znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 285/06-34

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   6.   decembra   2006 v senáte   zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť JUDr. L. S., P., zastúpeného advokátom JUDr. Š. K., K., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia práva na prejednanie veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 9 C 69/94 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Trnava   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   69/94 p o r u š i l základné   právo   JUDr.   L.   S.,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov, zaručené   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prerokovanie   veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 69/94 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. L. S. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 160 000 Sk (slovom stošesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. JUDr. L. S. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 10 238 Sk (slovom   desaťtisícdvestotridsaťosem   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd   Trnava p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Š. K., K., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. mája 2006 doručená sťažnosť JUDr. L. S., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Š. K., K., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) a porušenia   práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 69/94.

Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia základného práva podľa označených článkov ústavy a dohovoru žiadal prikázať okresnému súdu konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov,   priznať   mu   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   295 000   Sk   a náhradu   trov právneho zastúpenia vo výške 10 238 Sk na účet jeho právneho zástupcu.

2. Ústavný súd 20. septembra 2006 prijal sťažovateľovu sťažnosť na ďalšie konanie uznesením č. k. I. ÚS 285/06-12.

3. Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Preto ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   lebo   vzhľadom na charakter veci nemožno od ústneho pojednávania očakávať jej ďalšie objasnenie.

II.

Ústavný   súd   na   základe   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomností,   vyjadrení účastníkov konania a spisu okresného súdu   sp. zn. 9 C 69/94 zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Sťažovateľ je odporcom vo 4. rade v konaní o vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktoré sa začalo na návrh M. V., P. (ďalej len „navrhovateľka“), podaním okresnému súdu 15. marca 1994.

Okresný súd 22. marca 1994 stanovil termín pojednávania na 13. apríl 1994. Dňa 8. apríla 1994 predložil vyjadrenie k návrhu účastník konania v 6. rade D., a. s., P. a 12. apríla 1994 Mesto P. (ďalej len „vedľajší účastník“).

Okresný   súd   13.   apríla   1994   z dôvodu   neuhradenia   súdneho   poplatku navrhovateľkou konanie zastavil.

Na základe jej odvolania z 15. apríla 1994 Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 30. júna 1994 prvostupňové uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd 25. augusta 1994 stanovil termín pojednávania na 26. september 1994. Na pojednávaní konanom 26. septembra 1994 (neprítomní odporcovia v 2. a 3. rade) boli vypočutí navrhovateľka, odporcovia v 1., 4. a 6. rade a vedľajší účastník. Pojednávanie bolo odročené na 19. október 1994. Na tomto pojednávaní boli vypočutí odporcovia v 2., 3. a 5. rade. Pojednávanie bolo odročené na 9. november 1994.

Na pojednávaní konanom 9. novembra 1994 sa k predmetu veci vyjadrili prítomní účastníci konania (navrhovateľka, odporcovia v 1. a 4. rade). Pojednávanie bolo odročené na 7. december 1994. Toto pojednávanie (z dôvodu nepredloženia informácie Okresným úradom vyšetrovania T.) bolo odročené na 18. január 1995.

Okresný úrad vyšetrovania T. predložil informáciu 23. decembra 1994. Na pojednávaní konanom 18. januára 1995 boli prítomní navrhovateľka a zástupca vedľajšieho   účastníka.   Okresný   súd   po   zistení,   že   D.,   a.   s.,   P.,   nebola   zapísaná do obchodného registra, pojednávanie odročil na 6. marec 1995 za účelom požiadania registrového súdu o podanie informácie.

Vedľajší účastník 6. februára 1995 predložil okresnému súdu uznesenie mestského zastupiteľstva   z 24.   januára   1995,   ktorým   zrušilo   svoje   uznesenie   z 27. marca   1992 o transformácii štátneho podniku Bytové hospodárstvo P. na D., a. s., P.

Sťažovateľ 6. marca 1995 požiadal okresný súd o vydanie predbežného opatrenia (uložiť navrhovateľke zákaz užívať v návrhu uvedené nehnuteľnosti) a navrhol predvolať ním označených svedkov.

Na pojednávaní konanom 6. marca 1995 (prítomní navrhovateľka, odporcovia v 1., 4. a 6. rade, vedľajší účastník konania) po prednesoch účastníkov konania okresný súd rozsudkom určil, že kúpna zmluva zo 4. septembra 1992 medzi D., a. s., P. a odporcami ohľadne prevodu nehnuteľnosti je neplatná. Rozsudok bol doručený účastníkom konania v dobe od 15. marca 1995 do 31. marca 1995.

