znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 280/06-41

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   17.   októbra   2006 v senáte   zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Štefana Ogurčáka   prerokoval   prijatú   sťažnosť   I.   M.   a J.   M.,   obaja   bytom   K.,   zastúpených advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 783/95 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 783/95 p o r u š i l právo I. M. a J. M., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ich   právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Košice   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15   C   783/95 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. I. M. a J. M. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie každému v sume po 80 000 Sk (slovom osemdesiattisíc slovenských korún), ktoré im je Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. I. M. a J. M.   p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 16 765 Sk (slovom   šestnásťtisícsedemstošesťdesiatpäť   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd Košice II   p o v i n n ý   vyplatiť na účet ich advokátky JUDr. I. R., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením zo 14. septembra 2006 č. k. I. ÚS 280/06-16 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť I. M. (ďalej aj „sťažovateľka“) a J. M. (ďalej aj „sťažovateľ“ alebo spolu tiež „sťažovatelia“) obaja bytom K., ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 783/95 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1.1   Z obsahu   sťažnosti   vyplynulo,   že: «Na   bývalom   Obvodnom   súde   Košice   2, v súčasnosti   na   Okresnom   súde   Košice   II   sa   vedie   pod   sp.   zn.   15   C   783/95   konanie o určenie vlastníckeho práva odo dňa 8. 6. 1995. Žalobu podala žalobkyňa K. H. proti žalovaným Š. T., I. M. a A. D. Doposiaľ toto konanie nie je právoplatne skončené. (...) Dňa   3.   10.   2005   podali   sťažovatelia   prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi súdu.

Ako vyplýva z obsahu listu predsedu Okresného súdu Košice II sp. zn. Spr. 23167/05 zo dňa 12. 10. 2005, sám predseda okresného súdu skonštatoval:

„Návrh v danej veci bol súdu doručený 8. 6. 1995 a súdny poplatok bol zaplatený na základe výzvy súdu zo dňa 28. 6. 1996.

Od uvedenej doby k určitým prieťahom skutočne došlo.“ (...). Z doposiaľ   uvedených   skutočností   (...)   vyplýva   podľa   názoru   sťažovateľov nepochybne, že v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 15 C 783/95, ktorého sú účastníkmi konania, dochádza k prieťahom.

Návrh na začatie konania podala žalobkyňa ešte dňa 8. 6. 1995 a v súčasnosti, ani po 11 rokoch a 3 mesiacoch nie je právoplatne skončené, dokonca vo veci nebolo súdom vydané ani jediné meritórne rozhodnutie.

K prieťahom v konaní dochádzalo vo viacerých obdobiach (...). Vec je súčasťou štandardnej agendy všeobecných súdov. Podľa názoru sťažovateľov, nie je právne ani skutkovo zložitá. Vo veci okrem vypočutia účastníkov a svedkov, nebolo vykonávané   žiadne   ďalšie   dokazovanie,   ktoré   by   svojou   časovou   náročnosťou   čo   i len čiastočne   odôvodnilo   dĺžku   konania.   Vo   veci   nebolo   potrebné   nariadiť,   ani   nebolo nariadené žiadne znalecké dokazovanie.

Sťažovatelia sa nedomnievajú, že by svojím postupom prispeli k neprimeranej dĺžke konania alebo zapríčinili vznik zbytočných prieťahov v ňom. (...)

Je nesporné, že v predmetnom konaní zavinením súdu vznikali a vznikajú zbytočné prieťahy a konanie trvá neprimerane dlho.

Neskončenie konania, stav právnej neistoty pre sťažovateľov v takej dôležitej veci ako   je   určenie   vlastníckeho   práva   zasahuje   veľmi   hlboko   a negatívne   do   života sťažovateľov.   U sťažovateľov   vznikol   pocit,   že   súd   v predmetnom   konaní   nemá   snahu dospieť k vecne správnemu a teda právoplatnému rozhodnutiu, ktorým by definitívne boli usporiadané vzťahy sťažovateľov.

Sťažovatelia   považujú   za   primerané,   aby   im   z uvedeného   dôvodu   bolo   priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške 180.000,- Sk pre každého zvlášť.»

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vo veci vydal takýto nález:

„Právo sťažovateľky I. M. na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 bolo postupom Okresného súdu Košice II vo veci vedenej pod sp. zn. 15 C 783/95, porušené.

