znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 281/2013-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. mája 2013 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. A., B., zastúpeného spoločnosťou T. s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. R. P., PhD., vo veci namietaného porušenia   základného   práva   vlastniť   majetok   podľa   čl.   20   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 13 ods. 1 písm. a) a b) Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   súdneho exekútora Mgr. M. L. v exekučných konaniach vedených pod sp. zn. EX 1178/2011, sp. zn. EX 1179/2011 a sp. zn. EX 1180/2011 a exekučnými príkazmi na zriadenie záložného práva sp. zn. EX 1178/2011 z 21. januára 2013, sp. zn. EX 1179/2011 z 21. januára 2013 a sp. zn. EX   1180/2011   z 21.   januára 2013   a exekučnými príkazmi   na prikázanie pohľadávky   v banke sp. zn. EX 1178/2011 z 21. januára 2013, sp. zn. EX 1179/2011 z 21. januára 2013 a sp. zn. EX 1180/2011 z 21. januára 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. M. A. o d m i e t a pre nedostatok svojej právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla 2013 doručená sťažnosť JUDr. M. A., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného spoločnosťou T. s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. R. P., PhD., vo veci namietaného   porušenia   základného   práva   vlastniť   majetok   podľa   čl.   20   ods.   1   Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   základného   práva   na   súdnu   a   inú   právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 13 ods. 1 písm. a) a b) ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom súdneho   exekútora   Mgr.   M.   L.   (ďalej   len   „súdny   exekútor“)   v exekučných   konaniach vedených   pod   sp.   zn.   EX   1178/2011,   sp.   zn.   EX   1179/2011   a sp. zn.   EX   1180/2011   a exekučnými   príkazmi   na   zriadenie   záložného   práva   sp. zn. EX 1178/2011   z   21.   januára 2013, sp. zn. EX 1179/2011 z 21. januára 2013 a sp. zn. EX 1180/2011 z 21. januára 2013 a exekučnými príkazmi na prikázanie pohľadávky v banke sp. zn. EX 1178/2011 z 21. januára 2013, sp. zn. EX 1179/2011 z 21. januára 2013 a sp. zn. EX 1180/2011 z 21. januára 2013 (ďalej len „namietané exekučné príkazy“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že podaním návrhu na začatie exekúcie Sociálnou poisťovňou, a. s., ako oprávneným boli proti sťažovateľovi začaté tri exekučné konania   na   základe   troch   samostatných   exekučných   titulov   –   právoplatných a vykonateľných rozhodnutí oprávneného o povinnosti zaplatiť sumu 1 143,90 € (exekučné konanie sp. zn. EX 1178/2011), sumu 1 134,57 € (exekučné konanie sp. zn. EX 1179/2011) a sumu 654,42 € (exekučné konanie sp. zn. EX 1180/2011).

Sťažovateľ   vo   všetkých   troch   exekučných   konaniach   uhradil   pohľadávky oprávneného vyplývajúce z exekučných titulov po začatí exekučných konaní a po vydaní poverení súdnemu exekútorovi Okresným súdom Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) na vykonanie   exekúcie,   avšak   predtým,   ako   mu   boli   doručené   upovedomenia   súdneho exekútora o začatí exekučných konaní.

Sťažovateľ podal námietky proti upovedomeniam o začatí exekúcie a proti trovám exekúcie.

Okresný   súd   svojimi   uzneseniami   sp.   zn.   37   Er   6867/2011   z   5.   júna   2012 (v exekučnom konaní sp. zn. EX 1178/2011) a sp. zn. 37 Er 6870/2011 zo 6. júna 2012 (v exekučnom konaní sp. zn. EX 1180/2011) námietky sťažovateľa proti exekúcii zamietol a námietkam   sťažovateľa   proti   trovám   exekúcie   vyhovel.   Zamietnutie   námietok   proti exekúcii okresný súd v označených uzneseniach podrobnejšie neodôvodňoval, resp. v časti odôvodnia   svojich   uznesení   uviedol,   že „Ak   po   podaní   námietok   exekútor   upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.“. Námietkam proti trovám exekúcie okresný súd vyhovel z dôvodu ich nepreskúmateľnosti.

V exekučnom konaní sp. zn. EX 1178/2011 a sp. zn. EX 1180/2011 následne súdny exekútor   vydal   tzv.   opravné   upovedomenia   o   začatí   exekúcie,   v   ktorých   predmet exekučného konania tvoria už len trovy súdneho exekútora pozostávajúce z 10 % odmeny z vymoženej pohľadávky oprávneného a hotové výdavky.

