znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 28/2013-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. mája 2013 v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Marianny Mochnáčovej prerokoval   sťažnosť   P.   B.,   J.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   L.   Ch.,   V.,   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Em/6/2011 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo P. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného   súdu   Trnava   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 26   Em/6/2011   p o r u š e n é b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Trnava   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   26   Em/6/2011 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. P. B.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 900 € (slovom deväťsto eur), ktoré   j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. P. B.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 407,55 € (slovom štyristosedem   eur   a päťdesiatpäť   centov),   ktorú j e   Okresný   súd   Trnava p o v i n n ý vyplatiť   na   účet   jeho   právnemu   zástupcovi   JUDr.   L.   Ch.,   V.,   do   jedného   mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 28/2013-21 zo 6. februára 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   P.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústava“) a práva   na prejednanie záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Em/6/2011.

2. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vidí sťažovateľ v ďalej opísanom skutkovom stave:

„Dňa   20.   05.   2009   som   Okresnému   súdu...   doručil   návrh   na   súdny   výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletou dcérou B. B... nakoľko matka maloletej povinná... nerešpektovala rozsudok Okresného súdu... č. k.: 21 P/9/2008-31 zo dňa 11. 08. 2008... Okresný súd... uznesením sp. zn.: 10 Em/1/2009-290 zo dňa 19. 04. 2012, teda po takmer troch rokoch, môj návrh na výkon rozhodnutia k č. k.: 21 P/9/2008-31 zo dňa 11. 08. 2008 zamietol, ktorý okrem iného odôvodnil aj tým, že... neskôr, rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k.: 23 CoP/35/2011-251 zo dňa 13. 06. 2011 (právoplatný dňom 13. 07. 2011) bol opätovne upravený styk otca s maloletou...

Realita je však taká, že som svoju maloletú dcéru B. aj napriek môjmu neustálemu úsiliu nevidel od mesiaca apríl roku 2009...“

Ďalej sťažovateľ odôvodnil svoju sťažnosť tým, že „... Okresnému súdu... dňa 10. 10. 2011,   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   podal   návrh   na   výkon   rozhodnutia o úprave   styku   s maloletým   dieťaťom,   a   to   s   poukázaním   na   rozsudok   Krajského   súdu v Trnave č. k.: 23 CoP/35/201-251 zo dňa 13. 06. 2011, ktorý upravil styk tak, že som oprávnený sa s dcérou stretávať každý párny utorok v čase od 09.00 hod. do 10.00 hod. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v T., za prítomnosti matky Ing. Z. B. a príslušnej psychologičky - pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v T. Matka je povinná maloletú na styk so mnou riadne pripraviť a ja som povinný dodržiavať začiatok i koniec úpravy styku.

Krajský súd v Trnave zároveň týmto rozsudkom rozhodol, že nemožnosť realizácie styku sú si povinní účastníci konania vzájomne oznámiť s dostatočným časovým odstupom a dohodnúť   náhradný   termín.   Vec   je   na   Okresnom   súde...   vedená   pod   sp.   zn.:   26 Em/6/2011.

... na základe rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k.: 23 CoP/35/2011-251 zo dňa 13. 06. 2011 som sa stretol s maloletou na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v T. reálne dá sa povedať iba raz na chvíľu dňa 26. 07. 2011, po ostatné razy k realizácii styku vôbec nedošlo, čo je zrejmé aj z úradných záznamov v období od 26. 07. 2011 do 04. 10. 2011. Po   podaní   tohto   návrhu,   Okresný   súd   Trnava   ustanovil   pre   maloletú   kolízneho opatrovníka   Úrad   práce,   sociálnych   vecí   a   rodiny   v T...   až   uznesením   sp.   zn.: 26 Em/6/2011-23 zo dňa   19.   12.   2011,   teda   po viac ako   dvoch mesiacoch od   podania návrhu, pričom... za celé obdobie od 10. 10. 2011 zaslal povinnej Ing. Z. B. iba výzvu s upozornením   zo   dňa   19.   12.   2011,   aby   dodržiavala   povinnosti   voči   mojej   osobe   ako oprávnenému, ktoré jej vyplývajú z právoplatného rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k.: 23 CoP/35/2011-251 zo dňa 13. 06. 2011 bez toho, že by jej bol uložil pokutu, resp. využil ďalšie   zákonné   možnosti,   ako   mu   to   umožňuje   ustanovenie   §   273   ods.   2   Občianskeho súdneho poriadku, iba požiadal Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v T., aby viedli matku ako povinnú k dobrovoľnému plneniu povinností...

