znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 282/08-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. marca 2009 v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka o sťažnosti   J.   P.   a M.   P.,   obaja   bytom   T.,   zastúpených   advokátkou   JUDr.   K.   M., Advokátska kancelária I., s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 137/2000 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. P. a M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného   súdu Trnava v konaní vednom pod sp. zn. 17 C 137/2000   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresný súd Trnava   j e   p o v i n n ý   uhradiť J. P. a M. P. trovy právneho zastúpenia v sume 202,27 € (slovom dvestodva eur a dvadsaťsedem centov) na účet ich právnej zástupkyne JUDr. K. M., Advokátska kancelária I., s. r. o., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Sťažnosti vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 7. novembra 2007 doručené podanie J. P. a   M. P. (ďalej len „sťažovatelia“) označené ako „Sťažnosť proti porušeniu základného práva garantovaného Článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   podľa   Čl.   127   Ústavy   SR“. Z obsahu   sťažnosti   vyplynulo,   že   sťažovatelia namietajú zbytočné prieťahy Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 137/2000 o návrhu Bytového družstva T. (ďalej len „bytové družstvo“) na zaplatenie sumy 9 961 Sk s príslušenstvom, a tým porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

2.   Sťažovatelia vo   svojej   sťažnosti   okrem   iného uviedli,   že bytové družstvo   ako navrhovateľ podalo proti nim   11. mája 2000 návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 9 961 Sk s príslušenstvom. Okresný súd vydal v predmetnej veci 16. mája 2000 platobný rozkaz sp. zn. 5 RO/944/00, proti ktorému podali sťažovatelia v zákonom ustanovenej lehote 29. mája 2000 odpor. Vec bola 5. júna 2000 prevedená do registra „C“. Dňa   17.   júla   2000   podal   navrhovateľ   vyjadrenie   k   podanému   odporu.   Opatrením predsedníčky okresného súdu zo 17. júla 2001 bola vec prikázaná na ďalšie konanie sudkyni JUDr. B. M. Podľa tvrdení sťažovateľov okresný súd vo veci v dlhších časových úsekoch buď vôbec nekonal, alebo aj keď konal, tak vykonával úkony iba formálne, ktoré neprispeli k doriešeniu predmetu sporu.

Sťažovatelia podali 21. decembra 2005   predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy   v konaní.   Po   podaní   tejto   sťažnosti   konajúca   sudkyňa   nariadila   termín pojednávania na 11. január 2006 a po výsluchu účastníkov konania odročila pojednávanie na neurčito z dôvodu rozhodnutia o možnosti prerušenia konania v predmetnej veci až do právoplatného ukončenia inej veci.

Podpredsedníčka okresného súdu v odpovedi na sťažnosť sťažovateľov v liste sp. zn. Spr.   2587/05   z   23.   januára   2006   sťažovateľom   oznámila,   že   ju   považuje   za   čiastočne odôvodnenú,   pretože   vo   veci   bolo   konané   priebežne   s ohľadom   na   ďalšie   množstvo vybavovaných starých vecí.

Sťažovatelia   v sťažnosti   podanej   ústavnému   súdu   uviedli,   že   ospravedlňovanie zo strany   vedenia   okresného   súdu   neobstojí,   pretože   súd   má   vytvorené   podmienky (dostatočný   počet   sudcov,   vyšší   súdni   úradníci   a   nízky   nápad   vecí),   aby   v občiansko-právnych veciach mohol konať plynulo a bez zbytočných prieťahov. Predmetné konanie nebolo skutkovo ani právne zložité, napriek tomu v ňom dochádzalo k prieťahom, a tým aj k porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovatelia   navrhujú,   aby   ústavný   súd   po predbežnom prerokovaní prijal ich sťažnosť na ďalšie konanie a vo veci takto rozhodol:„Základné právo J. P. a M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 48 ods. 2 (správne má byť čl. 48 ods. 2, pozn.) Ústavy SR postupom Okresného súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 17C/137/2000 bolo porušené.

