SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 280/2016-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. mája 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenejadvokátkou Ivetou Orlíkovou, Kapitulská 6, Trnava, vo veci namietaného porušenia jejzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom podsp. zn. 14 Er 249/2014 a taktor o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. marca 2016doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“),ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupomOkresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.14 Er 249/2014.
Zo sťažnosti vyplýva:„Sťažovateľ... podal... 29.04.2014 návrh na vykonanie exekúcie... ako oprávnený proti povinnému - ⬛⬛⬛⬛... v súvislosti s výkonom rozhodnutia na uspokojenie pohľadávky z titulu zmeškaného výživného na mal. deti a bežného výživného na mal. deti, toto konanie je vedené u exekútora pod č. EX 346/2014 a na Okresnom súde v Piešťanoch pod č. 14Er/249/20I4... 05.06.2014... bol podaný návrh upravený v súvislosti s vyčíslením zmeškaného výživného.
... 10.07.2014 zo strany exekútora bolo vydané Upovedomenie povinného a oprávneného o začatí exekúcie... 01.10.2014 zo strany OS v Piešťanoch bola právnemu zástupcovi sťažovateľa doručená výzva na vyjadrenie k podaným námietkam... 09.10.2014 právny zástupca sťažovateľa zaslal konajúcemu súdu vyjadrenie zo dňa 08.10.2014 k podaným námietkam. Od tohto momentu t.j. 09.10.2014 zo strany konajúceho súdu v uvedenej veci neboli vykonané žiadne procesné úkony, do dnešného dňa konajúci súd nerozhodol o námietkach podaných povinným.
... 10.02.2016 podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanom konajúcemu súdu... 01.03.2016 zo strany konajúceho súdu bolo písomne oznámené sťažovateľovi, že jeho sťažnosť je opodstatnená a za vzniknuté prieťahy sa predsedníčka súdu ospravedlňuje.
... vyššie popísaným konaním resp. nekonaním Okresného súdu v Piešťanoch došlo a dochádza k porušovaniu základných práv sťažovateľa a to ústavného práva podľa čl. 48 odst. 2...
Konajúci súd od momentu zaslania vyjadrenia zo strany právneho zástupcu oprávneného t.j. dňa 09.10.2014 žiadnym spôsobom nekonal v prospech oprávneného čo je viac ako16 mesiacov. V konaní vedenom pod č. 14Er/249/2014 ide o neplatenie súdom stanoveného výživného zo strany povinného na maloleté deti, ktorých starostlivosť a výživu musí matka-sťažovateľka poskytovať každý deň. Vzhľadom k tomu, že konajúci súd nekonal a nekoná, nemôže ani exekútor vykonávať výkon rozhodnutia na peňažné plnenie, ktoré má byť určené na výživu maloletých deti....
Stav právnej a faktickej neistoty, ktorá pretrváva viac ako 16 mesiacov, je pre sťažovateľa ťažký vzhľadom k tomu, že všetky potreby maloletých detí musia byť zabezpečené a on ich musí zabezpečovať sám.
Sťažovateľ požaduje finančné zadosťučinenie priznať vo výške 6.000,00 EUR, čo je podľa jeho názoru primeraná náhrada a to s ohľadom na spomínanú dĺžku predmetného súdneho konania a to ako z hľadiska trvania samotného poruchového stavu, tak i rozhodovacej praxe ÚS SR.“
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:„1. Základné právo p. ⬛⬛⬛⬛... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 odst. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er/249/2014, porušené bolo.
2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er/249/2014 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľke p. ⬛⬛⬛⬛... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6.000,00 EUR..., ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť jej do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia,
4. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť p. ⬛⬛⬛⬛... trovy konania v sume 363,80 EUR na účet advokáta Ivety Orlíkovej... v lehote do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostisťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní sťažnostiústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jejprijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže odmietnuť ajsťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietanýmpostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva aleboslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislostimedzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosťje preto možné považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súdnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosťktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,IV. ÚS 221/05).
Sťažovateľka namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavypostupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er 249/2014. K namietanémuporušeniu označeného základného práva mal dôjsť tým, že okresný súd v období od9. októbra 2014 vo veci nekonal.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov jeodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiaštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne saprávna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnejneistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátnehoorgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosťsúdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo(II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).
Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 14 Er 249/2014 zistil, ževyjadrenie sťažovateľky k námietkam povinného bolo doručené okresnému súdu13. októbra 2014. Okresný súd výzvou zo 14. mája 2015 žiadal súdnu exekútorku, aby saspoločne s právnym zástupcom povinného vyjadrila k vyjadreniu sťažovateľky. Na tútovýzvu súdna exekútorka nereagovala, ale podaním z 1. júna 2015 žiadala o doručenierozhodnutia o námietkach. Vzhľadom na to, že súdna exekútorka na výzvu okresného súduzo 14. mája 2014 nereagovala, okresný súd výzvou zo 16. decembra 2015 žiadal právnehozástupcu povinného, aby sa vyjadril k podaniu sťažovateľky z 13. októbra 2015. Právnyzástupca povinného na túto výzvu okresného súdu nereagoval, preto jeho vyjadrenie urgovalokresný súd výzvou z 1. februára 2016. Vzhľadom na to, že právny zástupca povinného anina ďalšiu výzvu okresného súdu z 1. februára 2016 nereagoval, okresný súd ho opätovnevýzvou z 2. marca 2016 vyzval na zaslanie vyjadrenia pod hrozbou uloženia poriadkovejpokuty.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že tvrdenia sťažovateľky o tom, žeokresný súd od 9. októbra 2014 nevykonal žiadne procesné úkony, sa nezakladajú napravde. Ústavný súd konštatuje, že v postupe okresného súdu zistil obdobia nečinnosti, a tov čase od 13. októbra 2014 do 14. mája 2015 a od júna 2015 do 16. decembra 2015.
Zároveň ústavný súd konštatuje, že od 16. decembra 2015 koná okresný súd vo vecisťažovateľky plynule, pričom v prípade sťažovateľky využitie sťažnosti na prieťahyv konaní predsedovi okresného súdu podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmenea doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa v okolnostiachposudzovanej veci prejavilo ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu ako účinnýprostriedok nápravy.
V súvislosti s uvedeným ústavný súd upriamuje pozornosť na svoju judikatúru, podľaktorej ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe nemusíešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovzaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04), a tiež na skutočnosť, že prisťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy podľaustálenej praxe odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak vzhľadom na skutočnosť,že celková doba konania pred súdom nesignalizuje reálnu možnosť zbytočných prieťahov,a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 109/03), resp.ak argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzituporušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie(II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
Ústavný súd na základe uvedených skutočností konštatuje, že hoci celková dobakonania vo veci sťažovateľky nie je uspokojivá (od doručenia námietok povinného22. augusta 2014 do podania sťažnosti ústavnému súdu 21. marca 2016 uplynulo obdobie19 mesiacov), je možné ju s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu ešte považovaťza ústavne akceptovateľnú. Preto podľa názoru ústavného súdu nemožno kvalifikovaťpostup okresného súdu v posudzovanom období ako taký, ktorý by mohol spôsobiťporušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Ústavný súd v závere uvádza, že opakovaná nečinnosť okresného súdu by mohlaspôsobiť porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto nie je vylúčené, aby sa sťažovateľkav budúcnosti na ústavný súd opakovane so sťažnosťou na prieťahy v konaní obrátila.
Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietolpodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa už ďalšími návrhmisťažovateľky nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. mája 2016