znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 28/08-40

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   verejnom   zasadnutí   6.   mája   2008   v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa prerokoval   prijatú   sťažnosť   I.   K.,   B.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   J.   V.,   B.,   vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 17/1999 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo I. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 17/1999 p o r u š e n é b o l o.

2. I. K. n e p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie.

3. I. K.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 9 663 Sk (slovom deväťtisícšesťstošesťdesiattri slovenských korún), ktorú je Okresný súd Banská Bystrica p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jej   advokáta   JUDr.   J.   V.,   B.,   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. I. ÚS 28/08-11 z   24. januára 2008 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť I. K., B. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 17/1999 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1.1 Zo sťažnosti vyplynulo, že: „Dňa 27. 01. 1999 podali žalobcovia... Okresnému súdu   v Banskej   Bystrici   žalobu   o zrušenie   spoluvlastníctva   k nehnuteľnostiam,   ktorá   je vedená pod sp. zn. 19 C 17/99. Ku dňu podania tejto sťažnosti porušovanie sťažovateľkinho základného práva stále trvá...

Súd   zbytočnými,   významnými   prieťahmi   oddiaľuje   - a   znemožňuje   sťažovateľke odstránenie stavu právnej neistoty v konaní, v ktorom očakáva právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu...

Podľa názoru sťažovateľky v konaní dochádza k významným zbytočným prieťahom:

-dlhodobou nedôvodnou nečinnosťou súdu, ktorú nemožno ničím ospravedlniť

- zjavne   neefektívnym,   pomalým   a   nesprávnym   procesným   postupom   súdu   pri napĺňaní   účelu   občianskeho   súdneho   poriadku   ako   aj   medzinárodných   zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

...Sťažovateľka   svojím   správaním   nespôsobila   žiadne   spomalenie   postupu   súdu a vzniknuté   prieťahy   v   konaní   sú   v   plnom   rozsahu   zavinené   výlučne   len   postupom Okresného súdu v Banskej Bystrici...

Prejednávaná vec je skutkovo a právne veľmi jednoduchá... Súdne konanie trvá už neprimerane dlho a sťažovateľka ako účastníčka konania nie je pred všeobecným súdom chránená pred nadmernou zdĺhavosťou výkonu spravodlivosti... Porušovanie svojho základného práva sťažovateľka vníma mimoriadne citlivo. Tieto skutočnosti majú negatívny vplyv na jej zdravotný stav, najmä po stránke psychickej. Stav právnej neistoty má mimoriadne negatívny vplyv aj na jej rodinný život...

Namietané porušenie základného práva nemožno napraviť obnovením stavu pred jeho porušením. Výrok ústavného súdu deklarujúci porušenie základného práva nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za dostatočnú a účinnú nápravu. S prihliadnutím na ujmu sťažovateľky s tým spojenú, na dlhodobosť porušovania jej ústavného práva, si dovoľujeme navrhnúť, aby ústavný súd z týchto dôvodov priznal sťažovateľke aj primerané finančné   zadosťučinenie   vo   výške   291.100,-   Sk.   Táto   suma   zodpovedá   finančnému zadosťučineniu vo výške len 100,- Sk za jeden deň zbytočných prieťahov súdu v konaní...“

1.2   Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd nálezom takto rozhodol:

„Postupom   Okresného   súdu   v Banskej   Bystrici   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 19 C 17/1999   bolo   porušené   základné   právo   I.   K.  ...   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov ustanovené v čl. 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 17/1999 konať bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd ukladá Okresnému súdu v Banskej Bystrici,   aby do dvoch mesiacov od právoplatnosti   rozhodnutia   ústavného   súdu   zaplatil   I.   K.  ...   primerané   finančné zadosťučinenie za porušenie jej základného práva vo výške 291.100,- Sk.

