znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 284/06-33

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   6.   decembra   2006 v senáte   zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť E. M., M., zastúpenej advokátkou JUDr. M. P., Ž., vo veci   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 774/97 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Žilina   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8 C   774/97 p o r u š i l základné právo E. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd.

2.   E.   M. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   50 000 Sk (slovom   päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré jej je Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. E. M. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 10 238 Sk (slovom desaťtisícdvestotridsaťosem slovenských korún), ktorú je Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. M. P., Advokátska kancelária, Ž., č. účtu..., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 284/06-10 z 20. septembra 2006 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť E. M., M. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 774/97.

Zo   sťažnosti   vyplýva, že   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   774/97   sa   žalobou podanou   okresnému   súdu   15.   júla   1997   sťažovateľka   domáhala   určenia   vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.   Okresný   súd   v predmetnej   veci   rozhodol   rozsudkom č. k. 8 C 774/97-149   z   29.   októbra   2003,   ktorým   bol   žalobný   návrh   sťažovateľky zamietnutý. Na základe odvolania sťažovateľky Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) predmetný rozsudok okresného súdu uznesením sp. zn. 5 Co 171/024 z 21. apríla 2005 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Sťažovateľka je toho názoru, že okresný súd koná v jej veci so zbytočnými prieťahmi, čím sa predlžuje stav jej právnej neistoty.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti ďalej uviedla, že: „(...) Napriek tomu, že žaloba bola podaná 15. 07. 1997 a k súčasnému dátumu ide v podstate o 9 rokov trvajúci spor, bol v danej veci uskutočnený posledný úkon zo strany súdu dňa 21. 04. 2005, kedy Krajský súd v Žiline vydal uznesenie, ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu v Žiline zo dňa 29. 10. 2003 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Odvtedy, za obdobie takmer 2 rokov, nebolo vo veci samej vytýčené žiadne pojednávanie ani nebol vo veci urobený žiadny iný úkon zo strany súdu. (...)

Doteraz,   v   priebehu   9   rokov,   sa   tak   nestalo   a   okresný   súd   mi   nezabezpečil a neposkytol ústavou garantované právo na súdnu a inú právnu ochranu a ani neodstránil stav právnej neistoty. (...)“

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľka   žiadala,   aby   ústavný   súd   vydal takéto rozhodnutie:

„Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 544/1992 (správne má byť 8 C   774/97) porušil   základné   právo   E.   M.   (...)   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd.

Okresnému súdu v Žiline sa ukladá povinnosť, aby v konaní, vedenom pod sp. zn. 8 C 774/97 konal bez prieťahov.

Okresnému   súdu   v   Žiline   sa   ukladá   povinnosť   zaplatiť   sťažovateľke   primerané finančné zadosťučinenie v sume 50.000,- Sk, ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresnému súdu v Žiline sa ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľky v sume 6.888,- Sk na účet JUDr. M. P., advokátka, Ž., č. účtu...“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho podpredsedom JUDr. J. M., listom z 10. novembra 2006 sp. zn. 1SprS 477/06 a sťažovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 22. novembra 2006.

2.1   Podpredseda   súdu   vo   svojom   vyjadrení   okrem   prehľadu   procesných   úkonov vykonaných   vo   veci   uviedol: „Zo   spisu   vyplýva,   že   spis   bol   Okresnému   súdu   v Žiline vrátený   po   rozhodnutí   Krajského   súdu   Žilina   až   dňa   7.   11.   2005.   Vo   veci   bol   dňa 22. 9. 2006 vyhlásený rozsudok, k prieťahom podľa môjho názoru nedochádza.

Vo veci súhlasím s upustením od verejného ústneho pojednávania. (...)“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedla, že: «(...) súhlasím s upustením od ústneho pojednávania. (...)

Z prehľadu úkonov vo veci jednoznačne vyplýva, že napriek tomu, že vec napadla na Okresný   súd   Žilina   22.   07.   1997,   rozsudok   bol   vyhlásený   až   22.   09.   2006,   teda po deviatich rokoch.

Prvé pojednávanie vo veci   sa uskutočnilo 14.   03.   2001,   teda v časovom odstupe takmer štyroch rokov od podania návrhu.

Krajský súd v Žiline rozsudok OS ZA zrušil a spis mu vrátil 07. 11. 2005, pričom OS ZA uskutočnil pojednávanie a vyhlásil rozsudok až po desiatich mesiacoch. V uvedenom prípade bol Okresný súd v Žiline v období niekoľkých rokov nečinný a došlo k porušeniu práva (...), podľa ktorého „každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola (...) v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...“

Vzhľadom   na   uvedené   považujem   moju   sťažnosť   za   opodstatnenú   a žiadam,   aby Ústavný súd v konaní vo veci samej mojej sťažnosti vyhovel.»