Právo sťažovateľa J. M. na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 bolo postupom Okresného súdu Košice II vo veci vedenej pod sp. zn. 15 C 783/95, porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Košice II pokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľov.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice II konal vo veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 15 C 783/95 bez prieťahov.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   sťažovateľke   v 1.   rade   finančné zadosťučinenie vo výške 180.000,- Sk.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   sťažovateľovi   v 2.   rade   finančné zadosťučinenie vo výške 180.000,- Sk.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke v 1. rade všetky trovy tohto konania. Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi v 2. rade všetky trovy tohto konania.“  

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. V. K., listom z 26. septembra 2006 sp.   zn.   1SprV   431/06   a právna   zástupkyňa   sťažovateľov   stanoviskom   k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 3. októbra 2006.

2.1   Predseda   okresného   súdu   okrem   prehľadu   procesných   úkonov   v napadnutom konaní uviedol najmä, že:

„(...) Z chronológie vykonaných úkonov, (...) je zrejmé, že v určitých obdobiach došlo v   danom   konaní   k   prieťahom.   Uvedená   situácia   však   bola   spôsobená   predovšetkým objektívnymi dôvodmi, a to procesnými prekážkami spočívajúcimi v úmrtí dvoch účastníkov konania, ako aj skutkovou obtiažnosťou sporu, v ktorom bolo potrebné vypočuť niekoľkých svedkov a zabezpečovať listiny.

Považujem za potrebné tiež konštatovať, že po podaní sťažnosti v októbri 2005 sú vo veci vykonávané úkony a vytyčované pojednávania, nie je teda zrejmé, z akého dôvodu bola podaná ústavná sťažnosť, a to navyše v čase (4. 9. 2006), keď si sťažovatelia i ich právna zástupkyňa prevzali predvolania na ďalšie pojednávanie.

Oznamujem   Vám,   že   na   konaní   ústneho   pojednávania   netrvám   a   súhlasím s upustením od neho.“

2.2   Právna   zástupkyňa   sťažovateľov   v reakcii   na   uvedené   vyjadrenie   predsedu okresného súdu uviedla, že:

«Vo veci sp. zn. I. ÚS 280/06 na základe výzvy Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 280/06 zo dňa 2. 10. 2006, doručenej mi dňa 3. 10. 2006 oznamujem týmto, že sťažovatelia netrvajú na ústnom pojednávaní v tejto veci a súhlasia s tým, aby ústavný súd od ústneho pojednávania upustil.

K vyjadreniu Okresného súdu Košice II zaujímajú sťažovatelia toto stanovisko: Aj   z   predmetného   vyjadrenia   je   zrejmé,   že   v   konaní,   ktorého   sú   sťažovatelia účastníkmi a ktoré začalo na Okresnom súde Košice II dňa 8. 6. 1995, teda pred 11 rokmi a 4   mesiacmi,   doposiaľ   v ňom   nebolo   meritórne   rozhodnuté,   dochádza   k   zbytočným prieťahom a konanie trvá neprimerane dlho zavinením súdu.

Z chronológie postupu konania vyplýva, že v postupe súdu v predmetnom konaní možno jednoznačne určiť viacero obdobia nečinnosti, ktoré v niektorých prípadoch trvali niekoľko mesiacov, v iných niekoľko rokov.

Pokiaľ   súd   na   obhajobu   svojho   postupu   uvádza,   že   obdobia   nečinnosti   boli spôsobené procesnou situáciou v konaní, potom treba povedať, že súd nijako nezdôvodnil, prečo   taký   jednoduchý   úkon,   ako   je   výzva   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   adresovaný pôvodnej žalobkyni zabral súdu viac než rok. Aj ďalšie úkony v konaní, napríklad zisťovanie okruhu účastníkov u notárov - súdnych komisárov, trvalo v tomto konaní neprimerane a nepochopiteľne dlho. Najzreteľnejším príkladom je obdobie medzi 11. 9. 2002, kedy malo byť vo veci uskutočnené pojednávanie a 20. 1. 2006. V tomto období troch rokov a 4 mesiacov   sa   neuskutočnilo   žiadne   pojednávanie   a   súd   zisťoval   dvakrát   u   príslušných notárov   stav   dedičského   konania.   Sťažovatelia   považujú   za   potrebné   zdôrazniť,   že Občiansky   súdny   poriadok   presne   ustanovuje   postup   súdu   v   prípade   úmrtia   účastníka. Poukazovanie súdu na to, že tieto okolnosti spôsobili prieťahy v konaní, je irelevantné. Sťažovatelia považujú za potrebné zareagovať na tú časť vyjadrenia, v ktorej súd tvrdí, že od podania sťažnosti na prieťahy v danom konaní dňa 3. 10. 2005, sú vo veci vykonávané úkony a vytyčované pojednávania a nie je mu teda zrejmé, z akého dôvodu bola podaná ústavná sťažnosť.