Ústavný súd ukladá Okresnému súdu v Banskej Bystrici, aby do 15 dní od doručenia nálezu spoločne a nerozdielne zaplatili náhradu trov konania I. K. na účet jej právneho zástupcu, J. V., advokáta, B.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci listom z 26. februára 2008 vyjadril okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedom,   pričom   uviedol   prehľad   úkonov   a pripojil   aj vyjadrenie zákonného sudcu:

„Dňa 27. 01. 1999 podali žalobcovia žalobu, ktorá sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. 19 C 17/99 a pridelená bola na vybavenie a rozhodnutie JUDr. P.

Dňa 08. 02. 1999 súd doručoval opis návrhu na vyjadrenie žalobcom a zároveň vyzval navrhovateľov o predloženie znaleckého posudku domovej nehnuteľnosti.

Dňa 26. 02. 1999 zaslali vyjadrenie žalovaní 1), 2), žalovaná 3) si neprevzala súdnu zásielku.

Dňa 11. 03. 1999 žalobca 1) doručil súdu znalecký posudok. Dňa 06. 07. 1999 súd zaslal žalobcom tlačivo na vyplnenie osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, ktoré majú vrátiť súdu.

Dňa 05. 08. 1999 súd urgoval žalobcov. Dňa 17. 08. 1999 žalobca 2), 3), 4) nežiadajú oslobodiť od súdneho poplatku. Dňa 16. 09. 1999 žalobca 1) zaslal vyplnené tlačivá všetkých žalobcov na oslob. od platenia súdneho poplatku.

Dňa 19. 10. 1999 súd uznesením priznal žalobcom 1 - 4 oslobodenie od povinnosti platenia súdnych poplatkov za konanie vo výške 50 %.

Dňa 22. 11. 1999 žalobcovia uhradili súdny poplatok. Dňa 17. 06. 2002 súd vytýčil termín pojednávania na deň 28. 08. 2002, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že budú pripojené spisy tunajšieho súdu 17 C 135/98 (J. V. c/a manž. S., o nahradenie vôle prejavu odporcu) a 11 C 398/98 (manž. Ž. c/a manž. S., o nárok z   predkupného   práva),   žalobcovia   doložia   do   spisu   fotokópie   kúpnych   zmlúv,   resp. dedičských rozhodnutí, ktorými nadobudli do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť. Dňa 28. 08. 2002 zákonný sudca spísal úradný záznam s tým, že po konzultácii s JUDr. K., ktorá (pridelený jej bol spis 11 C 398/98) začala vo veci konať a pokračuje v konaní vykonávaním jednotlivých procesných úkonov.

Dňa   02.   09.   2002   súd   prerušil   konanie   až   do   právoplatného   skončenia   veci, vedených na tunajšom súde č. k. 17 C 135/98, 11 C 398/98.

Dňa 25. 09. 2002 a 9. 10. 2002 podali proti uzneseniu žalobcovia odvolanie. Dňa 28. 11. 2002 bol spis doručený Krajskému súdu v B. Bystrici. Dňa 20. 02. 2003 krajský súd zrušil uznesenie a vec vrátil na ďalšie konanie. Dňa 20. 03. 2003 krajský súd vrátil spis tunajšiemu súdu. Dňa 26. 03. 2003 bol spis daný na dlhodobú lehotu. Dňa 19. 10. 2004 súd vytýčil termín pojednávania na deň 01. 12. 2004, účastníci v uvedený deň zobrali svoj návrh späť,   žiadali konanie vo veci zastaviť a vrátiť   súdny poplatok.

Dňa 02. 12. 2004 súd konanie zastavil, uznesenie 07. 12. 2004 doručoval účastníkom konania.

Dňa 23. 12. 2004 podali žalovaní 1), 3), žalobkyňa 2) odvolanie. Dňa 07. 01. 2005 bol spis zaslaný Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Dňa 10. 02. 205 krajský súd uznesenie okresného súdu zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

Dňa 23. 02. 2005 bol spis vrátený tunajšiemu súdu. Dňa 14. 03. 2005 súd doručoval rozhodnutie krajského súdu - spis uložený na lehotu do 31/3, prelehotovaný na 12/4

Dňa   04.   10.   2005   súd   uznesením   konanie   vedené   pred   tun.   súd.   pod   sp.   zn. 19 C 17/99 prerušuje a to až do právoplatného skončenia veci vedenej pred tunajším súdom pod sp. zn. 11 C 398/98. Rozhodnutie sa doručovalo účastníkom konania, spis bol uložený na lehotu do 24/10.

