znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 28/07-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. januára 2008 prerokoval   prijatú   sťažnosť V.   L.,   K.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   M. H.,   K.,   vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 29/95 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 29/95   p o r u š i l základné právo   V.   L.,   aby sa   jej   vec prerokovala bez zbytočných   prieťahov,   zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Košice   -   okolie   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   29/95 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3.   V.   L. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   120 000   Sk (slovom   stodvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Košice   -   okolie p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. V. L. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 8 936 Sk (slovom osemtisícdeväťstotridsaťšesť   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Košice   -   okolie p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. M. H. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. I. ÚS 28/07-9 z 21. marca 2007 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť V. L., K. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného súdu Košice - okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 29/95.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania v predmetnej veci (ktoré   sa   začalo   11.   januára   1995   a týka   sa   zrušenia   a vyporiadania   podielového spoluvlastníctva) v postavení žalobkyne. Vec nebola dosiaľ meritórne rozhodnutá ani na súde prvého stupňa.

Sťažovateľka proti postupu okresného súdu podala 16. júna 2003 a 12. júla 2004 sťažnosti na prieťahy v konaní adresované predsedovi   okresného súdu. Uvedený postup okresného súdu považuje za porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

3.   Sťažovateľka   žiada   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie čl. 48 ods. 2   ústavy   a čl.   6   ods.   1   dohovoru   okresným   súdom   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 8 C 29/95, nariadil okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, zakázal okresnému   súdu pokračovať   v   porušovaní   označených   práv   sťažovateľky,   priznal   jej finančné zadosťučinenie v sume 165 000 Sk a náhradu trov konania.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci 12. novembra 2007 písomne vyjadril predseda   okresného   súdu.   K   tomuto   stanovisku   sa   20.   novembra   2007   vyjadril   právny zástupca sťažovateľky.

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní - vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva - ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02).

II.

Z obsahu   sťažnosti   a k nej   priložených   písomností,   zo   spisu   okresného   súdu sp. zn. 8 C   29/95,   ako   aj   z písomných   vyjadrení   účastníkov   konania   ústavný   súd   zistil nasledovný relevantný priebeh a stav konania v posudzovanej veci:

A.

Sťažovateľka   je   žalobkyňou   v spore   o zrušenie   a vyporiadanie   podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktoré sa začalo na jej návrh 12. januára 1995.

Okresný   súd   12.   apríla   1995   zaslal   žalovanému   návrh   na   vyjadrenie,   ktoré   bolo doručené okresnému súdu 25. apríla 1995.

Okresný súd 12. mája 1995 stanovil termín pojednávania na 22. máj 1995.Žalovaný   17.   mája   1995   oznámil   okresnému   súdu,   že   zastupovaním   poveril advokátku JUDr. Ľ. V.

Pojednávanie konané 22. mája 1995 (prítomní sťažovateľka a jej právna zástupkyňa) bolo na žiadosť žalovaného (žiadal lehotu na oboznámenie sa jeho advokátky so sporom), odročené na neurčito.

Predseda okresného súdu 1. júna 1995 vec pridelil sudkyni JUDr. G. V.

Okresný súd 6. júna 1995 požiadal Obecný úrad T. (ďalej len „obecný úrad“) a aj žalovaného o informáciu o spornej nehnuteľnosti (obecný úrad podal informáciu 14. júna 1995 a žalovaný 22. júna 1995).

Sťažovateľka 22. júna 1995 požiadala o oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku.Okresný súd 12. októbra 1995 stanovil termín pojednávania na 6. november 1995.Žalovaný (na výzvu okresného súdu z 12. októbra 1995) predložil 18. októbra 1995 požadované kúpnopredajné zmluvy.

Na pojednávaní konanom 6. novembra 1995 boli vypočutí účastníci. Pojednávanie bolo odročené za účelom predloženia špecifikácie investície vloženej do predmetu sporu matkou žalovaného.