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy (resp. v čl. 38   ods.   2   listiny),   ktorej   prerokovanie   na   ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – inak ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností   potrebných   pre   meritórne   rozhodnutie   vo   veci,   t.   j.   rozhodnutie   o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 100/03).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 8 C 774/97:

- 22. júl 1997 – okresnému súdu bol doručený návrh sťažovateľky z 15. júla 1997 proti odporcovi: Mesto Ž., zastúpeného primátorom Ing. J. S. (ďalej len „odporca v 1. rade“) o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (súdny poplatok uhradený v sume 256,– Sk),

- 28. september 1999 – sťažovateľka podaním z 27. septembra 1999 žiadala okresný súd o nariadenie pojednávania,

- 5. apríl 2000 – okresný súd vyzval odporcu v 1. rade, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k návrhu sťažovateľky, ktorý mu zároveň doručoval; sťažovateľku okresný súd vyzval na doplnenie aktuálneho listu vlastníctva vzťahujúceho sa na predmet sporu v lehote 10 dní,

- 17. apríl 2000 – sťažovateľka podaním zo 14. apríla 2000 oznámila okresnému súdu, že list   vlastníctva   jej   Okresný   úrad   Žilina,   katastrálny   odbor   (ďalej   len   „kataster nehnuteľností“)   odmietol   vydať   (z   dôvodu,   že   nie   je   vedená   ako   vlastníčka),   preto sťažovateľka predložila súdu výpis z Pozemkovej knihy,

- 30. máj 2000 – okresný súd žiadal kataster nehnuteľností o predloženie listu vlastníctva vzťahujúci sa na predmet sporu,

- 12.   júl   2000   –   odporca   v 1.   rade   sa   podaním   z 11.   júla   2000   vyjadril   k návrhu sťažovateľky,

- 9.   august   2000   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   oznámenie   katastra   nehnuteľností z 31. júla 2000, že parcela č. 328/7-TTP, ktorej list vlastníctva okresný súd požadoval, sa v katastrálnom území M. nenachádza,

- 16. august 2000 – okresný súd urgoval zaslanie listu vlastníctva katastrom nehnuteľností,

- 26. september 2000 – okresnému súdu bola doručená kópia výpisu z Pozemkovej knihy, pretože v geometrickom pláne nie je uvádzané číslo listu vlastníctva, ale číslo PKN vložky,

- 10.   január   2001   –   okresný   súd   pripojil   spisy   okresného   súdu   sp.   zn.   12   C   1077/90 a 6 C 203/93,

- 8. február 2001 – okresný súd nariadil pojednávanie na 14. marec 2001,

- 14.   marec   2001   –   na   pojednávaní   účastníci   konania   navrhli   odročiť   pojednávanie za účelom   zistenia   pasívnej   legitimácie   odporcu   v 1.   rade   v tomto   konaní   a predloženia listinných dôkazov; následne bolo pojednávanie odročeného na 30. apríl 2001,

- 26.   apríl   2001   –   okresný   súd   zrušil   (telefonicky)   termín   pojednávania   z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne,

- 1. august 2001 – okresný súd vyzval účastníkov konania, aby v lehote 15 dní predložili do spisu doklady osvedčujúce pasívnu legitimáciu odporcu v 1. rade,

- 9. august 2001 – sťažovateľka podaním z 8. augusta 2001 odôvodnila pasívnu legitimáciu odporcu v 1. rade,

- 6.   september   2001   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   vyjadrenie   odporcu   v 1.   rade z 13. júla   2001,   v ktorom   bolo   konštatované,   že   v konaní   nie   je   možné   pokračovať bez vykonania grafickej identifikácie pozemku, ku ktorému sa sťažovateľka domáha určiť vlastnícke právo,

- 22. november 2001 – sťažovateľka žiadala nariadenie pojednávania,

- 6. máj 2002 – okresnému súdu bolo doručené podanie sťažovateľky z 3. februára 2002, ktorým   rozšírila   pôvodný   návrh   o ďalších   účastníkov   na   strane   odporcu:   Slovenská republika – Správa S., B. (ďalej len „odporca v 2. rade) a V. v., š. p., B. (ďalej len „odporca v 3. rade),

- 25. júl 2003 – okresný súd uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. augusta 2003, pripustil, aby do konania pristúpili na strane odporcov odporcovia v 2. a 3. rade,

- 4. august 2003 – okresný súd doručoval účastníkom konania uznesenie z 25. júla 2003, ktorým   pripustil   pristúpenie   ďalších   účastníkov   na   strane   odporcu,   a týmto   zároveň doručoval návrh sťažovateľky na vyjadrenie,

- 21.   august   2003   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   vyjadrenie   odporcu   v 3.   rade zo 14. augusta 2003 k návrhu sťažovateľky,