Dňa 05. 11. 2005 bol spis uložený na lehotu do právoplatného skončenia konania 11 C 398/1998, potom predlož aj zo spisom 11 C 398/1998 a 17 C 135/1998

Dňa 03. 10. 2006 súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 13. 11. 2006 Dňa 15. 12. 2006 z dôvodu námietky zaujatosti bol spis zaslaný KS v B. B. Dňa 15. 02. 2007 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 16. 02. 2007 súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 21. 03. 2007... Dňa 08. 08. 2007 súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie projektovanie v stavebníctve, odhad hodnoty nehnuteľností... Dňa 27. 08. 2007 podal žalovaný v 3. rade odvolanie... Dňa 05. 12. 2007 súd konanie vo veci zastavil.

Dňa 25. 01. 2008 bol spisový materiál doručený Krajskému súdu v Banskej Bystrici na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu z 05. 12. 2007...

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   od   ústneho   pojednávania   nemožno   očakávať ďalšie objasnenie veci, a preto súhlasím s tým, aby podľa § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z.,   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   upustil   od   ústneho   pojednávania   o   prijatom návrhu.“

2.1 Zákonný sudca sa k predmetnej veci vyjadril takto:„Predmetom   konania   vo   veci   samej   je   zrušenie   a   vyporiadanie   podielového spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnosti vedenej na Správe katastra B. na LV č. 1691 pre kat. úz. v B., ako parcela č. 1464/1 o výmere 378 m2. V priebehu konania bolo zistené, že na Okresnom súde Banská Bystrica sa vedú medzi účastníkmi aj dve samostatné konania vedené pod sp. zn. 11 C 398/1998 a 17 C 135/1998, kde žalovaní Ing. Ž. a J. V. spochybnili existujúce   spoluvlastnícke   podiely   k   danej   nehnuteľnosti,   a   keďže   podiely   medzi spoluvlastníkmi   boli   sporné,   nemohol   súd   pristúpiť   k   vecnému   prejednaniu   žalobného návrhu. V tejto súvislosti Okresný súd Banská Bystrica v konaní 19 C 17/1999 konanie opakovane prerušil, a to až do právoplatného skončenia týchto súvisiacich konaní. Konanie 11 C 398/1998 skončilo právoplatným rozhodnutím z 18. 09. 2006 a konanie 17 C 135/1998 z 07. 09. 2005. Ako náhle bolo v konaní 19 C 17/1999 zistené, že tieto súvisiace konania boli právoplatne skončené, bolo vo veci dňa 03. 10. 2006 vytýčené pojednávanie a odvtedy sa vo veci riadne koná.

Možno teda konštatovať, že prieťahy v konaní 19 C 17/1999 súviseli so správaním účastníkov   konania   -   odporcov,   ktorí   namietali   existujúce   spoluvlastnícke   podiely k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania. Keďže vyriešenie spoluvlastníckych podielov, ktoré boli medzi účastníkmi sporné, bolo podstatnou (prejudiciálnou) otázkou pre rozhodnutie vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, súd musel čakať až   do   ich   právoplatného   skončenia.   Z   týchto   dôvodov   nebolo   vo   veci   zatiaľ   meritórne rozhodnuté...“

3.   Pokiaľ   ide   o chronológiu   úkonov   okresného   súdu   v napadnutom   konaní,   ktoré popísal predseda okresného súdu v bode 2 tohto nálezu, rovnaké relevantné skutočnosti zistil   ústavný súd   aj z obsahu súvisiaceho   spisu   (ako aj zo samotnej   sťažnosti),   pričom poznamenáva, že k späťvzatiu predmetného žalobného návrhu došlo 5. decembra 2007 aj sťažovateľkou. Krajský súd v Banskej Bystrici inak uznesenie okresného súdu o zastavení napadnutého konania 13. marca 2008 potvrdil.