Je pravdou, že v čase od podania sťažnosti predsedovi súdu bolo vo veci nariadených 5   pojednávaní   a   jeden   výsluch   účastníka   mimo   pojednávania.   Tieto   pojednávania   však nemožno považovať za úkony smerujúce k rozhodnutiu a právoplatnému skončeniu veci. Ako   vyplýva   zo   samotného   vyjadrenia,   pojednávanie   nariadené   na   deň   26.   5.   2006   sa neuskutočnilo   z   dôvodu,   že   nebola   doručená   správa   z   katastra   nevyhnutná   pre   ďalšie pokračovanie v konaní.   Je nesporné,   že táto správa nemohla byť   žiadaná skôr ako po pojednávaní konanom dňa 10. 5. 2006, teda súd odročoval pojednávanie na termín dva týždne, pričom mu muselo byť zrejmé, že v uvedenej lehote má vypracovať, odoslať a dostať správu z iného orgánu.

Ďalšie pojednávania mali byť uskutočnené dňa 29. 6. 2006 a 14. 7. 2006. Obidve boli zrušené, pričom je podstatné, podľa názoru sťažovateľov, že pojednávanie odročené na deň 14. 7. 2006 bolo odročené z dôvodu nutnosti rozhodnúť o zmene návrhu. Keďže zmena návrhu   bola   obsiahnutá   v podaní   navrhovateľa   zo   dňa   24.   5.   2006,   je   zrejmé,   že z rovnakého   dôvodu   sa   nemohlo   uskutočniť   ani   pojednávanie   dňa   26.   5.   2006,   ani pojednávanie dňa 29. 6. 2006. Znamená to teda, že všetky tri pojednávania boli nariadené zmätočne, a nemohli sa podľa názoru súdu uskutočniť pre prekážku, ktorú súd odstránil až 23. 8. 2006, keď o zmene návrhu rozhodol.

V konečnom dôsledku však sťažovatelia nesúhlasia s názorom súdu, že pojednávanie dňa 14. 7. 2006 nebolo možné uskutočniť, preto, že nebolo rozhodnuté o zmene návrhu. Uznesenie o tom, či sa pripúšťa alebo nepripúšťa zmena návrhu, je uznesením voči ktorému odvolanie nie je prípustné, teda možno takýmto uznesením rozhodnúť aj na pojednávaní. Súdu teda v skutočnosti nič nebránilo, aby prinajmenšom pojednávanie nariadené na deň 14. 7. 2006 vykonal.

Je teda zrejmé, že ani v čase po podaní sťažnosti, činnosť súdu v predmetnom konaní nie je efektívna, je zmätená a nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov. Sťažovatelia podotýkajú, že je pravdou, že v uvedenom období požiadali súd dvakrát o zmenu termínov nariadených úkonov, ale tento ich postup neprispel k predĺženiu konania, keďže úkony o ktorých odročenie žiadali, súd vykonal v iných termínoch a to 7, resp. 16 dní neskôr ako boli stanovené.

Sťažovatelia   sa   nestotožňujú   ani   s   názorom   súdu,   že ide   o   skutkovo   zložitú   vec. Výsluchy   svedkov   a   zabezpečovanie   listín   sú   štandardným   dôkaznými   prostriedkami   a sťažovatelia si nie sú celkom istý akú vec Okresný súd Košice II považoval za skutkovo jednoduchú, keď vec, v ktorej sú oni účastníkmi, považuje za skutkovo zložitú.

Vzhľadom na to si sťažovatelia uplatňujú náhradu trov konania a žiadajú, aby im ústavný súd priznal náhradu trov konania vo výške 16.766,- Sk (...).»

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný relevantný priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 15 C 783/95:

Dňa 8. júna 1995 podala K. H., K. (ďalej aj „žalobkyňa“), bývalému Obvodnému súdu Košice 2 žalobný návrh „o určenie vlastníckeho práva“ proti 1. Š. T., K., 2. I. M. - sťažovateľky a 3. A. D., Ž. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 15 C 783/95.

Dňa 9. augusta 1995 súd doručil žalobu na vyjadrenie žalovaným a súčasne vyzval žalobkyňu,   aby   do   15   dní   predložila   potvrdenie   z   Pozemkového   úradu   ohľadne   BPEJ sporného pozemku.

Dňa 17. augusta 1995 právny zástupca žalobkyne doručil súdu znalecký posudok Ing. F., ktorým bola hodnota sporného pozemku stanovená na 3 662 Sk.

Dňa 23. augusta 1995 sa sťažovateľka vyjadrila k žalobe a doručila súdu listinné dôkazy.