J.   P.   a   M.   P.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   každému   vo   výške 100.000,- Sk (slovom: jedenstotisíc slovenských korún), ktoré im je Okresný súd v Trnave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Trnava je povinný uhradiť J. P. a M. P. trovy právneho zastúpenia vo výške 7.425,- Sk (slovom: 2x úkon právnej pomoci á 2.970,- Sk + DPH + 2x režijný paušál á   178,-   Sk )   na   účet   ich   právneho zástupcu   spoločnosti I.,   s.   r.   o.,   zast.   JUDr.   K.   Š., konateľkou a advokátkou, ktoré je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

3.   Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľov   predbežne   prerokoval   podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   a uznesením   č.   k.   I.   ÚS   282/08-12 z 18. septembra 2008 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd 16. októbra 2008 právnu zástupkyňu sťažovateľov a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či vo veci trvajú na ústnom pojednávaní, a okresný súd aj na vyjadrenie k sťažnosti.

Právna zástupkyňa sťažovateľov listom doručeným ústavnému súdu 18. novembra 2008 oznámila, že netrvá na ústnom pojednávaní.

Predseda okresného súdu v liste sp. zn. 1 SprV/510/2008 doručenom ústavnému súdu 27. novembra 2008 oznámil, že netrvá na ústnom prerokovaní veci, a k sťažnosti uviedol: „Vec napadla 11. 5. 2000. Dňa 16. 5. 2000 bol vydaný vo veci platobný rozkaz, proti ktorému dňa 24. 5. 2000 podali odpor sťažovatelia. Po prevedení do registra „C“ vec bola pridelená zákonnej sudkyni JUDr. M. Ď., ktorá v období od 9. 8. 2000 až do 25. 11. 2005 zabezpečovala do spisu doklady týkajúce sa posúdenia žiadosti sťažovateľov o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Dňa 2. 9. 2005 bol spis pridelený novej zákonnej sudkyni JUDr. B. M., ktorá vo veci nariadila termín pojednávania na deň 11. 1. 2006, pričom toto pojednávanie bolo odročené na neurčito a sudkyňa uznesením č. k. 17 C/137/2000-67 zo dňa 17. 4. 2007 prerušila konanie do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 15C/205/1998.

Vec   15C/205/1998   nadobudla   právoplatnosť   10.   5.   2008,   pričom   nová   zákonná sudkyňa JUDr. D. V., ktorej bol spis pridelený opatrením predsedu súdu zo dňa 12. 3. 2008 –   č.   l.   76,   zisťovala   následne,   či   navrhovateľ   trvá   na   podanom   návrhu   vzhľadom   na rozhodnutie vo veci 15C/205/1998. Listom zo dňa 2. 9. 2008 oznámil navrhovateľ, že svoj návrh berie späť. Zákonná sudkyňa uznesením č. k. 17C/137/2000-84 zo dňa 19. 11. 2008 konanie zastavila. Uznesenie sa t. č. doručuje účastníkom.“

II.

4. Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia, že postupom okresného súdu   došlo   k porušeniu   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty   je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98). K vytvoreniu „stavu právnej istoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (II. ÚS 26/95).

5. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou (II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

5.1   Predmetom   konania   pred   okresným   súdom   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 17 C 137/2000 je rozhodovanie o návrhu bytového družstva na zaplatenie sumy 9 661 Sk (uvedená suma predstavuje poplatok z omeškania   za nedoplatok za plnenia poskytované s užívaním družstevného bytu, o výške ktorého konal okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 205/98) s príslušenstvom. Ústavný súd dospel k záveru, že vec nie je skutkovo ani právne zložitá, okresný súd však mohol vo veci rozhodnúť až po definitívnom ustálení výšky nedoplatku sťažovateľov voči bytovému družstvu.

5.2   Sťažovatelia   k doterajšej   dĺžke   konania   neprispeli.   V konaní   pred   okresným súdom majú postavenie odporcov. Vo veci boli súčinní, reagovali na výzvy okresného súdu, k veci podali svoje vyjadrenie a zúčastnili sa pojednávania nariadeného vo veci (11. januára 2006). Sťažnosť na prieťahy v konaní podali predsedníčke okresného súdu 22. decembra 2005.