4. Právny zástupca sťažovateľky v podaní zo 4. apríla 2008 uviedol tieto relevantné skutočnosti:

«Vyjadrenie Okresného súdu v Banskej Bystrici sťažovateľka považuje za neúplné a nepresné.   Okresný   súd   v   ňom   zamlčuje   niektoré   podstatné   skutočnosti,   ktoré   majú rozhodujúci vplyv na posúdenie veci Ústavným súdom Slovenskej republiky...

Okresný súd konštatuje, že žalovaná v 3) rade si neprevzala súdnu zásielku (žalobu doručenú súdu dňa 27.01. 1999), ktorú sa jej súd vôbec nepokúsil znova doručiť a nedoručil jej ju ani na základe jej vlastnej písomnej žiadosti zo dňa 11. 04. 2001, ale až po sťažnosti podanej predsedovi súdu, spolu s predvolaním na prvé pojednávanie, ktoré sa konalo až dňa 28. 08. 2002.

Dňa 16. 02. 2000, 05. 03. 2002 a 06. 05. 2002 traja účastníci namietaného konania podali sťažnosti na prieťahy. Predsedníčka Okresného súdu v Banskej Bystrici vo svojom liste   zo   dňa   28.   06.   2002   uznala,   že   sťažnosť   je   dôvodná   a   preto   nemožno   súhlasiť s názorom   okresného   súdu   v   jeho   vyjadrení   zo   dňa   26.   02.   2008,   že   by   prieťahy v namietanom konaní mali súvisieť so správaním odporcov.

Žalovaní sa k žalobe vyjadrili už dňa 26. 02. 1999, ale súd ich dňa 18. 06. 2002 znova vyzval, aby sa vyjadrili k žalobe.

Účastníci sa snažili svojím správaním všemožne prispieť k urýchleniu konania aj tým, že dňa 26. 08. 2002 a 28. 08. 2002 podali svoje písomné vyjadrenia. Sťažovateľka svojím   správaním   nespôsobila   žiadne   spomalenie   postupu   súdu   a   vzniknuté   prieťahy v konaní sú v plnom rozsahu zavinené výlučne len postupom Okresného súdu v Banskej Bystrici.

Vždy je však úlohou súdu, aby sa v súlade s právnym poriadkom vysporiadal so správaním protistrany tak, aby nedochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní.

Podľa názoru sťažovateľky každé rozhodnutie súdu, ktoré bolo odvolacím súdom zrušené, treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní. Nesprávny postup súdu spôsobuje škodu zbytočne vynaloženými nákladmi na konanie, a to ako účastníkmi konania, tak aj štátom   na   výkon   súdnictva.   Výkon   súdnictva   by   mal   byť   efektívny   a   postup   súdu produktívny.

Prvé pojednávanie vo veci nariadil súd až na deň 28. 02. 2002, teda po 1 309 dňoch od podania žaloby a po troch sťažnostiach účastníkov na prieťahy súdu v konaní a až na pojednávaní súd vyzval žalobcov, aby preukázali svoju aktívnu legitimáciu v konaní a na predloženie kúpnych zmlúv, resp. dedičských rozhodnutí, ktorými nadobudli predmet sporu do podielového spoluvlastníctva.

Toto pojednávanie nemožno považovať za pripravené, čo sa potvrdilo tým, že súd ho odročil na neurčito s tým, že budú pripojené spisy Okresného súdu Banská Bystrica, vedené pod sp. zn. 17 C 135/1998 a 11 C 398/98, súd sa s nimi oboznámi a zváži prerušenie konania. Podľa   nášho   názoru   súd   mal   všetky   tieto   úkony   urobiť   v rámci   prípravy pojednávania.

Po   tomto   pojednávaní   obidve   strany   sporu   bezodkladne   predkladali   súdu   ďalšie dôkazy a písomné podania.