... výzvou zo dňa 06. 02. 2012 ma súd vyzval, či trvám na podanom návrhu zo dňa 07. 10. 2011 vzhľadom na vyjadrenie povinnej v zápisnici zo dňa 23. 01. 2012, na čo som súdu   dňa   26.   02.   2012   písomne   odpovedal,   že   trvám   aj   naďalej   na   výkone   súdneho rozhodnutia.

Nakoľko je objektívne preukázané, čo sa týka môjho návrhu na výkon rozhodnutia o úprave   styku   s   maloletým   dieťaťom...   z   návrhu   zo   dňa   07.   10.   2011,   ktorý   bol   súdu doručený   dňa   10.   10.   2011   a   je   vedený   pod   sp.   zn.:   26   Em/6/2011,   Okresný   súd... do 11. 04. 2012...   nedokázal   povinnú   Ing.   Z.   B.   primäť   k   plneniu   povinností,   ktoré   jej vyplývajú   z   rozsudku   Krajského   súdu   v   Trnave   č.   k.:   23   CoP/35/2011-251   zo   dňa 13. 06. 2011,   nezostávalo   mi   nič   iné,   ako   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu dňa 11. 04. 2012, podať na Okresný súd... sťažnosť na postup súdu vo veci vedenej pod... sp. zn.: 26 Em/6/2011, ktorá mu bola doručená dňa 16. 04. 2012.

Zrejme len z dôvodu podanej sťažnosti na postup súdu zo dňa 11. 04. 2012 bola môjmu právnemu zástupcovi dňa 27. 04. 2012 doručená výzva zo dňa 20. 04. 2012 s tým, aby súdu v lehote do 30 dní odo dňa jej doručenia oznámil, či si povinná plní povinnosti... na čo môj právny zástupca reagoval písomným oznámením zo dňa 23. 05. 2012.

S poľutovaním musím skonštatovať, že okrem už uvedených úkonov, do dňa podania tejto ústavnej sťažnosti nemám vedomosť o nejakých ďalších úkonoch zo strany Okresného súdu... v právnej veci vedenej pod sp. zn.: 26 Em/6/2011, resp. je nepochybné, že so svojou maloletou dcérou sa reálne neuskutočnil styk od 19. 04. 2009...

Z   uvedeného   je   zrejmé   a   nepochybné,   že   týmto   svojím   konaním   matka   dieťaťa nielenže bráni v mojom styku s maloletou B., ale čo je najdôležitejšie, bráni vlastnému dieťaťu stretávať sa a rozvíjať vzťahy s otcom a teda mu upiera jedno z jeho základných ľudských práv, ktoré vyviera zo samej podstaty rodičovstva a z doterajšieho konania matky som presvedčený, že moje postavenie otca vo vzťahu k maloletej dcére B. spočíva len v plnení si vyživovacej povinnosti, pričom na súd podala ďalší návrh na zvýšenie výživného......   Okresný   súd   Trnava   však...   vo   veci   efektívne   nekonal,   dával   tak   povinnej dostatočný časový priestor na manipuláciu s maloletou... a zároveň možnosť odďaľovať vykonateľnosť rozsudku...

Podľa môjho názoru, z popísaného priebehu celého konania a jednotlivých úkonov súdu vyplýva, že Okresný súd... bol dlhodobo aj napriek výzvam a urgenciám nečinný, na viaceré nerealizované   a zmarené stretnutia   nereagoval   v zmysle príslušných   zákonných ustanovení a svojou pasivitou, resp. nečinnosťou a postupom spôsobil prieťahy v súdnom konaní o výkon rozhodnutia, pričom ani po viac ako tri a pol roka od podania návrhu na nariadenie   výkonu   rozhodnutia,   keď   zoberiem   do   úvahy   aj   konanie   vedenom   pod sp. zn.: 10 Em/1/2009,   ktoré   sa   nedá   nespomenúť,   nakoľko   s   touto   mojou   sťažnosťou bezprostredne súvisí, nezabezpečil výkon mojich rodičovských práv pravidelne sa stretávať s maloletou, čím bol a je aj do budúcnosti značne narušený vzťah medzi mnou a maloletou dcérou B.“.

3. Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydal tento nález:

„1. Základné právo P. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trnava   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.:   26 Em/6/2011 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.: 26 Em/6/2011 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. P. B. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4.000,- EUR (slovom: štyritisíc eur), ktoré je Okresný súd Trnava povinný zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Okresný súd Trnava je povinný uhradiť P. B. trovy právneho zastúpenia v sume 269,58,-   EUR...   na účet jeho   právneho   zástupcu JUDr.   L.   Ch.,   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

Svoju   žiadosť   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   sťažovateľ zdôvodnil s poukázaním „... najmä na dlhotrvajúcu právnu neistotu viac ako tri a pol roka od   podania   návrhu   na   nariadenie   výkonu   rozhodnutia   a   z   toho   vyplývajúci   vznik materiálnej, ako aj nemateriálnej ujmy... čím bol a je aj do budúcnosti vážne narušený citový vzťah maloletej dcéry B. voči mne, ktorý, s veľkou pravdepodobnosťou, sa už ani v budúcnosti nebude vyvíjať priaznivejšie a ani prípadné finančné zadosťučinenie, ktoré si uplatňujem mi však už nedokáže prinavrátiť zmarené stretnutia s mojou dcérou“.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu predsedníčka okresného súdu v písomnom podaní (sp. zn. 1 SprV 118/2013 zo 4. marca 2013) uviedla chronológiu procesných úkonov a ďalej uviedla: „... považujem sťažnosť navrhovateľa proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov za neopodstatnenú, nakoľko úkony vo veci boli vykonávané   priebežne   a   bez   prieťahov   a   predĺženie   konania   bolo   spôsobené   potrebou zisťovania skutočností potrebných pre rozhodovanie o predmetnom návrhu.“

5. Právny zástupca sťažovateľa sa k už uvedenému podaniu odporcu vyjadril listom z 27.   marca   2013,   v   ktorom   uviedol: „Tvrdenie   predsedníčky   Okresného   súdu...   sa nezakladajú   na   objektívnych   skutočnostiach.   Otcovi   maloletej   nezostávalo   nič   iné   len zobrať   na   vedomie   vyjadrenie   matky   maloletej   Ing.   Z.   B.,   ktorá   sa   dňa   13.   12.   2011 vyjadrila, že maloletú B. už viac na stretnutie neprinesie. Dôkazom toho, že otec maloletej sa aj naďalej v roku 2012 domáhal stretnutí so svojou dcérou je,   že dňa 26.   1.   2012 adresoval ÚPSVaR v T. žiadosť o vyrozumenie ohľadne stretávania sa s dcérou v zmysle právoplatného Rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 23 CoP/35/2011-251. Odpoveď na túto žiadosť bola adresovaná z príslušného úradu dňa 27. 2. 2012...

Na objasnenie veci považujem za potrebné ďalej uviesť, že dňa 05. 03. 2013 sa na Okresnom súde... uskutočnil informatívny výsluch matky ako aj otca maloletej... Vlastne až po   tomto   sa   v   následnom   termíne   uskutočnilo   na   ÚPSVaR   v T.   dňa   19.   03.   2013 polhodinové stretnutie otca s maloletou, a to takmer po štyroch rokoch.“

6.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práv podľa označených článkov ústavy a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

7.   Z   obsahu   sťažnosti,   k   nej   pripojených   písomností   a   zo   spisu   okresného   súdu sp. zn. 26 Em/6/2011 ústavný súd zistil, že sťažovateľ podal 10. októbra 2011 návrh na výkon   rozhodnutia   Krajského   súdu   v Trnave   (ďalej   len   „krajský   súd“) č. k. 23 CoP/35/2011-251   z 13.   júna   2011   v spojení   s rozsudkom   okresného   súdu č. k. 20 P/107/2009-217 z 23. februára 2011 na styk sťažovateľa s maloletým dieťaťom B. B., ktorý bol zaevidovaný pod sp. zn. 26 Em/6/2011. Následne boli vo veci vykonané tieto úkony:

