu primerané finančné zadosťučinenie „vo výške 50 000 Sk“, náhradu trov jeho právneho zastúpenia v prípade   ústavným   súdom   ustanovenému   mu   právnemu   zástupcovi   a zrušenie   ním napadnutého uznesenia okresného súdu z 12. apríla 2006.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak   [§   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa ustanovenia § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.

Predmetom   posudzovanej   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľa,   že   postupom a predmetným   uznesením   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   T   38/2004 dochádza k porušovaniu ním označených základných práv.

III.

A

Pokiaľ sa sťažovateľ domáha porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ zastúpený advokátom JUDr. P. P. z Č. podal ústavnému súdu 2. júna 2006 sťažnosť, ktorou sa okrem iného domáha vyslovenia porušenia   označeného   základného   práva „postupom   Okresného   súdu   v Čadci   v konaní vedenom   pod   č.   k.   1   T   38/2004“.   O predmetnej   sťažnosti   ústavný   súd   koná   pod sp. zn. Rvp 893/06.

S odvolaním   sa   na   vyššie   citované   právne normy   [§ 25   ods.   2   v spojení   s   §   24 písm. b)   zákona o ústavnom   súde]   ústavný   súd   sťažovateľovu   sťažnosť   odmietol   v tejto časti z dôvodu jej neprípustnosti.

B

Ochrany základného práva na osobnú slobodu v danom prípade sa sťažovateľ mal možnosť domáhať podaním sťažnosti podľa § 185 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 83 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Trestný   poriadok“)   proti   uzneseniu   o zamietnutí   jeho žiadosti o prepustenie z väzby.

Sťažovateľ má ďalej možnosť v zmysle § 79 ods. 3 Trestného poriadku „kedykoľvek žiadať o prepustenie   na   slobodu...   Ak   sa   žiadosť   zamietla, môže   ju   obvinený,   ak v nej neuvedie iné dôvody opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť“.

Vyššie   uvedené   je   dôvodom   odmietnutia   sťažovateľovej   sťažnosti   v tejto   časti z dôvodu   nedostatku   právomoci   ústavného   súdu,   lebo   vo   väzobných   veciach   rozhodujú všeobecné súdy.

Nad rámec uvedeného ústavný súd ešte poznamenáva, že podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom   súde   sťažnosť   možno   podať   v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo   upovedomia   o inom   zásahu,   ktorým   malo   byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu jednou zo zákonných podmienok pre prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde,   pričom   zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 75/04).

Lehota dvoch mesiacov na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy sa počíta odo dňa, keď   sa   sťažovateľ   dozvedel,   alebo   sa   mohol   o porušení   základného   práva   dozvedieť. Začiatok   zákonnej   lehoty   je   teda   vymedzený   subjektívne   podľa   možnosti   sťažovateľa dozvedieť   sa   o jeho porušení.   Posúdenie   tejto možnosti   je vždy   individuálne vzhľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu. Ústavný súd pritom prihliada na účel základného práva, ako aj na účel predmetnej zákonnej lehoty.

Pokiaľ   ide   o konkrétne   okolnosti   rozhodujúce   pre   plynutie   zákonnej   lehoty na podanie   sťažnosti,   z obsahu   sťažnosti   sťažovateľa   a k nej   pripojených   písomností vyplýva, že o namietanej skutočnosti týkajúcej sa postupu okresného súdu sa sťažovateľ dozvedel na hlavnom pojednávaní 12. apríla 2006, keď okresný súd vyhlásil uznesenie, ktorým sťažovateľovu žiadosť o prepustenie na slobodu zamietol. Predmetnú sťažnosť však ústavnému súdu podal až 4. septembra 2006, t. j. v čase, keď už uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom. Ústavný súd pritom nezistil z obsahu sťažnosti sťažovateľa žiadnu skutočnosť alebo dôvod na to, aby zákonnú lehotu dvoch mesiacov počítal   v danej   veci   od   neskoršieho   času,   než je   čas,   keď   mu bolo   oznámené uvedené rozhodnutie okresného súdu.

Vyššie uvedené je tiež dôvodom odmietnutia sťažnosti v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanej.

V súlade   s doterajšou   judikatúrou   ústavného   súdu   je   predmetom   predbežného prerokovania iba rozhodovanie o návrhu vo vzťahu k základným právam alebo slobodám, porušenie ktorých sa namieta. Rozhodnutie o prikázaní vo veci konať, o zrušení sťažnosťou napadnutého rozhodnutia, o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a náhrade trov konania   požadované   sťažovateľom   nadväzuje   na   rozhodnutie   o vyslovení   porušenia základných práv a slobôd. Neprípustnosť sťažnosti, nedostatok právomoci ústavného súdu, resp. jej oneskorené podanie však viedlo k tomu, že ústavný súd odmietol celú sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom   prerokovaní (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom   súde), a preto sa ďalšími návrhmi sťažovateľa nezaoberal (vrátane jeho žiadosti o ustanovenie mu právneho zástupcu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2006