Rozsudok 4. apríla 1995 napadli odvolaním odporcovia v 1. až 5. rade. Súdny spis bol doručený krajskému súdu 5. mája 1995. Okresnému   súdu   bolo   9.   októbra   1995   doručené   uznesenie   krajského   súdu č. k. 13 Co 204/95-129   z 31.   júla   1995,   ktorým   bol   rozsudok   zrušený   a vec   vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. (Odporca v 6. rade nemal spôsobilosť byť účastníkom konania „nakoľko nevznikol“.)

Okresný súd 12. októbra 1995 stanovil termín pojednávania na 15. november 1995. Navrhovateľka 13. októbra 1995 vzala svoj návrh voči odporcovi v 6. rade (D., a. s., P.)   späť   a navrhla,   aby   bol   ako   odporca   do   konania   pripustený   štátny   podnik   Bytové hospodárstvo, š. p., P.

Na pojednávaní konanom 15. novembra 1995 (prítomní navrhovateľka, odporcovia v 1., 5. a 6. rade, vedľajší účastník) okresný súd súhlasil s čiastočným späťvzatím návrhu a rozšírením   návrhu   proti   odporcovi   Bytové   hospodárstvo,   š.   p.,   P.   Odporca   v 6.   rade namietal neexistenciu tohto štátneho podniku. Pojednávanie bolo odročené na 31. január 1996. Navrhovateľka   15.   novembra   1995   predložila   okresnému   súdu   rozšírený   návrh s odôvodnením, vyjadrenie k návrhu odporcov na vydanie predbežného opatrenia a návrh na „presun   vedľajšieho   účastníka   konania   –   Mesto   P.   na   účastníka   konania   na   strane odporcu“.

Sťažovateľ 21. novembra 1995 podal odvolanie v mene odporcov v 1. až 5. rade proti uzneseniu z 15. novembra 1995.

Okresný súd 5. decembra 1995 stanovil termín pojednávania na 31. január 1996. Pojednávanie konané 31. januára 1996 (prítomní navrhovateľka, vedľajší účastník a zástupca Bytového hospodárstva, š. p., P.) bolo odročené na 18. marec 1996.

Navrhovateľka 9. februára 1996 navrhla pripustiť do konania Ing. R. K., P., ako účastníka na strane odporcu (menovaný kúpil časť podielu odporcu v 1. rade).

Na   pojednávaní   konanom   18.   marca   1996   (prítomná   len   navrhovateľka)   bol pripustený   do   konania   Ing.   R.   K.   a okresný   súd   rozsudkom   určil,   že „kúpna   zmluva uzatvorená 4. 9. 1992 medzi predávajúcimi D., a. s., P.... a kupujúcimi Ing. I. B., Ing. I. V., Ing. M. V., Mgr. L. Š., J. K. ohľadom prevodu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. P. zapísanej na liste vlastníctva   č. 4024 pôvodne ako parc. č. 1838, teraz parc č.   6484 o pôvodnej výmere 535 m2, teraz o výmere 540 m2, dom č. 1738 je neplatná.“

Rozsudok napadla 11. apríla 1996 odvolaním časť odporcov. Vec bola 12. apríla 1996 pridelená na vybavenie sudkyni JUDr. Z. Okresný   súd   6.   júna   1996   vyzval   právneho   zástupcu   odporcov   na   odôvodnenie odvolania. Odôvodnenie bolo doručené okresnému súdu 24. júna 1996.

Okresný súd 28. júna 1996 doručil odvolanie navrhovateľke na vyjadrenie, ktoré bolo okresnému súdu doručené 12. júla 1996.

Odporcovia   18.   septembra   1996   na   výzvu   okresného   súdu   z 9.   septembra   1996 zaplatili súdny poplatok za odvolanie.

Okresný súd 21. novembra 1996 a 16. decembra 1996 opätovne doručoval rozsudok odporcom v 2., 3. a 8. rade.

Ing. R. K. ako odporca v 8. rade podal 18. decembra 1996 odvolanie proti rozsudku z 18. marca 1996.

Súdny spis sp. zn. 9 C 69/94 bol 14. júla 1997 predložený krajskému súdu. Súdny spis bol 11. augusta 1997 vrátený okresnému súdu ako predčasne predložený (rozsudok nebol doručený právnemu zástupcovi odporcov v 2. a 3. rade, v odvolaní odporcu č. 8 nebolo uvedené „v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu“. Sťažovateľ   18.   septembra   1997   predložil   súdu „vyjadrenie   k odvolaniu   odporcov II. a III.“.