-   13.   októbra   2011   vyšší   súdny   úradník   požiadal   kanceláriu   o pripojenie   spisu okresného súdu sp. zn. 20 P/107/2009 na nahliadnutie, spis bol pripojený 21. októbra 2011,

-   9.   decembra   2011   vyšší   súdny   úradník   požiadal   kanceláriu   o pripojenie   spisu okresného súdu sp. zn. 10 Em/1/2009 na nahliadnutie,

- 12. decembra 2011 kancelária oznámila, že spis sp. zn. 10 Em/1/2009 sa nachádza na krajskom súde od 11. novembra 2010,

- 19. decembra 2011 okresný súd vydal uznesenie č. k. 26 Em/6/2011-23, ktorým ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v T. za opatrovníka maloletej B. B. v právnej veci výkonu rozhodnutia o úprave styku,

- 19. decembra 2011 okresný súd vyzval povinnú na dobrovoľné plnenie uložených povinností krajským súdom pod následkom uloženia pokuty,

- 19. decembra 2011 okresný súd požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v T., aby viedli povinnú k dobrovoľnému plneniu uložených povinnosti,

- 1. februára 2012 okresný súd dostal od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v T. zápisnicu z 23. januára 2012 z vykonaného pohovoru s povinnou,

- 6. februára 2012 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy oznámil, či trvá na podanom návrhu,

-   1.   marca   2012   okresný   súd   dostal   oznámenie   od   sťažovateľa,   že   na   podanom návrhu trvá, a ďalej uviedol, že je nevyhnutné, aby okresný súd pristúpil k bezodkladnému výkonu rozhodnutia,

-   19.   apríla   2012   vyšší   súdny   úradník   požiadal   kanceláriu   o pripojenie   spisu okresného súdu sp. zn. 20 P/107/2009, kancelária 19. apríla 2012 oznámila, že spis sa nachádza u znalca od 10. februára 2012,

-   20.   apríla   2012   vyšší   súdny   úradník   požiadal   kanceláriu   na   zaslanie   výzvy právnemu zástupcovi a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v T., aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy oznámili, či povinná dobrovoľne plní uložené povinnosti,

- 27. apríla 2012 okresný súd dostal od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v T. odpoveď, že posledný kontakt sťažovateľa s maloletou sa uskutočnil 13. decembra 2011 a od tej doby sa stretnutia neuskutočňujú,

- 28. mája 2012 okresný súd dostal od právneho zástupcu sťažovateľa odpoveď, že posledný pokus o stretnutie sťažovateľa s maloletou sa uskutočnil 13. decembra 2011, lebo povinná   maloletú   dcéru   priviedla   na   stretnutie   so   sťažovateľom   nepripravenú,   účelovo popudenú proti vlastnému otcovi, ďalej poukázal na postoj povinnej, ktorá nerešpektuje rozsudok krajského súdu sp. zn. 23 CoP/35/2011, a okresnému súdu vytkol jeho zlyhanie, keď nečinnosťou neprimäl povinnú na splnenie uložených povinností, ktoré sa začalo už porušovaním predchádzajúceho rozsudku sp. zn. 21 P/9//2008 z 11. augusta 2008,

- 18. júna 2012 okresný súd vyzval povinnú, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy oznámila, prečo neumožnila sťažovateľovi styk s maloletým dieťaťom, a zároveň aby sa vyjadrila k podaniu právneho zástupcu sťažovateľa doručeného okresnému súdu 28. mája 2012,

- 9. júla 2012 okresný súd dostal od povinnej na výzvu odpoveď,

- 18. júla 2012 vyšší súdny úradník požiadal kanceláriu o pripojenie spisu okresného súdu sp. zn. 20 P/107/2009, kancelária 19. júla 2012 oznámila, že spis sa nachádza u znalca od 10. februára 2012,

- 3. augusta 2012 okresný súd vyzval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v T., aby v lehote   15   dní   od   doručenia   výzvy   oznámil,   či   sťažovateľ   využíva   právo   na   styk s maloletou a či povinná umožňuje sťažovateľovi styk s maloletou v určené dni,