Dňa 30. augusta 1995 doručila súdu svoje stanovisko k žalobe žalovaná v 3. rade.Dňa 31. augusta 1995 sa k žalobe vyjadril žalovaný v 1. rade.

Dňa 12. júna 1996 súd vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku a zaslal jej rovnopisy vyjadrení žalovaných s tým, aby sa k nim v lehote 10 dní vyjadrila a oznámila súdu, či trvá na podanom návrhu.

Dňa   28.   júna   1996   žalobkyňa   zaplatila   súdny   poplatok   a   doručila   súdu   svoje stanovisko k vyjadreniu sťažovateľky.

Dňa   25.   júla   1997   súd   požiadal   Okresný   úrad   K.,   odbor   katastrálny   (ďalej   aj „katastrálny   úrad“)   o zaslanie   výpisu   z katastra   nehnuteľností   ohľadom   sporných nehnuteľností.

Dňa   11.   septembra   1997   katastrálny   úrad   oznámil   okresnému   súdu,   že   ním identifikovaný   geometrický   plán   v katastri   nehnuteľností   nie   je   zaevidovaný   a   súčasne doručil súdu list vlastníctva č. 1061 kat. úz. Š.

Dňa 9. novembra 1997 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 5. december 1997.Dňa   5.   decembra   1997   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   súd   pripustil   do konania žalovaného v 4. rade J. M. - sťažovateľa. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že žalobkyni bola uložená povinnosť doručiť žalobu sťažovateľovi a tiež predložiť súdu aktualizovanú identifikáciu parciel a geometrický plán.

Dňa   8.   decembra   1997   právny   zástupca   žalobkyne   doručil   súdu   jeden   exemplár žaloby určenej pre sťažovateľa.

Dňa   17.   decembra   1997   sťažovatelia   doručili   súdu   svoje   podanie   označené   ako „odvolanie“.

Dňa 30. septembra 1999 zákonná sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn pripojiť spis sp. zn. 14 C 1077/97 a v   „D“-kancelárii zistiť, či žalobkyňa zomrela a či je po nej vedené dedičské konanie, resp. kto sú jej dedičia.

Dňa 5. októbra 1999 bol v spise zaznamenaný úradný záznam: „(...) v kancelárii D bolo zistené, že žalobkyňa sa nenachádza v evidencii zosnulých v rokoch 1997, 98 a 99“.Dňa 20. októbra 1999 sudkyňa nariadila pojednávanie na 17. december 1999. Dňa 17. decembra 1999 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že žalobkyni bolo uložené do 10. januára 2000 doručiť súdu aktualizovaný geometrický plán k spornej parcele a zámennú zmluvu z 27. apríla 1954.

Dňa 18. januára 2000 zákonná sudkyňa po konštatovaní, že súdu nebol doručený aktualizovaný geometrický plán, úpravou dala kancelárii pokyn dať spis na lehotu ešte do 31. januára 2000.

Dňa   3.   apríla   2000   sudkyňa   dala   úpravou   kancelárii   pokyn   vyzvať   žalovaného v 1. rade, aby doručil súdu potvrdenie od ošetrujúcej lekárky, či je spôsobilý dostaviť sa pred súd a vypovedať ako účastník konania; tiež aby oznámil meno ošetrujúcej lekárky a deň, kedy je možné ho prísť vypočuť do miesta jeho bydliska; pripojiť spis tamojšieho súdu sp. zn. 14 C 1077/97; vyzvať žalobkyňu pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty, aby doručila   aktualizovaný   geometrický   plán   a zámennú   zmluvu,   ktoré   mali   doručiť   už   do 10. januára 2000.

Dňa 14. apríla 2000 právny zástupca žalobkyne zaslal súdu žiadanú zámennú zmluvu a oznámil, že aktualizovaný geometrický plán bude doručený, akonáhle bude vyhotovený. Dňa   12.   mája   2000   právny   zástupca   žalobkyne   doručil   súdu   aktualizovaný geometrický plán. Toho istého dňa žalovaný v 1. rade oznámil súdu meno svojej ošetrujúcej lekárky a súčasne oznámil, že súd ho v mieste jeho bydliska môže vypočuť kedykoľvek.Dňa 4. septembra 2000 sudkyňa úpravou dala kancelárii zistiť, či žalovaný v 1. rade má telefón a dala pokyn, dohodnúť termín výsluchu na jeho adrese.

Dňa   13.   septembra   2000   bol   spísaný   úradný   záznam   o telefonickom   kontakte so žalovaným v 1. rade.

