znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 283/06-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. júna 2007 v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta   prerokoval   sťažnosť   Ing.   M.   Š.,   B.,   a MUDr. J. Š.,   B.,   zastúpených   advokátom JUDr. J. O., T., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 255/96 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosti Ing. M. Š. a MUDr. J. Š. n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 20. septembra 2006 č. k. I. ÚS 283/06-11 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. M. Š., B., a MUDr. J. Š., B. (ďalej len „sťažovatelia“),   ktorou   namietali porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 255/96.

Zo   sťažnosti   vyplýva, že   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   255/96   sa   žalobou podanou okresnému súdu 10. októbra 1996 žalobcovia (Ing.   T. a spol.) domáhajú proti sťažovateľom „vyslovenia   neplatnosti   právneho   úkonu“.   Sťažovatelia   konštatujú,   že v predmetnej veci koná okresný súd so zbytočnými prieťahmi, pričom sa neustále predlžuje stav ich právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli: „Po dobu troch rokov Okresný súd Bratislava I v predmetnej veci absolútne nekonal. K prvému úkonu Okresného súdu Bratislava I došlo až na základe výzvy doručenej nám navrhovateľom na vyjadrenie žalovaných k žalobe 9. 4. 1999, kedy navrhovatelia v tomto konaní zaslali vo veci kvalifikované vyjadrenie podložené dôkazmi v tom zmysle, že sa jedná o žalobu účelovú s cieľom predlžovať iné konanie na tomto súde o vypratanie nehnuteľnosti a vzhľadom k tomu, že z dôkazov je jasné, že sa jedná o prekážku v konaní res iudicata navrhovali zamietnutie žaloby v plnom rozsahu.

Okresný súd Bratislava I v predmetnom konaní vytýčil 3 pojednávania pričom však s uvedenými dôkazmi sa vôbec nezaoberal a teda po 7 rokoch od vykonania prvého úkonu Okresného   súdu   Bratislava   a   10   rokov   po   podaní   návrhu   v   predmetnej   veci   nie   je právoplatne rozhodnuté a nedošlo k žiadnemu vecnému posunu v konaní. (...)

Je nesporné   zo zadovážených dokumentov Okresného súdu   Bratislava I.,   že celé konanie je neprofesionálne nehospodárne a neefektívne.   Mám za to,   že táto vec nie je natoľko zložitá aby v nej nemohlo byť rozhodnuté v lehote do desiatich rokov.“

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„(...) Okresný súd Bratislava I porušil právo sťažovateľov na prerokovanie jeho veci s. z. 9 C 255/96 bez zbytočných prieťahov, ktoré právo je zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Sťažovateľom Ing. M. Š. a MUDr. J. Š. priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 000.- Sk, ktoré jemu Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 2 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Okresnému súdu Bratislava I ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľov na účet jeho právneho zástupcu, ktorý je vedený vo VÚB, a. s. (...) a to do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd   listom   sp.   zn.   Spr.   2159/03   z 31.   mája   2007   a právny   zástupca sťažovateľov stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 11. júna 2007.

2.1 Okresný súd vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol: „(...) vo veci sp. zn. 9 C 255/96 Okresný súd Bratislava I postupoval v súlade s   procesným   predpisom   upravujúcim   občianske   súdne   konanie   (zák.   č.   99/1963   Zb. Občiansky súdny poriadok). V danom prípade sa jednalo o skutkovo a právne zložitý súdny spor o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy k nehnuteľností. Vo veci bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru stavebníctva. Na strane odporcov okrem sťažovateľov, ktorí boli označení oko odporcovia v 2. a 3. rade bol odporcom v 1. rade MUDr. T. S., žijúci v cudzine – P., ktorý sa iba raz zúčastnil na pojednávaní pred súdom a to   dňa   14.   10.   2003.   Samotní   sťažovatelia   ako   odporcovia   v   2.   a   3.   rade   sa   napriek riadnemu   predvolaniu   dvakrát   nedostavili   na   pojednávame   nariadené   súdom   a   to   dňa 11. 05. 2000   a   18. 03. 2003,   čím   sami   prispeli   k   odročeniu   pojednávania   a   predĺženiu celého súdneho konania na súde prvého stupňa. Prvostupňový súd vo veci samej rozhodol rozsudkom   dňa   20. 12. 2005.   Proti   rozsudku   podali   odvolanie   navrhovatelia.   Spis   bol predložený   Krajskému   súdu   v   Bratislave   na   rozhodnutie   o   odvolaní   dňa   04. 07. 2006. Písomné   vyhotovenie   prvostupňového   rozsudku   bolo   doručené   právnej   zástupkyni sťažovateľov dňa 2. 5. 2006. Sťažovatelia podali ústavnú sťažnosť dňa 09. 08. 2006, t. j. v čase po doručení rozsudku súdu prvého stupňa, kedy už bola vec súdom rozhodnutá. Netrváme na ústnom pojednávaní veci.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľov vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedol:

„(...) oznamujem, že netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím, aby Ústavný súd od ústneho pojednávania upustil nakoľko sa domnievam, že na ústnom pojednávaní nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Pokiaľ   ide   o   list   Okresného   súdu   Bratislava   I.   (...)   absolútne   nesúhlasím   s vyjadrením   Okresného   súdu   o   tom,   že   postupoval   v   súlade   s   procesným   predpisom upravujúcim občianske súdne konanie.