Sťažovateľka 7. novembra 1995 uznala investície vložené do nehnuteľnosti matkou žalovaného vo výške 50 000 Sk.

M. U. 9. januára 1996 navrhla, aby bola pripustená do konania ako vedľajší účastník na   strane   žalovaného,   lebo   si   žalobou   podanou   na   okresnom   súde   uplatňuje   určenie vlastníckeho práva v rozsahu 1/3 k spornej nehnuteľnosti.

Predseda okresného súdu 16. apríla 1997 pridelil vec sudcovi JUDr. J. I.Okresný   súd   uznesením   zo   17.   apríla   1997   ustanovil   znalca   Ing. arch. E.   M.   na vypracovanie posudku o hodnote predmetu sporu v lehote 30 dní.

Okresný   súd   23.   apríla   1997   zistil,   že   spor   o určenie   vlastníckeho   práva k nehnuteľnosti (navrhovateľka M. U.) je vedený pod sp. zn. 7 C 733/95. Vec nie je ešte právoplatne skončená.

Žalovaný   14.   mája   1997   požiadal   o oslobodenie   od   platenia   preddavku   na   trovy konania.

Podľa záznamu zo 4. júna 1997 č. l. 53 vec sp. zn. 7 C 733/95 nie je ešte právoplatne skončená. Prebieha odvolacie konanie.

Znalec 2. júla 1997 predložil znalecký posudok č. 104/97 z 1. júla 1997.Okresný súd 21. júla 1997 (na urgenciu sťažovateľky) oznámil sťažovateľke, že do rozhodnutia o odvolaní vo veci sp. zn. 7 C 733/95 nemôže nariadiť termín pojednávania.Predseda okresného súdu 12. januára 1998 vec pridelil sudkyni JUDr. A. Č.Súdny   spis   sp.   zn.   8   C   29/95   bol   3.   marca   1998   predložený   Krajskému   súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) kvôli odvolaciemu konaniu vo veci sp. zn. 7 C 733/95 a vrátený späť 9. júna 1999.

Podpredseda okresného súdu 8. júla 1999 pridelil vec JUDr. V.Rozsudok krajského súdu, ktorým potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa vo veci sp. zn. 7 C 733/95, bol vydaný 13. marca 2001 a právoplatnosť nadobudol 16. mája 2001.Vo veci konajúca sudkyňa 6. septembra 2001 žiadala k veci pripojiť súdne spisy sp. zn. 7 C 733/95 a sp. zn. 8 C 178/90.

Okresný   súd   22.   januára   2002   nariadil   termín   pojednávania   na   12.   marec   2002 a požiadal   Okresné   úrady   práce   K.   a K.,   ako   aj   obecný   úrad   o podanie   informácie (informácia mu bola podaná 20. februára 2002, 21. februára 2002 a 26. februára 2002).Okresný   súd   22.   januára 2002   zaslal právnym   zástupcom   účastníkov   konania   na vyjadrenie znalecký posudok č. 104/97.

Miestny úrad miestnej časti K. (ďalej len „miestny úrad“) 8. februára 2002 predložil okresnému súdu charakteristiku sťažovateľky.

Žalovaný   8.   marca   2002   predložil   okresnému   súdu   vyjadrenie   k znaleckému posudku.

Pojednávanie konané 12. marca 2002 (prítomní účastníci a ich právni zástupcovia) bolo po vypočutí účastníkov konania odročené na neurčito za účelom vykonania pokusu o uzatvorenie sporu dohodou. Ak k dohode nedôjde, účastníci predložia okresnému súdu návrh na doplnenie dokazovania.

Právny zástupca sťažovateľky 9. apríla 2002 oznámil okresnému súdu, že k dohode nedošlo, a žiadal nariadiť dokazovanie na zistenie všeobecnej ceny nehnuteľností tvoriacich predmet sporu.