- 28. augusta 2012 okresný súd dostal od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v T, na výzvu odpoveď, v ktorej uviedol, že sa v plnom pridržiava správy zaslanej okresnému súdu 26. apríla 2012 (správa sa nenachádza v spise, pozn.), a od tej doby sťažovateľa ani povinná   nekontaktovali   psychologičku   referátu   poradensko-psychologických   služieb   ani úrad v súvislosti s realizáciou stretnutí podľa rozsudku krajského súdu,

- 26. októbra 2012 vyšší súdny úradník dal pokyn kancelárii, aby z pripojeného spisu sp. zn. 20 P/107/2009 (pred jeho odpojením) boli vykonané konkrétne fotokópie rozhodnutí a znaleckého posudku; kancelárii bol daný pokyn, aby spis predložila sudcovi na určenie ďalšieho postupu,

-   7.   decembra   2012   dala   sudkyňa   pokyn   na   nariadenie   termínu   informatívneho výsluchu na 22. január 2013 a pripojenie spisu sp. zn. 20 P/107/2009,

- 10. decembra 2012 okresný súd dostal od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v T. fotokópiu uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v N., odboru kriminálnej polície, sp. zn. ČVS: ORP-1087/OVK-NR-2009 GL z 22. novembra 2011 o pribratí do konania znalca z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí v trestnej veci zločinu sexuálneho zneužívania maloletej B. B. neznámym páchateľom, ku ktorému malo dôjsť 19. apríla 2009,

-   14.   januára   2013   okresný   súd   dostal   žiadosť   povinnej   o zrušenie   termínu informatívneho výsluchu, resp. jeho preloženie na 23. január 2013,

- 18. januára 2013 bolo úradným záznamom do spisu poznamenané, že z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne sa termín informatívneho výsluchu ruší,

-   24.   januára   2013   dala   sudkyňa   kancelárii   príkaz   na   nariadenie   termínu informatívneho výsluchu na 5. marec 2013,

- 5. marca 2013 okresný súd uskutočnil informatívny výsluch povinnej, sťažovateľa a kolízneho opatrovníka, ďalší termín informatívneho výsluchu sudkyňou bol stanovený na 4. apríl 2013.

III.

8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná.   Ústavný   súd   si pri výklade   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   osvojil   judikatúru Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).

10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

11.   Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je aj   v   exekučnom   konaní (v   rozsahu zákonných oprávnení a povinností súdu, pozn.) zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd   so   žiadosťou   o   jeho rozhodnutie.   Táto   povinnosť   súdu   a sudcu   vychádza   z §   6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná.

Podľa   §   272 ods.   1 písm.   a) OSP súd   je oprávnený   nariadiť výkon   rozhodnutia o výchove maloletých detí na základe vykonateľného rozhodnutia súdu. Ďalej podľa § 272 ods. 3 OSP pred nariadením výkonu rozhodnutia súd písomne vyzve povinného, ktorý sa odmieta podrobiť rozhodnutiu, aby sa rozhodnutiu podrobil. V tejto výzve upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí. Ak sa javí, že účel výzvy možno lepšie   dosiahnuť   pojednávaním,   sudca   je   oprávnený   nariadiť   pojednávanie   a   môže   naň predvolať   povinného,   oprávneného,   maloleté   dieťa,   zástupcu   príslušného   orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo zástupcu príslušného orgánu obce. Súd je oprávnený výzvu podľa odseku 3 uskutočniť bezprostredne pred nariadením výkonu rozhodnutia.

Podľa § 272 ods. 5 OSP súd je oprávnený pred nariadením výkonu rozhodnutia požiadať   príslušný   orgán   sociálnoprávnej   ochrany   detí   a   sociálnej   kurately,   prípadne príslušný   orgán   obce   o   poskytnutie   súčinnosti   pri   zisťovaní   informácií   o   dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu a o poskytnutie súčinnosti pri preverení týchto dôvodov. Ak výzva súdu podľa § 272 ods. 3 OSP zostane bezvýsledná, potom je súd oprávnený podľa § 273 ods. 1 OSP uložiť povinnému, ktorý neplní dobrovoľne rozhodnutie, pokutu vo výške 200 €. Pokutu možno uložiť aj opakovane.

