znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 283/2012-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.,   B.,   zastúpenej spoločnosťou   F.,   s.   r.   o.,   B., „jej   menom   JUDr.   B.   F.,   advokát   a   konateľ“, vo   veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bližšie nekonkretizovaným postupom Okresného súdu Trebišov a takto

r o z h o d o l :

1.   Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o., ⬛⬛⬛⬛ vedené   pod   sp.   zn.   Rvp 3892/2012   a sp.   zn.   Rvp ⬛⬛⬛⬛ 3893/2012 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ⬛⬛⬛⬛ ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 3892/2012.

2.   Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o., ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných ⬛⬛⬛⬛ náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

3. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. mája 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   práva   podľa   čl. 6ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   a práva   podľa   čl.   1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru   bližšie   nekonkretizovaným   postupom   Okresného   súdu   Trebišov   [ďalej   len „okresný súd“ (u súdneho exekútora boli veci vedené pod sp. zn. EX 7414/2011 a sp. zn. EX 4914/2010, pozn.)].

4.   Sťažovateľka   v   predmetných   dvoch   veciach   osobitne   podanými   návrhmi požiadala   súdneho   exekútora   o   vykonanie   exekúcie.   Súdny   exekútor   tieto   návrhy zaevidoval pod sp. zn. EX 7414/2011 a sp. zn. EX 4914/2010, a následne v uvedených veciach   požiadal   okresný   súd   o   udelenie   poverenia   na   vykonanie   exekúcie.   O   týchto návrhoch okresný súd doteraz nerozhodol, čím porušil sťažovateľkou v bode 3 označené práva.

5. Po podrobnej právnej analýze sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v súvislosti s (bližšie   nekonkretizovaným,   pozn.)   postupom   okresného   súdu   (i)   vyslovil   porušenie v bode 3 uvedených práv, (ii) prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, (iii)   zakázal   mu   pokračovať   v   diskriminácii   sťažovateľky   a   (iv)   priznal   jej   finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania.

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A

K spoločnému prerokovaniu vecí

8. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

9.   S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 3892/2012 a sp. zn. Rvp 3893/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.B K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv (bližšie neoznačeným, ⬛⬛⬛⬛ pozn.) postupom okresného súdu

10. Podľa § 20 ods. 1, 2 a 3 zákona o ústavnom súde návrh... musí obsahovať, akej veci   sa   týka,...   proti   komu   smeruje,   akého   rozhodnutia   sa   navrhovateľ   domáha, odôvodnenie   návrhu   a   navrhované   dôkazy   (ods.   1).   K   návrhu...   sa   musí   pripojiť splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom...   (ods.   2).   Ústavný   súd   je viazaný návrhom na začatie konania... (ods. 3), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

11. Citované ustanovenie § 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.

12. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne   definované   právomoci,   uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

13.   Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   sťažovateľka   prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu (ktorý koncipoval samotný návrh, pozn.) v texte sťažnosti ani v jej   petite   neuviedla   spisovú   značku,   pod   ktorou   je   ňou   namietané   konanie   pred okresným súdom vedené, a ani ústavnému súdu s návrhom nedoručila relevantné (k návrhu sa   vzťahujúce)   písomné   podklady,   hoci   napr.   na   prvom   liste   návrhu   uvádza,   že   tvoria prílohu tohto návrhu (s označením „listiny podľa textu“, pozn.).

14. V súvislosti s v bode 13   uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že daný   rozsah   nedostatkov   zákonom   predpísaných   náležitostí,   aký   vyplýva   z   podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej   jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje   nedostatok   zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona   č.   586/2003   Z.   z.   o   advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č.   455/1991   Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej   služby,   ktoré   je povinný vykonať advokát tak, aby také   úkony   boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to   splnené   zákonom   ustanovené   predpoklady.   Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

15.   V   neposlednom   rade   ústavný   súd   dodáva,   že   k   sťažnostiam   priložené splnomocnenia sú udelené obchodnej spoločnosti F., s. r. o., B., a teda nezodpovedajú dikcii už citovanému ustanoveniu § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde (pozri bod 10). Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na ustanovenie § 12 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č.   455/1991   Zb.,   o   živnostenskom   podnikaní (živnostenským zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“), v zmysle ktorého advokát môže vykonávať advokáciu a) samostatne, b) v združení spolu s inými advokátmi, c) ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, d) ako komplementár komanditnej spoločnosti alebo e) ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa § 12 ods. 4 zákona o advokácii pri poskytovaní právnych služieb je advokát povinný používať profesijné označenie advokát alebo advokátka. Ak poskytuje právne služby prostredníctvom združenia,   verejnej   obchodnej   spoločnosti,   komanditnej   spoločnosti   alebo   spoločnosti   s ručením obmedzeným, k profesijnému označeniu pripája aj meno združenia alebo obchodné meno spoločnosti.

16.   Ústavný   súd   preto   aj   so   zreteľom   na   kvalifikované   právne   zastúpenie sťažovateľky (napriek tomu, že aj samotné splnomocnenia nie sú právne perfektné, pozn.) konštatuje, že sťažnosti vykazujú také nedostatky náležitostí predpísaných zákonom (pozri bod   10   a   nasl.),   že   nie   je   možné   preskúmať splnenie   hoci   len   procesných   podmienok konania   pred   ústavným   súdom,   a   preto   ich   z   uvedeného   dôvodu   odmietol   už   pri   ich predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2012