Navrhovateľka 24. augusta 1999 požiadala o nariadenie predbežného opatrenia voči „firme K., a. s., Z.“, ktorá je podľa výpisu z listu vlastníctva zo 17. augusta 1999 vlastníkom nehnuteľnosti, na zákaz „predať, darovať, založiť, zaťažiť a použiť ako majetkový vklad...“. Navrhovateľka   28.   augusta   1999   navrhla   spojiť   konania   sp.   zn.   9   C   69/94 a sp. zn. 267/94 „nakoľko tieto veci spolu súvisia“.

Súdny spis sp. zn. 9 C 69/94 bol 12. októbra 1999 pridelený sudkyni Mgr. M. V. Okresný   súd   12.   novembra   1999   vyzval   právneho   zástupcu   navrhovateľky, katastrálny úrad, Mestský úrad P. a registrový súd na podanie informácie. (Požadované informácie   boli   predložené   okresnému   súdu   24.   novembra   1999,   26. novembra   1999 a 6. decembra 1999.)

Okresný súd uznesením z 5. januára 2000 pripustil do konania ako odporcu Ing. R. K. a 26. januára 2000 poslal uznesenie účastníkom konania.

Opatrením z 19. júna 2000 bola vec prikázaná sudcovi Mgr. Ľ. B. (zákonná sudkyňa nastúpila na materskú dovolenku).

Okresný súd 8. decembra 2000 požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru B. o doručenie uznesenia z 5. januára 2000 odporcovi v 2. rade. (Pokus polície bol neúspešný, o čom bol okresný súd písomne informovaný 18. januára 2001.)

Súdny   spis   sp.   zn.   9   C   69/94   bol   opatrením   predsedníčky   okresného   súdu z 23. januára 2001 vrátený opäť JUDr. M. V.

Okresný súd 6. februára 2001 požiadal advokáta JUDr. R. B. o podanie informácie, či ešte zastupuje odporcov v 2. a 3. rade. Výzva bola vrátená späť poštou, lebo adresát bol „odsťahovaný“. Okresný súd následne zisťoval miesto pobytu advokáta a odporcov v 2. a 3. rade. Adresa   advokáta   bola   14.   marca   2001   oznámená   okresnému   súdu.   Výzva   bola advokátovi doručená 20. apríla 2001 a jeho vyjadrenie okresnému súdu 21. mája 2001. Okresný súd 27. júna 2001 doručil uznesenie z 5. januára 2000 právnemu zástupcovi odporcov v 2. a 3. rade.

Opatrením   predsedníčky   okresného   súdu   z 19.   februára   2002   bola   vec sp. zn. 9 C 69/94   pridelená   sudkyni   JUDr.   D.   M.   (Zákonná   sudkyňa   bola   dlhodobo práceneschopná.)

Okresný   súd   1.   apríla   2004   zaslal   právnemu   zástupcovi   odporcov   v 2.   a 3. rade rozsudok a uznesenie z 5. januára 2000 a súčasne vyzval odporcu Ing. R. K., aby doplnil svoje odvolanie zo 16. decembra 1996. Zásielka adresovaná Ing. K. bola vrátená 7. apríla 2004 okresnému súd späť s poznámkou „adresát neznámy“.

Okresný súd 15. apríla 2004 zisťoval na Mestskom úrade P. a Registri obyvateľov Slovenskej republiky v B. (ďalej len „register obyvateľov“) pobyt Ing. R. K.

Právny zástupca odporcov v 2. a 3. rade, ako aj Ing. R. K. podal 21. apríla 2004 odvolanie proti rozsudku z 18. marca 1996. Súčasne predložil splnomocnenie od Ing. R. K. zo 6. apríla 2004.

Register obyvateľov (3. mája 2004) a Mestský úrad P. (13. mája 2004) oznámili okresnému súdu adresu Ing. R. K.

Sťažovateľ 2. novembra 2005 nahliadol do súdneho spisu sp. zn. 9 C 69/94. Podľa   úradného   záznamu   zo   4.   novembra   2005   bolo   uložené   (neuvedené   komu) zistiť, „či boli odstránené nedostatky plnomocenstva a doručenia podľa pokynov Krajského súdu v Trnave na č. l. 184, ak neboli odstránené, realizuj“.

Podľa   úradného   záznamu   z 24.   augusta   2006 „Nedostatky   plnomocenstva   boli odstránené (č. l. 252 a 255), overenie realizované Okresným súdom Trnava dňa 20. júna 2001“.