Domnievam sa, že svojím konaním, resp. nekonaním porušil minimálne § 6 a § 100 Občianskeho súdneho poriadku a to tým, že nepostupoval tak, aby bola ochrana práv rýchla a účinná a aby vec bola najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, čoho dôkazom je okrem iných skutočností, ktoré som uviedol v sťažnosti aj to, že Okresný súd Bratislava I po dobu 3 rokov od podania žaloby vôbec nekonal a prvým úkonom bola až výzva zo dňa 9. 4. 1999. Zároveň sa domnievam, že nešlo o natoľko právne a skutkovo zložitý prípad aby Okresný súd Bratislava I nemohol konať v danej veci rýchlejšie, vec prejednať, rozhodnúť a odstrániť tak stav právnej neistoty, v ktorej sa moji klienti nachádzajú.

Bolo a je v záujme mojich klientov aby bola vec rozhodnutá čo najrýchlejšie a preto neprítomnosť mojich klientov na pojednávaniach bola opodstatnená riadnymi dôvodmi, bez zámeru vec predlžovať.

Domnievam sa, že zrejmá nehospodárnosť neprofesionalita a neefektívnosť konania Okresného súdu Bratislava I sú hlavným dôvodom neúmernej zdĺhavosti konania.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48 ods.   2   ústavy.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci,   t. j.   rozhodnutie o tom,   či   namietaným postupom   súdu   bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

4. V tejto veci pôvodne prijímal sťažnosť I. senát ústavného súdu, pretože v súlade s rozvrhom práce na rok 2006 a 2007 bol sudca spravodajca Juraj Horváth členom I. senátu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu   28. februára 2007 Rozvrhom práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na rok 2007 sp. zn. Spr 140/07 rozhodlo, že s účinnosťou od 28. februára 2007 sa sudca spravodajca Juraj Horváth stal členom II. senátu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu zároveň rozhodlo, že veci, v ktorých je sudcom spravodajcom Juraj Horváth, sa prerokujú v II. senáte ústavného súdu. Z tohto dôvodu sa táto vec prerokovala a rozhodla vo veci samej v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 255/96 o žalobe na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov (v konaní pred okresným súdom v procesnom   postavení   žalovaných)   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

V súlade so svojou judikatúrou (II. ÚS 32/00, I. ÚS 29/02, IV. ÚS 61/03, II. ÚS 298/06)   ústavný   súd   poskytuje   ochranu   základnému   právu   na   konanie   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   len   vtedy,   ak   bola   sťažnosť   na   ústavnom   súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Po   prijatí   sťažnosti   sťažovateľov   na   ďalšie   konanie   (20.   septembra   2006),   ktorá v predloženej podobe spĺňala zákonom predpísané náležitosti, ústavný súd až z vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 9 C 255/96 (doručeného ústavnému súdu 20. apríla 2007) zistil skutočnosti, ktoré sťažovatelia v sťažnosti neuviedli. Podľa zistení ústavného súdu   na   pojednávaní   6.   decembra   2005   okresný   súd   v prítomnosti   právnej   zástupkyne sťažovateľov (JUDr. E. L.) vyhlásil v predmetnej veci rozsudok, ktorým v časti konanie zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Predmetný rozsudok bol právnej zástupkyni sťažovateľov doručený 2. mája 2006, pričom následne sťažovatelia podaním doručeným okresnému súdu 17. mája 2006 žiadali, aby okresný súd opravil v rozsudku chyby v písaní. Tejto žiadosti okresný súd vyhovel a uznesením z 19. mája 2006 vydal opravné uznesenie, ktoré bolo právnej zástupkyni sťažovateľov doručené 27. mája 2006. V dôsledku odvolania sa žalobcov proti rozsudku 19. mája 2006 okresný súd zaslal spis sp. zn. 9 C 255/96 na odvolacie konanie Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorému bol spis doručený 4. júla 2006 a odvtedy   krajský súd koná v predmetnej veci pod sp. zn. 3 Co 309/06.

Sťažnosť na postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 255/96 bola ústavnému súdu doručená 9. augusta 2006, t. j. po tom, ako okresný súd vo veci vyhlásil rozsudok   (6.   decembra   2005)   a predložil   spis   s opravným   prostriedkom   na   rozhodnutie krajskému   súdu   (4.   júla   2006).   V čase   podania   sťažnosti   sa   už vec   na   okresnom   súde nenachádzala, a preto okresný súd nemohol ani porušiť označené právo sťažovateľov.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí   smerovať   proti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   moci do základných práv sťažovateľov. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Tento skutkový   stav bol   so   zreteľom   na obsah   sťažnosti,   ako   aj s prihliadnutím na zmysel   a   účel   ustanovenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov základom pre záver ústavného súdu, že sťažnosti sťažovateľov nevyhovel, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľom je v zmysle čl. 127 ods.   3   ústavy   podmienené   vyhovením   sťažnosti   vo   veci   samej   (vyslovením   porušenia základných práv alebo slobôd zaručených v ústave alebo v kvalifikovanej medzinárodnej zmluve).

O uložení povinnosti niektorému z účastníkov konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy, rozhoduje ústavný súd podľa „výsledku konania“ (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) zohľadňujúc (obdobne ako v prípade rozhodovania o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia),   či   bola   sťažnosť   dôvodná,   teda   či ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základných   práv   alebo slobôd   sťažovateľov   zaručených v ústave alebo v kvalifikovanej medzinárodnej zmluve vo veci samej.

Keďže   v uvedenom   prípade   ústavný   súd   sťažnosti   sťažovateľov   nevyhovel, uvedenými návrhmi sa ústavný súd pri svojom rozhodovaní už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2007