Dňa 02. 09. 2002 súd uznesením prerušil konanie. Z vyjadrenia súdu vyplýva, že odvolanie proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia. Dňa 09. 10. 2002 podal odvolanie žalovaný Ž.

Krajský   súd   v   Banskej   Bystrici   uznesením   zo   dňa   20.   02.   2003,   č.   k. 12 Co 2190/2002, na základe odvolania žalovaného v 1) rade uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 02. 09. 2002, č. k. 19 C 17/1999-93, zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a súčasne prvostupňovému súdu uložil, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 17/1999 pokračoval a predbežne sa zaoberal spoluvlastníctvom účastníkov konania a vyslovil právny názor, keďže sa jedná o spor medzi tými istými účastníkmi, je vhodné tieto konania spojiť do jedného v súlade s ust. § 112 ods. 1 OSP. Okresný súd v Banskej Bystrici, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, toto nerešpektoval a uznesením zo dňa 04. 10. 2005   znova   prerušil   konanie   a   preto   sťažovateľka   vôbec   nesúhlasí   s   názorom Okresného súdu v Banskej Bystrici, že nemohol pristúpiť k vecnému prejednaniu žalobného návrhu.

Na deň 19. 10. 2004 súd nevytýčil vo veci pojednávanie, ale predvolal len žalobcov na výsluch, ktorý sa konal dna 01. 12. 2004.

...zbytočné   významné   prieťahy   Okresného   súdu   v   Banskej   Bystrici   pretrvávali v namietanom   konaní   aj   po   tom,   čo   sťažovateľka   podala   sťažnosť   Ústavnému   súdu Slovenskej republiky.

Pojednávanie pred Okresným súdom v Banskej Bystrici, konané dňa 21. 03. 2007, bolo odročené na 11. 04. 2007 s tým, že budú vyžiadané správy o majetkových pomeroch žalobcov za účelom preskúmania dôvodností oslobodenia od súdnych poplatkov, ktoré bolo priznané žalobcom vo výške 50 %.

Sťažovateľka   sa   domnieva,   keďže   Okresný   súd   v   Banskej   Bystrici   k   takémuto skúmaniu   pristúpil   v   bezprostrednej   časovej   nadväznosti   na   sťažnosti   účastníkov   na prieťahy v konaní, že podanie sťažností bolo sťažovateľom, v rozpore s § 62 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. v účinnom znení, na ujmu.

Súd   spôsobil   ďalšie   významné   prieťahy   v   konaní   tým,   že   uvedené   správy   si   mal v súlade s ust. § 114 O. s. p, vyžiadať v rámci prípravy na toto pojednávanie a preto ho nemožno považovať za pripravené.

Pojednávanie pred Okresným súdom v Banskej Bystrici, konané dňa 11. 04. 2007 bolo   odročené   na   neurčito   s   tým,   že   bude   nariadené   znalecké   dokazovanie   z   odboru geodézie   a   kartografie,   pričom   znalecký   posudok   bude   podkladom   na   zrušenie   a vyporiadanie spoluvlastníctva.

Ani toto pojednávanie nemožno považovať za pripravené, keďže súd na pojednávaní vyhlásil uznesenie, podľa ktorého bude nariadené znalecké dokazovanie z odboru geodézie a kartografie, avšak svojím uznesením zo dňa 08. 08. 2007 ustanovil znalca z celkom iného odboru,   a   to   z   odboru   370000   -   Stavebníctvo,   Odvetvie:   370800   -   Projektovanie v stavebníctve, Odvetvie; 370900 - Odhad hodnoty nehnuteľností.

Žalobcovia už nemali peniaze na zloženie preddavku na súdom nariadené znalecké dokazovanie, ktoré sami nenavrhovali, a preto žalobu vzali späť...

Na základe uvedeného, s prihliadnutím na všetky okolnosti danej veci, treba prieťahy Okresného súdu v Banskej Bystrici jednoznačne považovať za zbytočné a významné, ktoré majú povahu porušenia práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy.