Dňa 19. septembra 2000 bol spísaný úradný záznam o tom, že žalovanému v 1. rade, právnemu   zástupcovi   žalobkyne   a právnej   zástupkyni   sťažovateľov   bolo   telefonicky oznámené,   že   výsluch   žalovaného   v 1.   rade   sa   uskutoční   25.   septembra   2000.   Táto skutočnosť mala byť oznámená účastníkom konania aj písomne.

Dňa 25. septembra 2000 sa v mieste bydliska žalovaného v 1. rade uskutočnil jeho výsluch.

Dňa 9. januára 2001 zákonná sudkyňa nariadila pojednávanie na 9. február 2001. Dňa 9. februára 2001 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom vypočutia A. P.

Dňa 17. januára 2002 bol zaznamenaný nasledovný úradný záznam: „(...) vec vedená pod sp. zn. 14 C 1077/97 nie je skončená. Nie je rozhodnuté o späťvzatí“.

Dňa   10.   júna   2002   sudkyňa   úpravou   dala   kancelárii   pokyn   pripojiť   spis   sp.   zn. 14 C 1077/97 na nahliadnutie.

Dňa 11. júna 2002 sudkyňa nariadila pojednávanie na 11. september 2002, pričom kancelárii uložila pripojiť spis sp. zn. 14 C 1077/97.

Dňa 23. júla 2002 právna zástupkyňa sťažovateľov požiadala súd o vypočutie A. P. v mieste jej bydliska vzhľadom na jej vek a zdravotný stav.

Dňa 9. septembra 2002 právna zástupkyňa sťažovateľov požiadala súd o odročenie nariadeného pojednávania z dôvodu kolízie termínov pojednávaní.

Dňa 10. septembra 2002 konajúca sudkyňa zaslala účastníkom telegram, ktorým im oznámila, že vzhľadom na žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľov pojednávanie nariadené na 11. september 2002 sa neuskutoční.

Dňa 10. septembra 2002 právna zástupkyňa sťažovateľov oznámila súdu, že žalovaný v 1. rade - Š. T. v auguste 2002 zomrel.

Dňa 17. septembra 2002 bol pracovníčkou kancelárie spísaný úradný záznam: „(...) spis po nebohom Š. T. sa vedie pod č. 40 D 871/02 a nachádza sa u notárky JUDr. P.“ Dňa 17. septembra 2002 súd požiadal JUDr. P. o oznámenie okruhu dedičov po neb. Š. T. Dňa   11.   októbra   2002   JUDr.   P.   oznámila   súdu,   že   po   neb.   Š.   T.   zo   zákona prichádzajú do úvahy ako dedičia H. P., rod. T. - dcéra, a R. T., rod. S. - manželka.Dňa 13. marca 2003 bol v spise zaznamenaný úradný záznam: „(...) spis zn. 40 D 1148/02 (poručiteľka K. H.) je od 30. októbra 2002 u poverenej JUDr. K.. A. P. nie je v evidencii dedičského konania.“

Dňa   12.   mája   2003   sudkyňa   úpravou   dala   kancelárii   pokyn   pripojiť   „D“-spisy okresného súdu sp. zn. 40 D 871/02 a sp. zn. 40 D 1148/02 a ak ich nie je možné pripojiť, nariadila požiadať notársky   úrad JUDr. K.,   aby oznámila okruh   dedičov   po neb. K. H. a opakovane uložila tiež pripojiť spis sp. zn. 14 C 1077/97.

Dňa 6. júna 2003 súd vyzval JUDr. K., aby v lehote 7 dní oznámila okruh dedičov po neb. K. H.

Dňa 13. júna 2003 JUDr. K. oznámila súdu, že po poručiteľke K. H. prichádzajú do úvahy ako dedičia zo zákona: J. K., P. K. a M. S.

Dňa 25. novembra 2003 sudkyňa úpravou dala kancelárii pokyn zistiť, či už skončilo dedičské konanie po neb. žalobkyni, a nariadila pripojiť vzťahujúci sa dedičský spis.Dňa 5. novembra 2003 úradným záznamom bolo konštatované, že konanie po neb. žalobkyni, vedené pod sp. zn 40 D 1148/02 je skončené. Spis bol vyžiadaný z dedičskej kancelárie.

Dňa 3. decembra 2003 bol predmetný dedičský spis znova žiadaný.Dňa 10. decembra 2003 bol sp. zn. 40 D 1148/02 pripojený.Dňa 30. januára 2004 okresný súd vyzval J. K. ako dediča po poručiteľke K. H., aby v lehote 7 dní oznámil súdu, či trvá na podanej žalobe.

