SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 282/2018-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. augusta 2018 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o., Heydukova 12, Bratislava, za ktorú koná konateľ a advokát JUDr. Jakub Mandelík, PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Prievidza č. k. 5 C 21/2017-136 zo 7. decembra 2017 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 18. júna 2018 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) č. k. 5 C 21/2017-136 zo 7. decembra 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že «Dňa 22.6.2017 podala žalobkyňa na Okresný súd Prievidza žalobu voči ⬛⬛⬛⬛, súdnej exekútorke, sídlom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „žalovaná“), ktorou sa domáhala náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom v exekučnom konaní na podklade notárskej zápisnice zo dňa 1.6.1998, č. k. N 134/98 (exekučný titul). Súd prvej inštancie vyzval dňa 13.7.2017 žalobkyňu, aby v zmysle položky č. 1 písm. a) a položky č. 7b písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) uhradila súdny poplatok vo výške 1.227,- €. Žalobkyňa vo vyjadrení k výzve zo dňa 27.7.2017 uviedla dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie podľa jej právneho názoru nesprávne vyrubil súdny poplatok a žiadala, aby ju opätovne vyzval na zaplatenie súdneho poplatku v zmysle položky č. 7a sadzobníka zákona č. 71/1992 Zb., tzn. vo výške 20,- EUR.
Napriek uvedenému bolo uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 13.9.2017, č. k. 5C/21/2017-127 konanie zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. Proti uvedenému uzneseniu podala sťažovateľka sťažnosť, ktorá bola uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 7.12.2017, č. k. 5C/21/2017-136 zamietnutá... Nakoľko sa sťažovateľka nestotožnila s rozhodnutím, proti uzneseniu iniciovala odvolacie konanie z dôvodu, že rozhodoval nesprávne obsadený súd [§ 365 ods. 1 písm. c) CSP] a ktorý tiež nesprávne právne posúdil vec [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP]. Aj keď sa sťažovateľka domáhala nápravy prostredníctvom odvolania, dňa 16.5.2018 bolo advokátovi sťažovateľky doručené uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.3.2018, č. k. 6Co/12/2018-149, ktorým jej odvolanie odmietol.».
3. Podľa názoru sťažovateľky „súd prvej inštancie posúdil otázku poplatkovej povinnosti arbitrárne, a tiež v rozpore so základnými princípmi právneho štátu, keď nárok sťažovateľky na náhradu škody a nemajetkovej ujmy zaťažil contra legem poplatkovou povinnosťou v zmysle položky č. 1 písm. a) a položky č. 7b písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb.
... uloženie poplatkovej povinnosti sťažovateľke v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. je zásahom nielen do jej základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, ale rovnako aj porušením čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR, keďže povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd (totožné: nález Ústavného súdu SR zo dňa 25.11.2010, sp. zn. IV. ÚS 387/2010).“.
4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„... Základné právo sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛... podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 7.12.2017, č. k. 5C/21/2017-136 porušené bolo.
... Uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 7.12.2017, č. k. 5C/21/2017-136 zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.
... Sťažovateľke ⬛⬛⬛⬛... priznáva náhradu trov konania vo výške 390,50 €, ktorú je povinný zaplatiť Okresný súd Prievidza právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie v záhlaví rozhodnutia označených práv podľa ústavy a dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 21/2017 a jeho uznesením zo 7. decembra 2017, ktorým okresný súd zamietol sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku.
8. Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
9. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že napadnuté uznesenie okresného súdu bolo sťažovateľke doručené prostredníctvom jej právneho zástupcu 12. decembra 2017 a týmto dňom nadobudlo aj právoplatnosť. Preto sťažnosť sťažovateľky, ktorou namieta porušenie svojich práv postupom a napadnutým uznesením okresného súdu, ktorá bola doručená ústavnému súdu 18. júna 2018, bola podaná zjavne po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty v zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
10. Pretože zákon o ústavnom súde neumožňuje odpustiť zmeškanie tejto lehoty (napr. I. ÚS 235/03, I. ÚS 156/04, II. ÚS 267/04, IV. ÚS 35/04), ústavný súd sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. augusta 2018