Dovoľujeme si navrhnúť, aby ústavný súd nariadil vo veci ústne pojednávanie, lebo podľa nášho názoru od tohto pojednávania možno očakávať ďalšie objasnenie veci. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 38/1093 Z. z. v z. n. p. ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Podľa nášho názoru prípad sťažovateľky možno považovať za odôvodnený a preto si dovoľujeme   navrhnúť,   aby   jej   ústavný   súd   priznal   náhradu   trov   konania   za   tri   úkony právnej   služby   (prevzatie   a   príprava   zastúpenia   -   21.   10.   2006,   podanie   sťažnosti   - 16. 01. 2007 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu - 04. 04. 2008. Za jeden úkon vykonaný v roku 2006 patrí odmena v sume 2.730,- Sk a režijný paušál 164,- Sk, za jeden úkon vykonaný v roku 2007 patrí odmena 2.970,- Sk a režijný paušál 178,- Sk a za jeden úkon vykonaný v roku 2008 patrí odmena 3.176,- Sk a režijný paušál 190,- Sk, spolu 9.408,- Sk.»

5. Vzhľadom na to, že sťažovateľka nesúhlasila s upustením od ústneho pojednávania v predmetnej veci, ústavný súd podľa § 30 ods. 1 zákona o ústavnom súde nariadil vo veci verejné ústne pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 6. mája 2008 za účasti právneho zástupcu sťažovateľky, pričom samotná sťažovateľka a predseda okresného súdu ospravedlnili svoju neúčasť na tomto pojednávaní.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov,   ako   aj práva   na prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou, účelom   a cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím.

Pri   posudzovaní   otázky,   či   v napadnutom   súdnom   konaní   došlo   k zbytočným prieťahom a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III.   ÚS   111/02,   IV. ÚS   74/02),   ústavný   súd   zohľadnil   tri   základné   kritériá,   ktorými   sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 19 C 17/1999 podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1. Predmetom konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 19 C 17/1999 je zrušenie   a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   k   nehnuteľnostiam,   ktoré   tvorí bežnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov,   a vec   z   právneho   hľadiska nevykazuje   znaky   náročnosti.   Ústavný súd   vychádzajúc z doterajšej   dĺžky konania,   jeho priebehu a dosiaľ dosiahnutých výsledkov konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali   priebeh   konania   jeho   mimoriadnou   zložitosťou. Vzhľadom   na   väčší   počet účastníkov napadnutého konania bola vec skutkovo pomerne náročná.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, treba konštatovať, že na celkovej dĺžke konania mala určitý podiel aj sťažovateľka   najmä   tým,   že   opakovane   zobrala   svoj   návrh   späť   (19.   októbra   2004 a 5. decembra   2007),   pričom   proti   „prvému“   zastaveniu   napadnutého   konania   podali odvolanie žalovaní, v dôsledku čoho sa potom pokračovalo v konaní. Samozrejme využitie možností   daných   sťažovateľke   procesnými   predpismi   (napr.   Občianskym   súdnym poriadkom)   na   uplatňovanie   a presadzovanie   jej   práva   v napadnutom   súdnom   konaní nemožno   kvalifikovať   ako   postup,   ktorého   dôsledkom   sú   zbytočné   prieťahy,   avšak   aj sťažovateľka si musela byť vedomá toho, že takéto úkony spôsobili tiež predĺženie priebehu konania (mutatis mutandis I. ÚS 31/01).

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu. Ústavný   súd   sa   zaoberal   postupom   okresného   súdu   v posudzovanej   veci,   a to   nielen z hľadiska sťažovateľkou namietaných (označených) období, ale aj z hľadiska celkového priebehu konania.