- 4. september 2003 – okresný súd nariadil pojednávanie na 29. september 2003,

- 10. september 2003 – sťažovateľka žiadala o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie termínov jej právnej zástupkyne, na osobnej účasti ktorej sťažovateľka trvala,

- 29. september 2003 – okresnému súdu bolo doručené ospravedlnenie odporcu v 1. rade z 29. septembra   2003   z neúčasti   na   pojednávaní   z dôvodu   práceneschopnosti zamestnankyne   –   zástupkyne;   na   začiatku   pojednávania   sťažovateľka   žiadala   vykonať pojednávanie   v neprítomnosti   jej   právnej   zástupkyne,   po   vyjadreniach   sťažovateľky, odporcu v 2. rade a odporcu v 3. rade bolo pojednávanie odročené na 29. október 2003 za účelom znovupredvolania právnej zástupkyne sťažovateľky a odporcu v 1. rade, ako aj za účelom pripojenia spisu okresného súdu sp. zn. 20 C 196/94, spisov Čd 1443 a Čd 6637 a predvolania svedkyne,

- 29. október 2003 - po vyjadreniach účastníkov konania, svedkyne a po oboznámení sa so spisovým materiálom bol na pojednávaní vyhlásený rozsudok, ktorým okresný súd návrh sťažovateľky zamietol,

- 1. december 2003 – predsedníčka senátu požiadala predsedu okresného súdu o predĺženie lehoty na vyhotovenie rozsudku; predseda okresného súdu povolil predĺženie tejto lehoty do 29. januára 2004,

- 23. január 2004 – okresný súd doručoval rozsudok účastníkom konania,

- 25. február 2004 – okresnému súdu bolo dourčené odvolanie sťažovateľky z 24. februára 2004   proti   rozsudku   okresného   súdu   z 29.   októbra   2003,   v ktorom   žiadala   napadnutý rozsudok zmeniť, resp. zrušiť a zaviazať odporcu v 2. a 3. rade na znášanie všetkých trov konania a jej právneho zastúpenia,

- 25.   február   2004   –   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   na   zaplatenie   súdneho   poplatku za podané odvolanie, zároveň okresný súd doručoval odvolanie sťažovateľky na vyjadrenie v lehote 5 dní všetkým odporcom,

- 1. marec 2004 – sťažovateľka zaplatila súdny poplatok za odvolanie,

- 9. marec 2004 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie odporcu v 3. rade z 2. marca 2004 k odvolaniu sťažovateľky, ktoré považoval za nedôvodné,

- 10. marec 2004 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie odporcu v 1. rade z 9. marca 2004   k odvolaniu   sťažovateľky,   v ktorom   navrhol   potvrdiť   rozsudok   okresného   súdu a zaviazal sťažovateľku na náhradu trov odvolacieho konania a trov právneho zastúpenia odporcu v 1. rade v odvolacom konaní,

- 26. marec 2004 – krajskému súdu bol predložený spis okresného súdu na rozhodnutie o odvolaní   sťažovateľky   proti   rozsudku   okresného   súdu   –   zaregistrované   pod   sp.   zn. 5 Co 171/04,

- 10. marec 2004 – predseda senátu krajského súdu upozornil listom Spr. 234/04 predsedu krajského   súdu   na   neprimeraný   počet   pridelených   vecí   do   odvolacieho   senátu   5   Co krajského súdu, ktoré nebude možné vybavovať bez zbytočných prieťahov,

- 4. august 2004 – krajský súd nariadil pojednávanie na 4. november 2004 s poznámkou, že pojednávanie   nebolo   možné   nariadiť   na   skorší   termín   z dôvodu   neprimerane   vysokého počtu pridelených vecí do senátu,

- 3.   november   2004   –   krajský   súd   telefonicky   zrušil   termín   pojednávania   nariadeného na 4. november   2004   z dôvodu   práceneschopnosti   dvoch   členiek   senátu   a nariadil pojednávanie na 2. december 2004,

- 4. november 2004 – pojednávanie sa neuskutočnilo z dôvodu práceneschopnosti členiek senátu,

- 2.   december   2004   –   po   vyjadreniach   účastníkov   konania   bolo   pojednávanie   odročené na neurčito   z dôvodu   podrobného   oboznámenia   sa   s doloženými   listinnými   dôkazmi a zváženia ďalšieho postupu,

- 3.   december   2004   –   sťažovateľka   predložila   krajskému   súdu   doklady   súvisiace s prejednávanou vecou,

- 22. február 2005 – krajský súd nariadil pojednávanie na 21. apríl 2005,

- 21.   apríl   2005   –   po   vyjadreniach   účastníkov   konania   krajský   súd   uznesením   sp.   zn. 5 Co 171/04, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10. novembra 2005, rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (doručené okresnému súdu 7. novembra 2005),