Sťažovateľ   podal   námietky   aj   proti   týmto   opravným   upovedomeniam   o   začatí exekúcie,   ktoré   boli   zamietnuté   uznesením   okresného   súdu   sp.   zn.   37   Er   6867/2011 zo 6. novembra   2012   (v   exekučnom   konaní   sp.   zn.   EX   1178/2011)   a   sp.   zn. 37 Er 6870/2011 zo 6. novembra 2012 (v exekučnom konaní sp. zn. EX 1180/2011).

V   exekučnom   konaní   sp.   zn.   EX   1179/2011   okresný   súd   uznesením   sp.   zn. 37 Er 6868/2011 z 12. apríla 2012 odmietol námietky sťažovateľa proti trovám exekúcie ako oneskorene podané.

Súdny   exekútor   následne   21.   januára   2013   vydal   namietané   exekučné   príkazy vo všetkých troch namietaných exekučných konaniach a 24. januára 2013 vykonal exekúciu prikázaním   peňažných   prostriedkov   z   účtu   sťažovateľa   vedeného   v T.,   a.   s.,   z   titulu uspokojenia svojich trov exekúcie.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že namietané exekučné príkazy mu boli doručené 5. februára 2013.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta nezákonný a neústavný postup súdneho exekútora v označených   exekučných   konaniach,   ako   i   nezákonnosť   a   neústavnosť   namietaných exekučných   príkazov.   Podľa   sťažovateľa   súdny   exekútor   nezákonne   blokoval   peňažné prostriedky na rôznych účtoch sťažovateľa v sume pohľadávok vyplývajúcich z exekučných titulov,   ako   aj   v sume   trov   súdneho   exekútora,   a   to   aj   duplicitne.   Porušenie   svojich základných   a   iných   práv   vidí   sťažovateľ   najmä   v   tom,   že   súdny   exekútor   pokračoval vo vykonaní exekučného konania aj potom, ako sťažovateľom boli uhradené pohľadávky vyplývajúce z exekučných titulov, a to vymáhaním svojich trov exekúcie. V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 1179/2011 sťažovateľ namietal aj skutočnosť, že súdny exekútor   pokračoval   vo   vykonaní   exekúcie   vymáhaním   svojich   trov   napriek   tomu,   že sťažovateľ   podal   odvolanie   proti   uzneseniu   okresného   súdu   sp.   zn.   37   Er   6868/2011 z 12. apríla 2012 o odmietnutí námietok sťažovateľa proti trovám exekúcie ako oneskorene podaných, o ktorom dosiaľ nebolo odvolacím súdom rozhodnuté.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1. Základné práva JUDr. M. A... podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 13 ods. 1 písm. a) a b) Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Mgr. M. L., súdneho exekútora... v konaní EX 1178/2011, EX 1179/2011 a EX 1180/2011 a pri vydaní exekučného príkazu na zriadenie záložného   práva   EX   1178/2011   zo   dňa   21.   1.   2013,   exekučného   príkazu   na   zriadenie záložného   práva   EX   1179/2011   zo   dňa   21.   1.   2013,   exekučného   príkazu   na   zriadenie záložného práva EX   1180/2011 zo dňa 21.   1.   2013,   exekučného príkazu na prikázanie pohľadávky v banke EX 1178/2011 zo dňa 21. 1. 2013, exekučného príkazu na prikázanie pohľadávky v banke EX 1179/2011 zo dňa 21. 1. 2013 a exekučného príkazu na prikázanie pohľadávky v banke EX 1180/2011 zo dňa 21. 1. 2013, porušené boli.

2. Exekučný príkaz na zriadenie záložného práva EX 1178/2011 zo dňa 21. 1. 2013, exekučný príkaz na zriadenie záložného práva EX 1179/2011 zo dňa 21. 1. 2013, exekučný príkaz na zriadenie záložného práva EX 1180/2011 zo dňa 21. 1. 2013, exekučný príkaz na prikázanie   pohľadávky   v banke   EX   1178/2011   zo   dňa 21.   1.   2013,   exekučný   príkaz na prikázanie pohľadávky v banke EX 1179/2011 zo dňa 21. 1. 2013 a exekučný príkaz na prikázanie pohľadávky v banke EX 1180/2011 zo dňa 21. 1. 2013, vydané Mgr. M. L., súdnym exekútorom..., sa zrušujú.

3.   JUDr.   M.   A.   sa   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   133.000 Euro..., ktoré mu je Mgr. M. L., súdny exekútor, povinný vyplatiť do rúk jeho právneho zástupcu T. s. r. o..., a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Mgr.   M.   L.,   súdny   exekútor   je   povinný   uhradiť   JUDr.   M.   A.   trovy   právneho zastúpenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V   súlade   s   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojich základných a iných práv postupom súdneho exekútora a exekučnými príkazmi vydanými súdnym exekútorom, a nie postupom a rozhodnutiami exekučného súdu, preto ústavný súd v daných okolnostiach posudzoval prvotne svoju právomoc na prerokovanie veci.