Z rozboru veci vyplýva, že súdne konanie začalo v roku 1999. Ústavný súd zistil, že v tomto súdnom konaní došlo k opakovanej nečinnosti okresného súdu. Nečinnosť bola zistená od 19. októbra 1999, keď okresný súd priznal žalobcom v 1. až 4. rade oslobodenie od platenia súdneho poplatku, do 28. augusta 2002, keď sa konalo pojednávanie (nečinnosť 22 mesiacov), ďalej od 20. marca 2003, keď bol spis z krajského súdu vrátený okresnému súdu,   do   2.   decembra   2004,   keď   okresný   súd   rozhodol   o zastavení   konania   (nečinnosť 20 mesiacov). Okresný súd v týchto obdobiach nevykonal úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania, hoci došlo aj k opakovanému prerušeniu napadnutého konania okresným súdom, keď súd musel čakať na súvisiace súdne rozhodnutia.

Z dôvodu   prerušenia   napadnutého   konania   pred   okresným   súdom,   ak   nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania zákonom predvídaným postupom, nemôžu sa v prerušovanom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým k naplneniu účelu označeného základného práva, tak ako to bolo už uvedené. Sťažovateľka netvrdila a ani neuviedla žiadnu skutočnosť, z ktorej by vyplývalo, že v danej veci neexistovali dôvody na prerušenie konania. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nečinnosť súdu v dôsledku dôvodného prerušenia konania, tak ako to bolo opakovane   aj   v danom   prípade,   neposudzuje   ako   zbytočné   prieťahy   v   súdnom   konaní (mutatis mutandis II. ÚS 3/00, III. ÚS 42/02, I. ÚS 65/03).

Ústavný   súd   však   pri   hodnotení   postupu   okresného   súdu,   najmä   s prihliadnutím na doterajšiu celkovú dobu konania (hoci zohľadnil aj skutočnosť, že konanie muselo byť viackrát prerušené) a po zvážení všetkých okolností dospel k záveru, že postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 19   C   17/1999   bolo   porušené   základné   právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

III.

1. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].

Vzhľadom na to, že 5. decembra 2007 bolo v dôsledku späťvzatia žaloby napadnuté konanie zastavené, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

2. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.   Podľa   odseku   5   citovaného   zákonného   ustanovenia   ak   ústavný   súd   rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 291 100 Sk. Táto suma podľa nej „zodpovedá finančnému zadosťučineniu vo výške len 100,- Sk za jeden deň zbytočných prieťahov súdu v konaní“.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka v napadnutom konaní 5. decembra 2007 zobrala   svoj   žalobný   návrh   späť,   pričom   rozhodnutie   o   späťvzatí   návrhu   nadobudlo právoplatnosť 13. marca 2008. (Túto skutočnosť ústavnému súdu sťažovateľka a ani jej právny zástupca včas neoznámili.) Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľka tým, že svoju žalobu zobrala späť, dala najavo, že ďalej netrvá na prerokovaní jej sporu a na odstránení jej právnej neistoty (III. ÚS 377/06).

Ústavný súd vychádzajúc zo zásad spravodlivosti, so zreteľom na konkrétne okolnosti danej   veci   a   riadiac   sa   úvahou,   že   účelom   priznania   primeraného   finančného zadosťučinenia je zmiernenie ujmy pociťovanej v dôsledku zbytočných prieťahov, dospel k záveru, že sťažovateľka nemala záujem na pokračovaní napadnutého konania, a tým na odstránení   jej   právnej   neistoty   meritórnym   rozhodnutím   okresného   súdu,   preto   jej primerané finančné zadosťučinenie nepriznal.

3.   Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Sťažovateľke   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia   za   tri   účelne vynaložené   úkony   právnej   služby   (prípravu   a prevzatie   zastúpenia   a   podanie   sťažnosti 16. januára 2007 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu 4. apríla 2008). Za dva úkony vykonané v roku 2007 patrí odmena v sume dvakrát po 2 970 Sk a dvakrát   režijný   paušál   po   178   Sk   v zmysle   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Za jeden úkon, ktorý bol vykonaný v roku 2008,   patrí   odmena   v sume   3 176   Sk   a k tomu   režijný   paušál   v sume   191   Sk   v zmysle citovanej   vyhlášky.   Celkové   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   predstavujú   preto sumu 9 663 Sk.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o sťažovateľkou uplatnených trovách konania rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

4. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e   :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2008