Ďalšia   možnosť   súdu   ako   donútiť   povinného   k plneniu   uloženej   povinnosti   je oprávnenie podľa § 273 ods. 2 OSP vyzvať príslušný štátny orgán, aby a) zastavil výplatu rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu, b) zastavil výplatu prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu.

12.   Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   bolo   posúdenie,   či   postupom okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   26   Em/6/2011   o návrhu   na   výkon rozhodnutia stretávania sa otca s maloletým dieťaťom došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

13. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl.   6   ods.   1   dohovoru,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého   prípadu,   a to   najmä   podľa   týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci, správanie účastníkov konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr.   I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02,   II. ÚS   32/02).   Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

14.   Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   napadnutého   konania je rozhodovanie   súdu   o zabezpečenie   realizácie   právoplatného   a vykonateľného   súdneho rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa (styk otca s mal. dieťaťom), a to z dôvodu, že povinná odmieta plniť súdom stanovenú povinnosť. Ide teda o existenčnú vec, o agendu starostlivosti   súdu   o   maloletých,   kde   sa   predpokladá   osobitná   pozornosť   venovaná efektívnemu   a rýchlemu   postupu   súdu   (II.   ÚS   2/01),   aby   bol   naplnený   účel   súdneho konania,   čo   okrem   iného   znamená,   že   všeobecný   súd   má   povinnosť   organizovať   svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 OSP)   a aby   sa   čo   najskôr   odstránil   stav   právnej   neistoty,   kvôli   ktorému   sa   naň   osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03, I.ÚS 158/04). V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že posudzované konanie sa formálne začalo 10. októbra 2011, teda pred viac ako jeden a pol rokom, vykonali sa v sa v ňom administratívne úkony a k dnešnému dňu nebol nariadený výkon rozhodnutia. V tejto súvislosti nemohol ústavný súd   prehliadnuť,   že   sťažovateľ   už   v minulosti   (20.   mája   2009)   podal   podobný   návrh, v rámci ktorého v exekučnom konaní rovnako neboli exekučným súdom realizované účinné kroky na nápravu kritizovaného stavu (umožnenie styku otca s mal. dieťaťom), pričom tento návrh   bol   v roku   2012   okresným   súdom   zamietnutý   z formálneho   dôvodu   (zmeny podkladového súdneho rozhodnutia).

15. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že nosnými dôvodmi podanej sťažnosti bolo rozhodovanie okresného súdu o návrhu na výkon rozhodnutia sťažovateľa stretávať sa s maloletou dcérou B. v stanovený čas (každý párny utorok   v čase   od   9.00   h   do   10.00   h),   teda   po právnej   stránke   ide   o   štandardnú občianskoprávnu   vec   patriacu   do   rozhodovacej   agendy   všeobecného   (exekučného) súdnictva.

16.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanej   veci,   ústavný   súd   pri   preskúmaní   spisu   nezistil   zásadné   okolnosti, na základe   ktorých   by   sťažovateľ   prispel   k celkovej   dĺžke   prebiehajúceho   exekučného konania.

17.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   konajúceho   okresného   súdu v predmetnej veci. Sťažovateľ v sťažnosti nekonkretizoval obdobia, počas ktorých malo dôjsť k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, ale poukázal na celkovú dĺžku konania formálne od 10. októbra 2011, v skutočnosti však od 20. mája 2009 (pozri bod 14 in fine). Úkony   okresného   súdu   v   období   od   10.   októbra   2011,   keď   mu   bol   doručený   návrh sťažovateľa   na   výkon   rozhodnutia,   sú   poznačené   nečinnosťou,   neefektívnosťou a nekoncentrovanosťou.   Okresný   súd   od 21. októbra   2011   do   9. decembra   2011 a od 1. marca   2012   až   do 19. apríla   2012,   ďalej   od   27.   apríla   2012   do   18. júna   2012 a od 28. augusta 2012 do 7. decembra 2012 v trvaní viac ako 8 a pol mesiaca bol absolútne nečinný a nevykonal žiaden procesný úkon vo veci.

