znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 283/09-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť U. B. S., a. s., B., vo veci namietaného porušenia jej základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 166/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť U. B. S., a. s., o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. augusta 2009   doručená   sťažnosť   U.   B.   S.,   a.   s.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Košice   I   (ďalej   len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 166/05.

Zo   sťažnosti   a z   pripojených   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   podaním z 28. novembra   2007   pre   zrejmú   chybu   v písaní   v rozsudku   okresného   súdu   sp.   zn. 27 Cb 166/05   z 30. mája   2007   požiadala   okresný   súd   o vydanie   opravného   uznesenia. Vzhľadom na to, že okresný súd opravné uznesenie nevydal, „... Sťažovateľ podal dňa 23. 06. 2009 v zmysle ustanovenia § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sťažnosť na prieťahy v konaní...

Súd vybavil sťažnosť podanú proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a to oznámením, že sťažnosť pokladá za dôvodnú. V oznámení zo dňa 24. 07. 2009, uviedol, že Okresný súd Košice I bol v období od vydania rozsudku č. k. 27Cb 166/2005-78 vo veci urgencií nečinný.“.

V závere sťažnosti sťažovateľka uvádza: „Na základe vyššie uvedeného zastávame stanovisko,   že   postupom   súdu   v   konaní   pod   sp.   zn.   27Cb   166/2005   došlo   k   porušeniu ústavného práva sťažovateľ zakotveného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd.“

Sťažovateľka navrhla ústavnému súdu, aby o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„Okresný   súd   Košice   I   v   konaní   sp.   zn.   27Cb   166/2005   porušil   základné   právo spoločnosti U. B. S. a. s., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48/ ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a č. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd a ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Košice I aby vo veci sp. zn. 27Cb 166/2005 konal. Ústavný súd Slovenskej republiky zároveň sťažovateľovi priznáva 3.000 EUR ako primerané finančné zadosťučinenie, ktoré je Okresný súd Košice I povinný zaplatiť v lehote do dvoch mesiacov na účet sťažovateľa...“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V prípade   namietaného   porušenia   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov je s účinnosťou od 1. apríla 2005 takýmto prostriedkom sťažnosť adresovaná predsedovi   príslušného   súdu   podľa   §   62 zákona č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch   a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).Zo sťažnosti a z príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 30. júna 2009 sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu, ktorý v odpovedi z 24. júla 2009 uznal sťažnosť za dôvodnú   a uviedol,   že   v predmetnej   veci   už   prijal   potrebné   opatrenia   smerujúce k urýchlenému ukončeniu veci.

Ústavný súd opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 zákona o súdoch považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor   na   prijatie   opatrení   za   účelom   nápravy   a   odstránenia   protiprávneho   stavu zapríčineného nečinnosťou   alebo neefektívnou   činnosťou.   Odpoveď predsedu   súdu   bola sťažovateľke doručená 3. augusta 2009.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola vyhotovená už 20. augusta 2009 (teda iba 17 dní po doručení odpovede predsedu okresného súdu) a podaná na poštovú prepravu 26. augusta 2009, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľky iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú lehotu   na   prijatie   opatrení   proti   zbytočným   prieťahom   v napadnutom   konaní   (m.   m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, III. ÚS 85/06).

Samotná skutočnosť,   že orgán   štátnej   správy súdu   uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú, nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl.   127   ústavy   na   ďalšie   konanie,   pretože   ústavný   súd   pridržiavajúc   sa   doterajšej stabilizovanej judikatúry považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu dostatočný časový priestor na prijatie opatrení za účelom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou.

Pokračujúca   nečinnosť   okresného   súdu   by   mohla   spôsobiť   porušenie   základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale ústavný súd to v súčasnom období nemôže posúdiť.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky na základe týchto zistení   dospel   k záveru,   že   v   zmysle   § 53   ods. 1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Na záver ústavný súd poznamenáva, že podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Sťažovateľka k sťažnosti predložila splnomocnenia udelené Mgr. K. P. a Ing. Ľ. B., PhD. Ani jedna z osôb, ktorým sťažovateľka udelila splnomocnenie, však nie je advokátom, a v splnomocneniach nie je uvedené, že sa udeľujú na zastupovanie pred ústavným súdom. Z uvedeného   dôvodu   bolo   možné   sťažnosť   sťažovateľky   odmietnuť   aj   pre   nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   sa   ústavný   súd   ďalšími   nárokmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2009