5.3   Tretím   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo   k zbytočným prieťahom v súdnom konaní sp. zn. 17 C 137/2000, bol postup okresného súdu. Ústavný súd zo spisu a z vyjadrenia predsedu okresného súdu zistil tieto skutočnosti:

Konanie   na   okresnom   súde   začalo   11.   mája   2000   doručením   návrhu   bytového družstva   na   vydanie   platobného   rozkazu   proti   sťažovateľom,   ktorým   sa   domáhalo zaplatenia   sumy   9   961   Sk   s príslušenstvom   ako   poplatku   z omeškania   za   nedoplatok z plnenia   poskytovaného   v súvislosti   s užívaním   družstevného   bytu.   Okresný   súd   vydal 16. mája   2000   v uvedenej   veci   platobný   rozkaz   sp.   zn.   5   Ro   944/00,   proti   ktorému sťažovatelia podali 29. mája 2000 odpor. Po jeho podaní bola vec 5. júna 2000 prevedená do registra „C“. Konanie okresného súdu je od zaevidovania veci v registri „C“ do vydania uznesenia   o zastavení   konania   19.   novembra   2008   poznamenané   prieťahmi   ako   celok. Okresný   súd   na   základe   žiadosti   sťažovateľov   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov overoval ich osobné, majetkové a zárobkové pomery. Konal tak v období od 3. júla 2000 do 30. augusta 2005, keď opakovane dožiadaval   príslušný úrad práce, odbor sociálnych vecí   a Sociálnu   poisťovňu   oznámiť,   či   sú   sťažovatelia   evidovaní   v evidencii nezamestnaných   a či   sú   poberateľmi   dávok   v nezamestnanosti   alebo   iných   sociálnych dávok. Dožiadané orgány poskytli súdu opakovane požadované informácie, pričom okresný súd o oslobodení od platenia súdnych poplatkov v uvedenej veci vôbec nerozhodol. Vo veci sa uskutočnilo jediné pojednávanie 11. januára 2006, na ktorom boli vypočutí účastníci konania. Sťažovatelia navrhli, aby bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 205/98, ktorú treba považovať za hlavnú vo vzťahu   k danému   konaniu,   keďže   sa   v ňom   koná   o výške   nedoplatku   na   nájomnom, z ktorého možno   odvodiť výšku poplatku z omeškania. Pojednávanie bolo odročené na neurčito. Okresný súd uznesením zo 17. apríla 2007 konanie prerušil   do právoplatného skončenia veci sp. zn. 15 C 205/98. V období od 14. novembra 2007 do 8. apríla 2008 konajúci sudcovia priebežne overovali skončenie veci sp. zn. 15 C 205/98. Po zistení, že vo veci sp. zn. 15 C 205/98 bolo rozhodnuté rozsudkom 20. marca 2008 (právoplatný 10. mája 2008) dala konajúca sudkyňa 10. júna 2008 pokyn na pripojenie spisu a 12. augusta 2008 urgovala jeho predloženie. Zároveň vyzvala bytové družstvo oznámiť, či trvá na podanom návrhu z 11. mája 2000 a ako má súd rozhodnúť o náhrade trov konania. Bytové družstvo na základe rozsudku v hlavnej veci 5. septembra 2008 zobralo svoj návrh späť a navrhlo konanie vo veci zastaviť. Okresný súd požiadal listom z 9. septembra 2008 sťažovateľov, aby sa vyjadrili, či súhlasia so zastavením konania a ako navrhujú rozhodnúť o náhrade trov konania.   Okresný   súd   opätovne   žiadal   13.   novembra   2008   sťažovateľov   o preukázanie osobných,   zárobkových   a majetkových   pomerov.   Ako   už   bolo   uvedené,   okresný   súd o oslobodení od súdnych poplatkov nerozhodol. Uznesením z 19. novembra 2008 konanie zastavil   a žiadnemu   z účastníkov   nepriznal   právo   na   náhradu   trov   konania.   Konanie okresného   súdu   v uvedenej   veci   možno   považovať   za   konanie,   ktoré   je   poznamenané prieťahmi ako celok a jeho dĺžku možno označiť za neprimeranú.