Okresný súd 24. februára 2003 požiadal zamestnávateľa žalovaného o oznámenie jeho   príjmov;   sťažovateľku   o zdokladovanie   jej   pracovného   zaradenia   a predloženie daňových priznaní za roky 2001 a 2002; a právneho zástupcu žalovaného o aktuálny výpis z listu   vlastníctva   (sťažovateľka   predložila   požadované   18.   marca   2003,   zamestnávateľ žalovaného 20. marca 2003).

Okresný   súd   18.   júna   2003   urgoval   žalovaného   na   predloženie   listu   vlastníctva (predložený 27. júna 2003).

Okresný   súd   uznesením   z 23.   septembra   2003   nariadil   znalecké   dokazovanie   na určenie aktuálnej ceny nehnuteľnosti a za znalca ustanovil Mgr. J. N. (spis bol znalcovi zaslaný 3. októbra 2003).

Znalec doručil okresnému súdu 10. novembra 2003 znalecký posudok č. 133/2003.Okresný   súd   uznesením   z 26.   novembra   2003   určil   znalcovi   znalečné   (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30. decembra 2003).

Okresný súd 26. novembra 2003 stanovil termín pojednávania na 13. január 2004.Okresný   súd   27.   novembra   2003   vyzval   účastníkov   konania   na   vyjadrenie   sa k zaslanému znaleckému posudku (sťažovateľka predložila vyjadrenie 17. decembra 2003).Na   pojednávaní   konanom   13.   januára   2004   (prítomní   účastníci   konania   a právny zástupca žalovaného) žalovaný oznámil, že voči znaleckému posudku nemá pripomienky a sťažovateľka oznámila, že „zvažuje vzhľadom na hodnotu nehnuteľnosti   aj späťvzatie žaloby, avšak predtým (...) žiada, aby jej bola poskytnutá krátka lehota za účelom právnej rady (...) v konaní zástupcu v súčasnosti nemá“. Pojednávanie bolo odročené na 27. január 2004. Na   pojednávaní   konanom   27.   januára   2004   (prítomní   účastníci   konania   a právny zástupca   žalovaného)   sťažovateľka   uviedla   vyššiu   hodnotu   nehnuteľnosti   ako   znalec a žalovaný   prehlásil,   že   má   financie   na   vyplatenie   podielu   sťažovateľky.   Okresný   súd požiadal účastníkov konania na predloženie otázok pre znalca a pojednávanie odročil na 23. marec 2004.

Sťažovateľka   predložila   9.   februára   2004   otázky   pre   znalca.   Tieto   boli   dané 11. marca 2004 na vedomie žalovanému a 18. marca 2004 boli predložené znalcovi.Na   pojednávaní   konanom   23.   marca   2004   (prítomní   účastníci   konania,   právny zástupca   žalovaného   a znalec)   sa   účastníci   zaoberali   znaleckým   posudkom   a z neho vyplývajúcej   ceny   nehnuteľnosti.   Sťažovateľka   súhlasila   s prikázaním   nehnuteľnosti   do vlastníctva žalovaného, žiadala vyplatenie sumy 900 000 Sk, a nie len 500 000 Sk, ktoré vyplývali zo znaleckého posudku. Pojednávanie bolo odročené na 27. apríl 2004.

Sťažovateľka   21.   apríla   2004   predložila „stanovisko   k odôvodneniu   znaleckého posudku   znalcom   dňa   23.   3.   2004“ a   27.   apríla   2004   telefonicky   ospravedlnila   svoju neúčasť na pojednávaní.

Pojednávanie konané 27. apríla 2004 (prítomní žalovaný a jeho právny zástupca) bolo odročené na 25. máj 2004.

Okresnému   súdu   bola   19.   mája   2004   doručená „námietka   zaujatosti   sudkyne“ podaná sťažovateľkou. Pojednávanie stanovené na 25. máj 2004 okresný súd zrušil, čo telefonicky oznámil účastníkom.

Námietka sťažovateľky bola 21. júla 2004 predložená krajskému súdu. Súdny spis spolu s uznesením krajského zo 4. augusta 2004 bol doručený okresnému súdu 10. augusta 2004 (krajský súd rozhodol, že sudkyňa nie je vylúčená z prerokovania a rozhodovania veci).