Podľa judikatúry ústavného súdu (I. ÚS 5/00, III. ÚS 245/06) nútený výkon súdnych a   iných   rozhodnutí uskutočňovaný podľa   Exekučného   poriadku   je súčasťou   základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 Listiny základných   práv   a slobôd a čl.   6   ods.   1   dohovoru. Záver   o   tom,   že   súdna   exekúcia   je súčasťou základného práva na súdnu ochranu, vychádza z toho, že exekúciu síce vykonáva súdny exekútor, ale na základe splnomocnenia štátom, ktoré sa materializuje v konkrétnej veci poverením exekučného súdu na vykonanie exekúcie. Toto poverenie (bez neho by súdna exekúcia nemala zákonný podklad a bola by absolútne neprípustná) potvrdzuje, že súdny exekútor koná, rozhoduje a exekuuje v mene súdnej moci (čl. 142 ods. 1 ústavy).

Z už judikovaných záverov ústavného súdu o súdnej exekúcii ako súčasti základného práva   na   súdnu   ochranu   (I.   ÚS   5/00,   III.   ÚS   245/06)   vyplýva,   že   súdna   exekúcia vykonávaná podľa Exekučného poriadku musí byť uskutočňovaná aj v súlade s princípmi spravodlivého procesu v širšom slova zmysle, ktoré sú obsiahnuté v čl. 46 až čl. 48 ústavy. Súdnu   exekúciu   riadi   exekučný   súd,   ktorý   má   dosah   na   zákonnosť   vykonávanej exekúcie v rozsahu zabezpečujúcom pre oprávneného a povinného uplatnenie rovnakých práv a plnenie len zákonom vyžadovaných povinností.

Ústavný súd konštatuje, že v súlade s Exekučným poriadkom preskúmanie postupu, resp.   činnosti   súdneho   exekútora   a   kontrola   zákonnosti   a   ústavnosti   jeho   postupu a rozhodnutí v exekučnom konaní, patrí prioritne do právomoci všeobecného súdu, ktorý súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie.

V súlade so zásadou subsidiarity právomoc ústavného súdu na preskúmanie postupu súdneho exekútora môže byť daná len v prípadoch, keď neexistuje prostriedok nápravy podľa Exekučného poriadku.

Ak   účastník   exekučného   konania využije prostriedky   nápravy podľa   Exekučného poriadku, v súlade so zásadou subsidiarity môže byť daná právomoc ústavného súdu len vo vzťahu k preskúmaniu postupu či rozhodnutia exekučného súdu o prostriedku nápravy (rozhodnutiu o námietkach, rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie a pod.), ak voči nemu už neexistuje iný prostriedok nápravy pred všeobecným súdom.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   v   danom   prípade   vo   vzťahu   k   namietanému   ústavne nesúladného postupu súdneho exekútora (pokiaľ ide o upustenie od vykonania exekúcie, ak sťažovateľ splnil to, čo mu ukladá exekučný titul pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie, pokračovanie v exekúcii o vymoženie trov súdneho exekútora, spôsob určenia výšky trov exekútora pri splnení povinnosti vyplývajúcich z exekučného titulu po začatí exekúcii a po vydaní poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, avšak pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie sťažovateľovi) sťažovateľ podal námietky proti exekúcii   a   námietky   proti   trovám   exekúcie,   čím   využil   prostriedky   nápravy,   ktoré   mal k dispozícii podľa Exekučného poriadku.

Rozhodnutiami exekučného súdu o námietkach sťažovateľa bol v podstate odobrený postup súdneho exekútora na pokračovanie v exekučných konaniach (aj po dobrovoľnom splnení pohľadávok vyplývajúcich z exekučných titulov sťažovateľov), a to vymáhaním trov samotného súdneho exekútora.

Ústavný súd zároveň poznamenáva, že v rámci svojej prieskumnej právomoci mohol preskúmať ústavnú konformnosť rozhodnutí exekučného súdu o námietkach sťažovateľa eventuálne o návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie (ak by sťažovateľ takýto ďalší prostriedok nápravy využil).

Sťažovateľ   však   v   zákonnej   lehote   nepodal   sťažnosť   ústavnému   súdu   proti rozhodnutiam exekučného súdu o jeho námietkach proti exekúcii a trovám exekúcie.

Ústavnému súdu už v súlade so zásadou subsidiarity preto neprináleží preskúmavať postup súdneho exekútora vopred odobrený týmito rozhodnutiami exekučného súdu.

Z   uvedeného   ústavný   súd   vyvodzuje,   že   v   danej   veci   nemá   právomoc na prerokovanie tejto veci.

Vzhľadom na uvedené dôvody bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť sťažovateľa odmietol v celom rozsahu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   sa   už   ústavný   súd   ďalšími požiadavkami sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2013