Okresný   súd   25.   augusta   2006   požiadal   katastrálny   úrad,   Správu   katastra   P. o zaslanie   aktuálneho   listu   vlastníctva   č.   4024   a súčasne   zisťoval   adresu   Ing. R.   K. na Mestskom úrade P. a Obvodnom oddelení Policajného zboru Slovenskej republiky P. (ktoré   požiadal   o doručenie   mu   výzvy   na   odstránenie   nedostatkov   odvolania)   a tiež   na registri obyvateľov.

III.

1. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   69/94   došlo   k porušeniu   základného   práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...)“, resp. práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola (...) v primeranej lehote   prejednaná   (...)   súdom   (...),   ktorý   rozhodne   o jeho   občianskych   právach   alebo záväzkoch...“

2. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení č. Spr 1153/06 z 18. októbra 2006 podala chronologický prehľad procesných úkonov súdu v predmetnej veci a uviedla: „Sťažnosť   JUDr.   S.   považujeme   za   čiastočne   dôvodnú   v súvislosti   s prieťahmi   v konaní najmä za obdobie od 18. 9. 1997 do 24. 8. 1999, ďalej za obdobie od 13. 5. 2004 do 24. 8. 2006.   Vo   veci   konali   viacerí   sudcovia   vzhľadom   na   odchod   konkrétnych   sudcov z Okresného súdu Trnava, ktorí vo veci konali. Prieťahy boli spôsobené veľkým množstvom vybavovaných vecí v predmetných oddeleniach. Tiež na druhej strane boli prieťahy vo veci spôsobené vykonávaním úkonov v súvislosti s rozhodovaním o pripustení ďalších účastníkov do konania, obtiažnym doručovaním písomností súdu jednotlivým odporcom, vo veci bolo viackrát rozhodnuté rozsudkom, v dôsledku zrušenia rozhodnutí vo veci odvolacím súdom doplňoval prvostupňový súd vytknuté nedostatky, čím sa tiež predĺžilo konanie.“

3. Sťažovateľ v stanovisku zo 7. novembra 2006 prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu okresného súdu uviedol: „Ako vyplýva z vyjadrenia Okresného súdu Trnava   č.   Spr   1153/06   z 18.   októbra   2006,   Okresný   súd   Trnava   nepopiera,   že   by k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   porušeniu   práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 9 C   69/94   nedošlo,   dokonca   sťažnosť   považuje   za   čiastočne   dôvodnú.   Prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 69/94 porušovateľ odôvodňuje (text v závere tretej strany vyjadrenia)   veľkým   množstvom   vybavovaných   vecí   v predmetných   oddeleniach,   ako   aj rozhodovaním po zrušujúcich rozsudkoch odvolacieho súdu, pričom v týchto mal odvolací súd aj vytýkať nedostatky prvostupňového konania. To značí, že ide nielen o objektívne neprimerane   dlhú   lehotu,   ale   s najväčšou   pravdepodobnosťou   aj   o zbytočné   prieťahy v predmetnom konaní.“

4. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl.   6   ods.   1   dohovoru,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého   prípadu,   a to   najmä   podľa   týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa   (napr.   I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02,   II. ÚS   32/02).   Podľa   rovnakých   kritérií postupoval aj v danom prípade.

4.1   Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   posúdenia je občianskoprávne konanie, ktoré sa začalo 15. marca 1994 a dosiaľ (po viac ako 12-tich rokoch) nebolo právoplatne rozhodnuté.

4.2   Pokiaľ   ide   o kritérium   „zložitosť   veci“,   ústavný   súd   bral   do   úvahy aj v predmetnom   prípade   skutkový   stav   veci   a platnú   právnu   úpravu   (II.   ÚS   26/95, I. ÚS 92/97 a iné) relevantnú pre rozhodnutie. Na základe týchto hľadísk predmetné konanie nehodnotil   ako   právne   a ani   fakticky   zložité.   Zložitosť   veci   v posudzovanom   prípade nemala rozhodujúci vplyv na doterajšiu viac ako 12 ročnú dĺžku konania.

4.3 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, správania sťažovateľa v preskúmavanej veci,   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   závažnú   okolnosť,   ktorá   by   mohla   byť   osobitne zohľadnená v neprospech sťažovateľa pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

4.4 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom   zbytočné   prieťahy   v konaní   posudzoval   ako   celok   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že konanie v posudzovanej veci od jej začatia 15. marca 1994 trvá dosiaľ bez jej právoplatného rozhodnutia už viac ako 12 rokov. Túto dobu   vzhľadom   na   predmet   konania   a   skutkové   zistenia   vyplývajúce   zo súdneho   spisu sp. zn. 9 C 69/94 považuje ústavný súd v danom prípade za neprimerane dlhú.

