SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 280/2018-19
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. novembra 2018 v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ všetci ⬛⬛⬛⬛, zastúpených advokátkou JUDr. Darinou Solárovou, Škultétyho 3, Košice, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 45/2017 z 28. februára 2018 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 45/2017 z 28. februára 2018 p o r u š e n é b o l i.
2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 45/2017 z 28. februára 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 550 € (slovom päťstopäťdesiat eur), ktorú im j e p o v i n n ý Najvyšší súd Slovenskej republiky zaplatiť na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Dariny Solárovej v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
1. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovatelia“) sa sťažnosťou podanou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 12. júna 2018, na výzvu ústavného súdu doplnenou 28. júna 2018, domáhali zrušenia v záhlaví označeného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), ktorým malo dôjsť k porušeniu tam uvedených základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len,,dohovor“) tým, že najvyšší súd sa odmietol meritórne zaoberať ich dovolaním iba preto, že v ňom uplatnili kumuláciu viacerých dovolacích dôvodov, ktorú najvyšší súd nepovažoval za prípustnú ochranu práv a oprávnených záujmov sťažovateľov, čo však ústavný súd vo svojom stanovisku sp. zn. PLz. ÚS 1/2018 z 25. apríla 2018 odmietol.
2. Predsedníčka najvyššieho súdu vo svojom vyjadrení z 25. októbra 2018 uznala chybný postup dovolacieho súdu pri posudzovaní prípustnosti dovolania sťažovateľov, ktorým došlo k porušeniu nimi označených práv. Súhlasila s upustením od ústneho pojednávania.
Rovnako sa vyjadrili aj sťažovatelia vo svojom prípise z 27. augusta 2018.
3. Ústavný súd zobral do úvahy sťažovateľmi predložené tvrdenia, zvážil obsah sťažnosťou napadnutého uznesenia dovolacieho súdu, zohľadnil vyjadrenie predsedníčky najvyššieho súdu a dospel k záveru, že ústavná sťažnosť je dôvodná.
4. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nepripustením kumulácie dovolacích dôvodov zo strany najvyššieho súdu došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (PLz. ÚS 1/2018, I. ÚS 250/2018, I. ÚS 170/2018, I. ÚS 155/2018).
5. Z uvedených dôvodov preto ústavný súd aj tejto sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vyhovel a napadnuté uznesenie najvyššieho súdu podľa odseku 2 citovaného článku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov konania v žiadanej sume 550 € (je nižšia, ako správne určená), ktorú im vyplatí najvyšší súd na účet ich právnej zástupkyne v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu (§ 36 ods. 2, § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov v spojení s § 263 Civilného sporového poriadku).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. novembra 2018