Dňa 9. marca 2004 právny zástupca pôvodnej žalobkyne oznámil súdu, že dedičom po   neb.   K.   H.   nie   je   J.   K.,   ale   P.   K.   a   priložil   o tom   osvedčenie   o dedičstve   sp.   zn. 40 D 1148/2002.

Dňa 1. apríla 2004 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn vylúčiť vyžiadaný spis zn. 40   D   1148/02;   rozhodnutie   o dedičstve   vo   fotokópii   založiť   do   spisu;   zistiť   v „D“ kancelárii, či sa nevedie dedičské konanie po A. P.

Dňa 6. apríla 2004 bol spísaný úradný záznam: „A. P. sa v menoslove dedičskej kancelárie nenachádza.“

Dňa   11.   mája   2005   sudkyňa   úpravou   dala   kancelárii   pokyn   pripojiť   spis   zn. 14 C 1077/97; pripojiť spis zn. 40 D 1148/02; lustrovať v „D“ - kancelárii, či   sa   A. P. nenachádza v menoslove.

Dňa 25. mája 2005 bol sudkyňou spísaný úradný záznam, podľa ktorého právneho zástupcu   pôvodnej   žalobkyne   JUDr.   J.   M. „(...)   pri   osobnom   stretnutí   vyzvala   na oznámenie, či zastupuje navrhovateľa a navrhnúť ďalší postup“.

Dňa 20. júla 2005 JUDr. J. M. oznámil súdu, že právny nástupca po žalobkyni trvá na podanej žalobe a požiadal o nariadenie pojednávania vo veci.

Dňa   27.   septembra   2005   bol   v spise   zaznamenaný   tento   úradný   záznam: „(...) z pripojeného spisu 14 C 1077/97 bolo zistené, že v tomto konaní nebola vypočutá svedkyňa A. P., z návrhu na zastavenie konania nie je uvedený dôvod späťvzatia. 27. septembra 2005 bolo z kancelárie JUDr. R. telefonicky zistené, že A. P. zomrela.“

Dňa   28.   septembra   2005   právna   zástupkyňa   sťažovateľov   oznámila   súdu,   že   na vypočutí svedkyne A. P., ktorú navrhli sťažovatelia vypočuť 9. februára 2001, už netrvajú, pretože táto 24. januára 2004 zomrela.

Dňa   3.   októbra   2005   sudkyňa   úpravou   dala   kancelárii   pokyn   zistiť,   či   bolo právoplatne skončené dedičské konanie po A. P. Podľa zistenia kancelárie konanie bolo vedené pod sp. zn. 39 D 78/2004 a bolo právoplatne skončené 29. mája 2004.

Dňa 20. októbra 2005 sudkyňa úpravou dala kancelárii pokyn pripojiť spis po neb. Š. T. sp. zn. 40 D 871/02; vrátiť spis zn. 39 D 78/04 - neb. P., z tohto spisu ofotiť prejav I. M.   a F.   P.   a spolu   s osvedčením   o dedičstve   založiť   do   spisu.   Spis   potom   predložiť vyššiemu   súdnemu   úradníkovi,   aby   podľa   počtu   dedičov   po   neb.   T.   vyzval   právneho zástupcu žalobcu na predloženie rovnopisu návrhu na začatie konania.

Dňa 24. októbra 2005 bol spísaný tento úradný záznam: „(...) vo veci spis zn. 40 D 871/02 prebieha dedičské konanie - dodatočné, nie je možné pripojiť, lebo bude zaslaný k notárovi.   Zo   spisu zn.   40 D 871/02 bola prefotená   zápisnica   o predbežnom vyšetrení a uznesenie o zastavení konania.“

Dňa 24. októbra 2005 súd vyzval právneho zástupcu žalobcu na doloženie dvoch rovnopisov žaloby.

Dňa   28.   októbra   2005   právny   zástupca   žalobcu   požiadal   o určenie   termínu pojednávania a súčasne navrhol vykonať ďalšie dokazovanie.

Dňa 9. novembra 2005 právny zástupca žalobcu doručil súdu rovnopisy žaloby.Dňa 1. decembra 2005 sudkyňa nariadila pojednávanie na 20. január 2006. Dňa   19.   januára   2006   svedkyne   R.   T.   a H.   P.   ospravedlnili   svoju   neúčasť   na nariadenom pojednávaní.

Dňa 18. januára 2006 H. P. poverila svojím zastupovaním manžela F. P.Dňa 20. januára 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že účastníci budú vyrozumení o termíne výsluchu žalovanej v 1. rade R. T. na jej domácej adrese.

Dňa   26.   januára   2006   sudkyňa   úpravou   dala   kancelárii   pokyn   zistiť   telefonický kontakt na R. T., následne zistiť, kedy je možné dostaviť sa ku nej za účelom jej výsluchu, tiež zistiť, či aj H. P. bude možné vypočuť, a na akej adrese.

