znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 280/08-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenie jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 12 ods. 4 Ústavy   Slovenskej   republiky   a práv   podľa   čl. 6   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 18 C 96/2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. augusta 2008 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 96/2003.

Z obsahu   sťažnosti,   jej   príloh,   ako   aj   z rozhodnutia   ústavného súdu   č.   k. IV. ÚS 90/08-19   zo 6.   marca   2008 (o sťažnosti   sťažovateľa   z 8.   augusta   2007,   ktorou namietal porušenie svojich práv v označenom konaní okresného súdu sp. zn. 18 C 96/2003) vyplýva tento priebeh konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 18 C 96/2003:

Sťažovateľ podal 9. mája 2003 Okresnému súdu Bratislava I žalobu o „poskytnutie primeraného   zadosťučinenia   -   satisfakcie   a   náhrady   nemajetkovej   ujmy   v peniazoch   za diskriminačné správanie štátu Slovenská republika“ proti Slovenskej republike v zastúpení odporcami v 1. až 3. rade.

Vec bola 9. októbra 2003 postúpená okresnému súdu z dôvodu miestnej príslušnosti a je vedená pod sp. zn. 18 C 96/2003.

Okresný   súd   po   vykonaní   príslušných   procesných   úkonov   na   pojednávaní 12. septembra   2005   konanie   uznesením   č.   k.   18   C   96/2003-482   (ďalej   len   „uznesenie z 12. septembra   2006“)   prerušil   do   právoplatného   skončenia   konania   Okresného   súdu Bratislava II vedeného pod sp. zn. Ps 12/2004. Sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu z 12. septembra 2006 odvolanie, o ktorom Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 11 Co 401/2005-504 z 28. apríla 2006 rozhodol tak, že ho potvrdil.

Okresný   súd   v období   po   prerušení   konania   uznesením   z 12. septembra   2006 pravidelne   zisťoval   stav   konania   Okresného   súdu   Bratislava   II   vedeného   pod   sp.   zn. Ps 12/2004   (pokyny   na   vypravenie   prípisov   zo   7.   novembra   2006,   5.   februára   2007, 20. apríla 2007, 21. mája 2007 a 27. júla 2007).

Okresný   súd   po   právoplatnom   skončení   konania   vedeného   Okresným   súdom Bratislava II pod sp. zn. Ps 12/2004 2. júla 2007 následne rozhodoval o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v napadnutom konaní a vykonal ďalšie procesné úkony súvisiace s prípravou a uskutočnením ďalších pojednávaní.

Okresný súd vydal 21. mája 2007 pokyn na doručenie prípisu sťažovateľovi, aby v určenej   lehote   preukázal   svoje   finančné   a majetkové   pomery   za   účelom   rozhodnutia o jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu. Okresný súd 15. augusta 2007 nariadil termín pojednávania na 12. november 2007.

V období od 13. septembra 2007 do 19. októbra 2007 sa spis nachádzal na krajskom súde.

Okresnému súdu boli 2. októbra 2007 a 5. novembra 2007 doručené ospravedlnenia neúčasti   na   pojednávaní   odporcov   v 1.   a 3.   rade.   Na   pojednávaní   12.   novembra   2007 sťažovateľ oznámil, že „ja hodlám petit žaloby ešte definitívne upraviť“. Pojednávanie bolo uznesením odročené na 4. február 2008. Okresný súd vydal 20. novembra 2007 pokyn na predloženie spisu vyššiemu súdnemu úradníkovi v súvislosti s rozhodnutím o upravenom petite žaloby sťažovateľa.

Dňa 4. decembra 2007 vydal okresný súd pokyn na doručenie prípisu sťažovateľovi, aby v určenej lehote upresnil petit žaloby. Vyjadrenie sťažovateľa bolo okresnému súdu doručené 16. decembra 2007. Následne okresný súd vydal pokyn na doručenie upresneného petitu žaloby odporcom v 1. až 3. rade. Dňa 17. januára 2008 vydal okresný súd pokyn na doručenie urgencie sťažovateľovi, aby predložil vyplnené tlačivo o osobných, majetkových a zárobkových   pomeroch.   Termín   pojednávania   nariadeného   na   4.   február   2008   bol okresným súdom zrušený z dôvodu predloženia spisu ústavnému súdu.

Okresný súd uznesením zo 4. júna 2008 rozhodol o zamietnutí žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov. Sťažovateľ pripojil k svojej sťažnosti odvolanie proti uvedenému uzneseniu, avšak uviedol „odvolanie – nepodané“.

Ústavný   súd   9.   septembra   2008   zistil,   že   ďalšie   úkony   okresného   súdu   vo   veci sťažovateľa spočívali v ustálení, či podanie sťažovateľa doručené okresnému súdu 10. júla 2008 je možné považovať za odvolanie proti uzneseniu zo 4. júna 2008. Okresný súd dospel k záveru,   že   predmetné   podanie   nie   je   odvolaním,   a preto   uznesenie   zo 4.   júna   2008 nadobudlo   právoplatnosť   7.   júla   2008.   Dňa   13.   augusta   2008   bolo   vo   veci   nariadené pojednávanie na 10. november 2008.