18. Okresný súd v tejto súvislosti nepochybne porušil svoje zákonné povinnosti dané mu právnymi predpismi. Konanie na okresnom súde je poznačené ako celok neprimeranou dĺžkou   konania,   neefektívnosťou   a nesústredenosťou.   Okresný   súd   prejavil   váhavosť v rozhodovaní   veci,   keď   síce   mechanicky   vykonával   jednotlivé   administratívne   úkony a opakovane zisťoval skutočnosti, ale vec meritórne neposudzoval. Z doteraz vykonaných úkonov   okresného   súdu   vyplýva,   že   vo   veci   sťažovateľa   nekonal   koncentrovane   a   bez zbytočných prieťahov. Neefektívna činnosť okresného súdu charakterizuje konanie vedené pod sp. zn. 26 Em/6/2011 ako celok. Uvedené exekučné konanie o umožnenie styku otca s mal.   dcérou   (na   základe   právoplatného   a vykonateľného   súdneho   rozhodnutia,   pozn.) doteraz   nie   je   reálne   exekučným   súdom   zabezpečené   (podľa   tvrdenia   sťažovateľa   až po ostatnom   informatívnom   výsluchu   povinnej   5.   marca   2013   u   porušovateľa „sa v následnom   termíne   uskutočnilo...   19.   03.   2013   polhodinové   stretnutie   otca s maloletou, a to takmer po štyroch rokoch“ (pozri bod 5 in fine). Z uvedených dôvodov ústavný súd nepovažuje za potrebné hodnotiť sporadické úkony okresného súdu.

19.   Ústavný   súd   preto dospel   k   záveru, že doterajším   postupom   okresného súdu v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   26   Em/6/2011   došlo   u sťažovateľa   k   porušeniu   jeho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

20. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

21.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľa ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

22. Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn. 26 Em/6/2011 konal   bez   zbytočných   prieťahov,   nepovažoval   ale   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu uplatnenie   tejto   svojej   právomoci   za   dostatočné   na   to,   aby   sa   dosiahla   vo veci   účinná náprava, a preto dospel k záveru, že treba rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľa priznať mu primerané finančné zadosťučinenie. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 4 000 € z dôvodov   pretrvávajúcej   dlhodobej   právnej neistoty. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Pri určení jeho výšky ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva,   ktorý   spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   dohovoru   priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

23.   Vzhľadom   na   doterajšiu   celkovú   dĺžku   konania   vedeného   okresným   súdom pod sp. zn.   26   Em/6/2011,   zohľadniac   pritom   aj   predchádzajúce   exekučné   konanie v rovnakej veci (bod 14 in fine), ako aj naplnenie princípu spravodlivosti a posúdenie toho, čo   je   v hre,   považoval   ústavný   súd   priznanie   sumy   900   €   za primerané   finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva,   že   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   nepredstavuje realizáciu práva priznaného čl. 46 ods. 3 ústavy, t. j. primerané finančné zadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným, s náhradou, či už za skutočnú škodu alebo za ušlý zisk. Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené   vo výroku   tohto rozhodnutia v bode 3.

24. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľovi, ktorý bol vo veci namietaných porušení svojich práv úspešný, vznikli trovy konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou. Advokát vykonal 3 úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu   zastupovania,   spísanie   a podanie   sťažnosti   23. novembra   2012   a vyjadrenie z 27. marca 2013. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“)   je   1/6   z   výpočtového   základu.   Za   jeden   právny   úkon   (celkovo   2   úkony) vykonaný v roku 2012 patrí advokátke odmena z výpočtového základu 763 €, t. j. 127,16 €, a režijný paušál 7,63 € (127,16 € + 7,63 €), teda spolu = 134,79 €. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2013 patrí advokátke odmena z výpočtového základu 781 €, t. j. 130,16 €, a režijný   paušál   7,81   €   (130,16 €   + 7,81   €),   teda   spolu   =   137,97   €.   Celková   odmena (celkovo 3 úkony) za právne zastúpenie pred ústavným súdom predstavuje sumu 407,55 €, ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

25. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde tej časti sťažnosti,   v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 900 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

26. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2013