Dňa 6. februára 2006 bol spísaný úradný záznam o tom, že 13. februára 2006 bude možný   výsluch   R.   T.   a H.   P.   V ten   istý   deň   bol   termín   konania   výsluchov   oznámený účastníkom konania.

Dňa   9.   februára   2006   právna   zástupkyňa   sťažovateľov   požiadala   o odročenie nariadených výsluchov z dôvodu kolízie jej termínov.

Dňa 9. februára 2006 bol stanovený nový termín výsluchov na 20. február 2006.Dňa 20. februára 2006 bola spísaná zápisnica o výsluchu R. T. a H. P. Dňa 11. marca 2006 sudkyňa nariadila pojednávanie na 19. apríl 2006. Kancelárii súdu dala pokyn pripojiť rozsudok bývalého ľudového súdu v Košiciach zn. 2 T 271/1953. Dňa 31. marca 2006 kancelária konštatovala, že spis zn. 2 T 271/1953 sa v archíve nenachádza.

Dňa   22.   marca   2006   právna   zástupkyňa   sťažovateľov   požiadala   o odročenie pojednávania nariadeného na 19. apríl 2006.

Dňa 27. marca 2006 sudkyňa úpravou dala kancelárii pokyn zistiť v „D“ - kancelárii, či zomrela žalovaná v 1. rade a či je známy okruh jej dedičov. Ak nebude známy okruh dedičov, nech sú upovedomí účastníci konania, že pojednávanie nariadené na 19. apríl 2006 sa ruší.

Dňa 28. marca 2006 úradný záznam: „(...) bolo zistené, že R. T. nezomrela“.Dňa 29. marca 2006 sudkyňa nariadila na žiadosť žalovaných v 3. a 4. rade preročiť pojednávanie na 10. máj 2006.

Dňa 10. mája 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 26. máj 2006   s tým,   že   okresný   súd   si   vyžiada   správu   z katastrálneho   úradu,   právny   zástupca žalobcu doručí aktuálny výpis z LV a žalovaným v 3. a 4. rade súd uložil predložiť druhú stranu výpisu z katastra nehnuteľností z 15. februára 2006.

Dňa 12. mája 2006 súd požiadal katastrálny úrad o zaslanie listinných dôkazov. Dňa   15.   mája   2006   právna   zástupkyňa   sťažovateľov   doručila   súdu   výpis   z LV č. 1061 kat. úz. Š.

Dňa 24. mája 2006 právny zástupca žalobcu upresnil petit žaloby.Dňa   25.   mája   2006   právna   zástupkyňa   sťažovateľov   navrhla,   aby   súd   vykonal dokazovanie pripojením spisu zn. 14 C 1077/97.

Dňa 25. mája 2006 doručila súdu svoje podanie žalovaná v 1. rade.

Dňa 25. mája 2006 bol spísaný úradný záznam: „(...) právnym zástupcom účastníkov bolo   oznámené,   že   vzhľadom   na   to,   že   dosiaľ   nedošla   správa   z katastra,   termín pojednávania určený na 26. máj 2006 sa mení na 29. jún 2006.“

Dňa 5. júna 2006 súd urgoval zaslanie listín z katastrálneho úradu.Dňa 6. júna 2006 katastrálny úrad doručil súdu žiadané informácie a listinné dôkazy.Dňa 14. júna 2006 doručili súdu svoje podanie žalované v 1. a 2. rade.Dňa 27. júna 2006 pojednávanie nariadené na 29. jún 2006 bolo odročené na 14. júl 2006. Dňa   28.   júna   2006   právna   zástupkyňa   sťažovateľov   ospravedlnila   neúčasť   na pojednávaní nariadenom na 29. jún 2006.

Dňa 13. júla 2006 ospravedlnili neúčasť na nariadenom pojednávaní aj R. T. a H. P. z dôvodu zlého zdravotného stavu.

Dňa 13. júla 2006 sudkyňa úpravou dala kancelárii pokyn pripojiť listiny: č. d. 7901 z 27. júna 1936 a č. d. 683 z 13. apríla 1956.

Dňa 14. júla 2006 sudkyňa zrušila termín pojednávania nariadeného na 14. júl 2006 z dôvodu, že je potrebné rozhodnúť o zmene žalobného návrhu.

Dňa   14.   júla   2006   kancelária   súdu   zistila,   že   žiadané   listiny   sú   archivované   na katastrálnom úrade na Južnej triede.