Na   základe   posúdenia   postupu   okresného   súdu   vyplývajúceho   zo   súdneho   spisu sp. zn. 9 C 69/94 ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol:

- od   11.   augusta   1997   (vrátenie   súdneho   spisu   z   krajského   súdu   ako predčasne predloženú)   do   12.   novembra   1999   (výzva   právnemu   zástupcovi   navrhovateľky), t. j. v trvaní vyše 27 mesiacov,

- od 5. januára 2000 (vydanie uznesenia o pripustení ďalšieho účastníka na strane odporcu) do 8. decembra 2000 (požiadanie OO PZ na doručenie uznesenia), t. j. v trvaní vyše 11 mesiacov,

- od 27. júna 2001 (doručenie uznesenia) do 1. apríla 2004 (zaslanie rozhodnutí a výzva odporcom), t. j. v trvaní vyše 33 mesiacov,

- od 13. mája 2004 (oznámenie Mestského úradu P.) do 25. augusta 2006 (výzva okresného súdu), t. j. v trvaní 27 mesiacov,t. j. spolu viac ako 98 mesiacov (viac ako 8 rokov) nečinný, resp. nevykonával vo veci úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas predmetného konania   nachádza.   Vzhľadom   na   uvedenú   dlhodobú   nečinnosť   (resp.   nízku   efektívnosť procesných   úkonov)   okresného   súdu   ústavný   súd   kvalifikuje   jeho   doterajší   postup v posudzovanom konaní ako postup, ktorým došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale postupom okresného súdu.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   občianske   súdne   konanie,   ktoré   bez   právoplatného rozhodnutia súdu trvá tak dlho, ako je to v danej veci, je potrebné považovať za konanie nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Táto zdĺhavosť konania totiž v princípe predlžuje stav právnej neistoty dotknutých osôb do takej miery, že sa ich právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje   vo svojej podstate (napr. I. ÚS 66/03).

4.5 Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

5.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o ústavnom   súde   konať   vo   veci   bez   zbytočných prieťahov.

6. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

6.1   Sťažovateľ   žiadal   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 295 000 Sk.   Nárok   na   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   odôvodňuje nasledovne: „...   sťažovateľ   je v neistom   postavení,   táto neistota je   daná nielen tým,   že právna vec, v ktorej je sťažovateľ účastníkom konania nie je dodnes, ani skoro po 12 rokoch od začatia konania právoplatne ukončená, ale aj tým, že so sťažovateľom sa zrejme nekoná ako s účastníkom konania aj napriek tomu, že účastníkom konania je.

Sťažovateľ je v ťaživej právnej neistote a má dôvodnú obavu, že sa vo veci rozhodne bez jeho vedomia. Toto nebezpečenstvo je aktuálne, pretože rozsudok, proti ktorému podali dňa 19. 04. 2004 odvolanie žalovaní v 2), 3) a 6) rade nebol sťažovateľovi ani len doručený. Sťažovateľovi sa súčasne výrazne sťažuje možnosť ochrany jeho práv. V dôsledku   súdneho   sporu   sa   znižuje   trhová   hodnota   jeho   majetkového   práva, pretože   doposiaľ   nebolo   rozhodnuté   o neplatnosti   kúpnej   zmluvy,   čím   sa   sťažuje aj nakladanie s majetkom sťažovateľa.“

6.2   Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   resp.   práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa čl. 6 ods.   1 dohovoru   nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa cit. ustanovenia zákona o ústavnom súde podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa (pozri body 4.1 až 4.5 tejto časti) v sume 160 000 Sk.

6.3 Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

7. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátom. Advokát   vykonal   tri   úkony   právnych   služieb,   a to   prevzatie   a prípravu   zastupovania, písomné podanie (sťažnosť) z 25. mája 2006 a vyjadrenie zo 7. novembra 2006. Odmena za jeden úkon právnych služieb (v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, t. j. 1/6 z výpočtového základu 16 381 Sk) je 2 730 Sk, čo predstavuje spolu s režijným paušálom 164 Sk sumu 2 894 Sk. Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom predstavuje spolu sumu   (za   tri   úkony   právnych   služieb)   8   682   Sk.   Pretože   právny   zástupca   sťažovateľa je platcom DPH (19 %), zvyšuje sa uvedená suma o 1 649,6 Sk, t. j. na 10 332 Sk. Keďže si sťažovateľ uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 10 238 Sk, ústavný súd rozhodol v súlade s jeho návrhom.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. decembra 2006