Sťažovateľ   uviedol   tieto   dôvody   svojej   sťažnosti:   „Súd   vykonáva   len   obštrukcie a protizákonné úkony... prerušenie konania... takto došlo k zbytočným prieťahom v konaní v dĺžke 5-rokov 3-mesiace, keď za túto dobu nebol vykonaný žiaden dôstojný úkon, iba zbytočné úkony so zjavným šikanovaním žalobcu – sťažovateľa hoci tento žiadal... ustanoviť advokáta.“ V súvislosti   s namietaným   porušením   práv   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru konštatuje: „Machinácie so spisom – vyhodenie dôkazov o začatí trestného stíhania... spis bol upravený na zamietnutie... pokračovanie v kriminálnom výkone súdnictva...“

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal nález, ktorým takto rozhodne:II.A. Okresný súd v Trnave v konaní 18C/96/2003 porušuje základné práva D. B. garantované čl. 46 ods. 1 čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2 a čl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Medzinárodného dohovoru.

II.B. Okresný súd v Trnave je povinný zaplatiť D. B. primerané zadosťučinenie vo výške 500.000.- Sk v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.

II.C. Okresný súd v Trnave je povinný bezodkladne konať a vec spravodlivo ukončiť v lehote 3 mesiace od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu. Inak môže D. B. požadovať satisfakciu za každý deň omeškania 5.000.-Sk denne ak o to požiada bez ďalšieho súdneho konania.

II.D.   Okresný   súd   v Trnave   porušuje   základné   právo   garantované   čl.   46   ods.   3 Ústavy Slovenskej republiky. Preto Ústavný súd prikazuje štátu Slovenská republiky zaplatiť D. B.

- sumu 1,595.130.- Sk (ušlé úroky z termínovaného vkladu) plus úroky z omeškania od dňa 12. 09. 2005 vo výške 17.6 % do zaplatenia;

- sumu 1,394.345.- Sk plus úroky z omeškania (zábezpeka – zmluvná pokuta) vo výške 0,5 % denne z dĺžnej sumy od dňa 15. 02. 1999 do zaplatenia;

- sumu 10,000.000.- Sk (nemajetková ujma) plus úroky z omeškania vo výške 17.6 % od dňa 12. 09. 2005 (deň prerušenia konania) do zaplatenia.“

Zároveň   požiadal   aj   o   ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní   o   jeho   sťažnosti pred ústavným súdom poukazujúc na svoju nepriaznivú finančnú a sociálnu situáciu.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme   mravnosti,   verejného   poriadku   alebo   národnej   bezpečnosti   v   demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov   alebo,   v rozsahu   považovanom   súdom   za   úplne   nevyhnutný,   pokiaľ   by, vzhľadom   na   osobitné   okolnosti,   verejnosť   konania   mohla   byť   na   ujmu   záujmom spoločnosti.

Podľa čl. 6 ods. 2 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.

Podľa   čl.   6   ods.   3   dohovoru   každý,   kto   je   obvinený   z trestného   činu,   má   tieto minimálne práva:

a) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia proti nemu;

b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;

c)   obhajovať sa   osobne   alebo s pomocou   obhajcu   podľa   vlastného   výberu,   alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú;

d) vypočuť alebo dať vypočuť svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe;

e) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom alebo týmto jazykom nehovorí.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody   uvedené   v   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a namietaným   konaním   alebo   iným   zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (m. m. I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03, IV. ÚS 163/07).

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Sťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práv podľa čl. 6 dohovoru.

Sťažovateľ namietal aj porušenie čl. 12 ods. 4 ústavy, podľa ktorého nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach preto, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.

Porušenie   označených   základných   a iných   práv   namietal   sťažovateľ   v konaní vedenom   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   18   C   96/2003,   pričom   ako   dôvody   porušenia označených práv uviedol svoju nespokojnosť s úkonmi okresného súdu a bezdôvodne dlhé konanie vo veci v spojení s poukazom na to, že mu v konaní nebol ustanovený zástupca s radov advokátov.

K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Ústavný súd si pri výklade práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide   o právo   na   spravodlivé   súdne   konanie,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť zásadnú odlišnosť.

Ústavný súd už v konaní o sťažnosti sťažovateľa doručenej 8. augusta 2007 zistil, že okresný   súd   v predmetnej   veci   neodmietol   konať,   ale   naopak,   postupoval   v zmysle príslušných   ustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku,   čím   nemohlo dôjsť   k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Na základe uvedených skutočností preto   ústavný   súd   uznesením   č.   k.   IV.   ÚS   90/08-19   zo 6.   marca   2008   odmietol   jeho sťažnosť v časti namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný   súd   preto   sťažnosť   v časti   namietajúcej   porušenie   základného   práva   na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odmietol ako neprípustnú [§ 24 písm. a) zákona o ústavnom súde].