Dňa 18. júla 2006 súd požiadal katastrálny úrad o zapožičanie spisov.Dňa 8. augusta 2006 katastrálny úrad oznámil súdu, že jeho požiadavku odstúpil Štátnemu archívu v K.

Dňa   14.   augusta   2006   boli   zo   Štátneho   archívu   v K.   doručené   kópie   žiadaných písomností.

Dňa 23. augusta 2006 súd uznesením č. k. 15 C 783/95-220 rozhodol o pripustení zmeny žalobného návrhu.

Dňa 24. augusta 2006 sudkyňa nariadila pojednávanie na 25. október 2006 a dala kancelárii pokyn, aby uznesenie č. k. 15 C 783/95-220 bolo doručené účastníkom konania.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní o určenie vlastníckeho práva vedenom pod sp. zn. 15 C 783/95, v ktorom sú sťažovatelia v procesnom postavení žalovaných, dochádza k porušovaniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   na   prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1 dohovoru.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   neprimeraná dĺžka posudzovaného konania v danom prípade zjavne nebola závislá od zložitosti veci, ale, ako   to   bude   v ďalšom   vyhodnotené,   od   ústavne   ničím   neospravedlniteľnej   opakovanej nečinnosti okresného súdu v danej veci.

2. Pokiaľ   ide   o správanie   sťažovateľov,   treba   konštatovať,   že   na   celkovú   dĺžku konania mohla mať vplyv aj skutočnosť, že právna zástupkyňa sťažovateľov opakovane ospravedlnila   svoju   neúčasť   na   nariadených   pojednávaniach   (napr.   22.   marca   2006   a 28. júna   2006).   Avšak   v danom   prípade   uvedené   skutočnosti   v podstate   neprispeli k neúmerne dlhému;   konkrétne   viac ako   jedenásť rokov   trvajúcemu   konaniu   okresného súdu v napadnutej veci.  

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom   zbytočné   prieťahy   v konaní   posudzoval   ako   celok   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti prípadu. Treba uviesť, že okresný súd bol v určitých obdobiach v posudzovanej veci opakovane krátkodobo, ale aj dlhodobo nečinný a to napr. od 31. augusta 1995 do 12. júna 1996 (deväť mesiacov), od 28. júna 1996 do 25. júla 1997 (trinásť mesiacov), od 17. decembra 1997 do 30. septembra 1999 (dvadsaťjeden mesiacov), od 9. februára 2001 do 11. júna 2002 (šestnásť mesiacov), od 11. októbra 2002 do 13. marca 2003 (päť mesiacov) a od 6. apríla 2004 do 11. mája 2005 (trinásť mesiacov) a jeho postup ani nevykazoval vždy znaky plynulého a efektívneho konania (najmä po zistení okruhu dedičov po zomrelých účastníkoch   konania),   teda   úkony   okresného   súdu   dlhodobo,   viac   ako   šesť   rokov nesmerovali   k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovatelia   nachádzajú,   čo   je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani v dôsledku správania účastníkov, ale predovšetkým v dôsledku postupu súdu, pričom na uvedené obdobia nečinnosti nemali vplyv   ani   tzv.   objektívne   dôvody („procesné   prekážky   spočívajúce   v   úmrtí   dvoch účastníkov konania“), označené predsedom okresného súdu.

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   práva sťažovateľov   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia   požadovali   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške každému   sťažovateľovi   po   180   000   Sk,   pričom   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia   odôvodnili   aj   tým,   že „neskončenie   konania,   stav   právnej   neistoty   pre sťažovateľov v takej dôležitej veci ako je určenie vlastníckeho práva zasahuje veľmi hlboko a negatívne do života sťažovateľov“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   im   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov vrátane hodnoty a významu konania pre sťažovateľov považuje za primerané vo výške každému zo sťažovateľov po 80 000 Sk.Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti zo 4. septembra 2006 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 3. októbra 2006). Za tri úkony vykonané v roku   2006   patrí odmena v sume trikrát po 2 730 Sk, preto trovy   právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa predstavujú sumu 8 190 Sk. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 20 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 6 552 Sk. Spolu s režijným paušálom ku každému úkonu (3 x 164 Sk v roku 2006) v prípade dvoch sťažovateľov tvorí náhrada trov za tri úkony vykonané v roku 2006 sumu 14 088 Sk v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Celkové   trovy   právneho   zastúpenia   pre   dvoch   sťažovateľov   predstavujú   preto v danom prípade sumu 14 088 Sk, ku ktorej bolo treba pripočítať 19 % DPH, teda sumu 2 676,72 Sk.   Trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľov   po zaokrúhlení predstavujú   sumu 16 765 Sk.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľov rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. októbra 2006