- 7. november 2005 – spis bol krajským súdom vrátený okresnému súdu,

- 10. august 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 18. september 2006,

- 14. september 2006 – okresnému súdu bolo doručené ospravedlnenie odporcu v 2. rade z 12. septembra 2006 z neprítomnosti na pojednávaní nariadenom na 18. september 2006 z dôvodu práceneschopnosti povereného pracovníka (odročenie nežiadal),

- 18. september 2006 – po vyjadreniach účastníkov konania a oboznámení sa okresného súdu   s obsahom   spisu   bolo   pojednávanie   odročené   na   22.   september   2006   za   účelom vyhlásenia rozsudku,

- 22. september 2006 – na pojednávaní okresný súd vyhlásil rozsudok,

- 13. november 2006 – okresný súd doručoval písomné vyhotovenie rozsudku účastníkom konania.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Keďže   obsah   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručený v čl. 38 ods. 2 listiny (uvedenej ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia Českej   a Slovenskej   Federatívnej   Republiky   č.   23/1991   Zb.)   je   totožný   so   základným právom zaručeným v čl. 48 ods. 2 ústavy, porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy znamená súčasne aj porušenie tohto základného práva zaručeného v čl. 38 ods. 2 listiny.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 774/97 došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 38 ods. 2 listiny.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 38 ods. 2 listiny, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka napadnutého konania podľa názoru ústavného súdu v podstate nebola závislá od zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria (správania sťažovateľky v preskúmavanej veci) ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ťarchu sťažovateľky pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným   prieťahom.   Sťažovateľkina   procesná   aktivita   (úprava   návrhu   o pripustenie ďalších účastníkov na strane odporcu) zásadne neovplyvnila konanie a najmä dĺžku jeho doterajšieho trvania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti konštatuje, že na okresnom súde trvalo napadnuté konanie viac ako 7 a pol roka, pričom okresný súd bol v predmetnej veci nečinný alebo nevykazoval relevantnú procesnú činnosť v období:

- od 22. júla 1997 do 5. apríla 2000, t. j. viac ako 2 roky a 8 mesiacov,

- od 6. septembra 2001 do 25. júla 2003, t. j. viac 1 rok ako 10 mesiacov,

- od 7. novembra 2005 do 10. augusta 2006, t. j. viac ako 9 mesiacov.

Okresný súd teda v danej veci nevykonal počas uvedenej doby (viac ako 5 rokov) žiadne   úkony   smerujúce   k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľka   počas napadnutého   súdneho   konania   nachádzala,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu je z hľadiska čl. 48 ods. 2 ústavy (a rovnako aj z hľadiska čl. 38 ods. 2 listiny) celkom zjavne neprimerané a netolerovateľné. K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci alebo správania účastníkov, ale predovšetkým v dôsledku postupu okresného súdu.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 38 ods. 2 listiny, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. Keďže   v posudzovanej   veci   bolo 22.   septembra   2006 meritórne   rozhodnuté, neprichádzalo   do   úvahy,   aby ústavný   súd   rozhodol   v zmysle   ustanovenia   §   56   ods.   3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk, ktoré odôvodnila nasledovne: „Vzhľadom k tomu, že súd právoplatne nerozhodol počas obdobia 9 rokov a predmet sporu má pre mňa (...) vzhľadom na moju sociálnu situáciu značne   vysokú   hodnotu,   žiadam   mi   priznať   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím na všetky   okolnosti   zisteného   porušenia   mojich   práv   primerané   finančné zadosťučinenie (...)“.

Keďže iba konštatovanie porušenia označeného základného práva nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku, ústavný súd s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, uznal za odôvodnené priznať jej finančné zadosťučinenie v požadovanej sume 50 000 Sk.

Podľa § 56 ods.   5 zákona o ústavnom súde, ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľke   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich náhradu v celkovej sume 10 238,10 Sk za tri úkony právnej služby po 2 730 Sk vrátane 19 % DPH (9 746,10 Sk) a trojnásobku režijného paušálu po 164 Sk (492 Sk).

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods.   3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a), c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2006 je 2 730 Sk a hodnota režijného paušálu je 164 Sk.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na náhradu trov za tri úkony právnej služby uskutočnené v roku 2006 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu z 8. augusta 2006 a vyjadrenie z 22. novembra 2006) v sume 8 190 Sk a trojnásobok režijného paušálu v sume 492 Sk, čo vrátane 19 % DPH predstavuje celkovo 10 332 Sk.

Keďže právna zástupkyňa si uplatnila náhradu trov len v sume 10 238,10 Sk, ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov vo výške uplatneného nároku po zaokrúhlení tak, ako je to uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. decembra 2006