K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 47 ods. 2 ústavy

Ústavný   súd   taktiež   v konaní   o sťažnosti   sťažovateľa   doručenej   8.   augusta   2007 zistil, že okresný súd sa v predmetnej veci zaoberal žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho   zástupcu   pre   dané   konanie   (okresný   súd   prípisom   z 21.   mája   2007   vyzval sťažovateľa,   aby   v príslušnej   lehote   vyplnil   a   doručil   tlačivo   o osobných,   majetkových a zárobkových   pomeroch   spolu   s potvrdením   o výške   príjmu,   a   sťažovateľ   odmietol poskytnúť   primeranú   súčinnosť),   a preto   jeho   sťažnosť   v časti   namietaného   porušenia základného práva podľa   čl. 47 ods.   2 ústavy svojím   uznesením   č.   k.   IV. ÚS   90/08-19 zo 6. marca 2008 odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd dodáva, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu 8. augusta 2008 okresný   súd   o žiadosti   sťažovateľa   rozhodol   uznesením   zo 4.   júna   2008,   ktoré   tvorilo prílohu sťažnosti.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   sťažnosť   v časti   namietajúcej   porušenie základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa čl. 47 ods. 2 ústavy odmietol ako   neprípustnú, pričom   sú   dané   dôvody   aj   pre   jej   odmietnutie   ako   neopodstatnenej [§ 24 písm. a) zákona o ústavnom súde].

K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Pri   výklade   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48 ods. ústavy si   ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu   pre ľudské   práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Ústavný   súd   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   II. ÚS 274/06   už   preskúmal   postup okresného   súdu   a   uznesením   z 13. septembra 2006   sťažnosť   sťažovateľa   v časti namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 96/2003 odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.   Zo   zistení   ústavného   súdu   vyplynulo,   že   uvedené   konanie   bolo právoplatne skončené 24. októbra 2006.

Taktiež   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. IV.   ÚS   90/08 ústavný   súd   uznesením zo 6. marca   2008   sťažnosť   sťažovateľa   v časti   namietaného   porušenia   jeho   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v   konaní vedenom   pod   sp. zn. 18 C 96/2003 v období po 24. októbri 2006 odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. Toto konanie bolo právoplatne skončené 8. apríla 2008.

S poukázaním na citované ustanovenie zákona o ústavnom súde odmietol ústavný súd sťažnosť v časti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v období do 8. apríla 2008 ako neprípustnú z dôvodu predchádzajúceho rozhodnutia v tejto veci - uznesenie č.   k. II. ÚS 274/06-21 z 13. septembra   2006   a   č.   k. IV.   ÚS   90/08-19   zo 6.   marca   2008 [§ 24 písm. a)   zákona o ústavnom súde].

Ústavný   súd   v rámci   preskúmania   konania   vedeného   pod   sp.   zn.   18   C   96/2003 v období   po   8.   apríli   2008   zistil,   že   okresný   súd   uznesením   zo 4.   júna   2008   rozhodol o žiadosti   sťažovateľa   o ustanovenie   zástupcu   z radov   advokátov   tak,   že   jeho   žiadosť zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 7. júla 2008 a 13. augusta 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 10. november 2008.

Ústavný   súd   s prihliadnutím   na   obdobie,   ktoré   uplynulo   od   nadobudnutia právoplatnosti uznesenia ústavného súdu č. k. IV. ÚS 90/08-19 zo 6. marca 2008, ako aj predmet   konania   a počet   úkonov   okresného   súdu   v danej   veci   neposúdil   jeho   postup v hodnotenom   období   ako porušenie   základného   práva   sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy ani práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto sťažnosť aj v tejto časti vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú.

K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 12 ods. 4 ústavy

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn.   18   C 96/2003   namieta   aj   porušenie   čl. 12   ods.   4   ústavy.   Neuviedol   však   akým konkrétnym   postupom   okresného   súdu   malo k porušeniu   uvedeného   ustanovenia   ústavy dôjsť.

Ústavný   súd   nezistil   v   postupe   okresného   súdu   žiadne   skutočnosti,   ktoré   by umožňovali   vysloviť   záver   o porušení   čl.   12   ods.   4   ústavy.   Okresný   súd   postupoval v namietanom   konaní   podľa   príslušných   ustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku, uplatnením   ktorých   nedošlo   k ujme   na   právach   sťažovateľa   ako   účastníka   konania. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol už po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby ústavný   súd   rozhodoval   o sťažovateľovej   žiadosti   o   ustanovenie   právneho   zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ako aj o ďalších nárokoch uplatnených v jeho sťažnosti.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2008