V tejto   súvislosti   je   však   potrebné   uviesť,   že   rozhodnutie   vo   veci   sp.   zn. 17 C 137/2000 o výške poplatku z omeškania s prísl. bolo možné vydať až po právoplatnom rozhodnutí   vo   veci   sp.   zn.   15   C   205/98   o výške   nedoplatku   na   nájomnom.   Na   túto skutočnosť   poukázali   aj   samotní   sťažovatelia   a z uvedeného   dôvodu   sami   žiadali o prerušenie konania, čomu okresný súd vyhovel. Ústavný súd konštatuje, že aj v konaní vo veci sp. zn. 15 C 205/98 podľa tvrdení sťažovateľov dochádzalo k prieťahom, v dôsledku čoho podali sťažnosť ústavnému súdu pre porušenie práva priznaného čl. 48 ods. 2 ústavy. Konanie o uvedenej sťažnosti bolo na ústavnom súde vedené pod sp. zn. II. ÚS 203/06 a ústavný súd o nej rozhodol nálezom z 22. marca 2007 tak, že právo sťažovateľov porušené bolo,   okresnému   súdu   prikázal   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15   C   205/98   konať   bez zbytočných   prieťahov   a sťažovateľom   priznal   primerané   finančné   zadosťučinenie 120 000 Sk   a náhradu   trov   konania   v sume   6   770   Sk.   Nález   bol   právnej   zástupkyni sťažovateľov doručený 10. apríla 2007. Okresný súd vo veci sp. zn. 15 C 205/1998 rozhodol rozsudkom z   20. marca 2008, ktorý sa stal právoplatným 10. mája 2008. Ústavný súd konštatuje, že konanie po vydanom náleze bolo meritórne ukončené v primeranej lehote a následne po ňom aj konanie vo veci sp. zn. 17 C 137/2000.

Na základe   uvedených skutočností, ako aj nálezu ústavného súdu vo veci sp. zn. II. ÚS 203/06 ústavný súd dospel k záveru, že bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené v bode 1 nálezu.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. V uvedenej veci ústavný súd príkaz okresnému súdu nedal vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania ústavného súdu už bolo vo veci sp. zn. 17 C 137/2000 rozhodnuté.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Ústavný súd síce   rozhodol,   že   postupom   okresného   súdu   došlo   k porušeniu   základného   práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, žiadosti sťažovateľov o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia (pre každého po 100 000 Sk) nevyhovel, a to z dôvodu, že tak urobil   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   II.   ÚS   203/06,   kde   opodstatnenosť   priznania primeraného finančného zadosťučinenia uznal. Sťažovatelia mali vedomosť, že konania vo veciach na okresnom súde sp. zn. 15 C 205/98   a sp. zn. 17 C 137/2000 spolu súvisia, pričom konanie sp. zn. 17 C 137/2000 bolo prerušené (čo navrhli samotní sťažovatelia) a do právoplatného ukončenia veci sp. zn. 15 C 205/98 ho nebolo možné ukončiť.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   rozhodol   ústavný   súd   o úhrade   trov konania   sťažovateľov,   ktoré   im   vznikli   v dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným súdom   advokátkou   JUDr.   K.   M.   Právna   zástupkyňa   vyčíslila   trovy   konania   celkovou sumou 7 425 Sk   pozostávajúcou zo sumy za dva úkony právnej služby, vrátane DPH a režijného paušálu. Ústavný súd priznal sťažovateľom trovy konania v požadovanej sume 202,27   € vzhľadom   na to,   že neprevyšuje sumu, ktorá   im   prislúcha   v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   uhradiť   na   účet   právnej   zástupkyne sťažovateľov   (§   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   §   149   Občianskeho   súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. marca 2009