Okresný   súd   v dobe   od   1.   decembra   do   24. decembra   2004   doručoval   uznesenie krajského súdu účastníkom konania. Súčasne ich vyzval na oznámenie ďalších návrhov na doplnenie   dokazovania.   Znalca   požiadal   o oznámenie,   aký   vplyv   mala   zmena   vyhlášky o stanovení všeobecnej ceny majetku (od 1. septembra 2004 nadobudla účinnosť vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov) na závery jeho znaleckého posudku. Znalec 30. novembra   2004   oznámil   že „tieto   zmeny   nemajú   žiadny   vplyv“ a že „všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, vyčíslenú v znaleckom posudku je preto možné považovať aj v tomto čase za aktuálnu“.

Okresný   súd   13.   januára   2005   urgoval   zaslanie   ďalších   návrhov   účastníkov   na dokazovanie. Sťažovateľka 17. januára 2005 písomne žiadala, aby bola stanovená „hodnota domu (...) v trhovej cene“.

Okresný   súd   31.   marca   2005   stanovil   termín   pojednávania   na   27.   apríl   2005   a súčasne oznámil účastníkom konania zmenu vo veci konajúceho sudcu (vec bola pridelená Mgr. A. S.).

Sťažovateľka 18. apríla 2005 požiadala okresný súd o „ustanovenie zástupcu z radov advokátov“ a o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Okresný   súd   20.   apríla   2005   požiadal   miestny   úrad   o podanie   informácie o majetkových   pomeroch   sťažovateľky   (sťažovateľku   požiadal   o predloženie   potvrdenia o jej majetkových pomeroch na predpísanom tlačive). Sťažovateľka požadované doklady predložila 20. apríla 2005.

Na   pojednávaní   konanom   27.   apríla   2005   (prítomní   účastníci   a právny   zástupca žalovaného) sa okresný súd zaoberal uvedenými žiadosťami sťažovateľky. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že termín bude určený po rozhodnutí súdu o žiadostiach sťažovateľky.

Miestny   úrad   3.   mája   2005   predložil „charakteristiku“ sťažovateľky   (majetkové pomery   sťažovateľky   mu   nie   sú   známe).   Zamestnávateľ   sťažovateľky   30.   mája   2005 predložil súdu požadované doklady.

Okresný   súd   18.   mája   2005   vyzval   zamestnávateľa   sťažovateľky   o podanie informácie o jej príjmoch za roky 2003 a 20004.

Okresný súd uznesením 22. júna 2005 priznal sťažovateľke oslobodenie od platenia súdnych   poplatkov   a   uznesením   zo   4.   júla   2005   jej   za   právneho   zástupcu   ustanovil advokátku JUDr. K. P.

Okresný súd 3. augusta 2005 stanovil termín pojednávania na 30. september 2005. Ustanovená právna zástupkyňa 27. septembra 2005 nahliadla so súdneho spisu.

Na   pojednávaní   konanom   30.   septembra   2005   (prítomní   účastníci   a ich   právni zástupcovia) sťažovateľka žiadala vypracovanie nového znaleckého posudku. Okresný súd odročil pojednávanie na neurčito s tým, že sťažovateľka v lehote 5 dní oznámi „na aké skutočnosti žiada, aby bol vypracovaný znalecký posudok“.

Okresný súd uznesením z 30. septembra 2005 priznal znalcovi znalečné za posudok z 1. júla 1997.

Sťažovateľka 3. októbra 2005 oznámila súdu spisovú značku konania vedeného proti žalovanému vo veci zvýšenia výživného pre ich maloleté deti a 4. novembra 2005 predložila „Podanie vo veci samej“, v ktorom žiada o vypracovanie nového kontrolného znaleckého posudku.

Žalovaný   30.   novembra   2005   oznámil   okresnému   súdu   zmenu   svojho   právneho zástupcu (svojím zastupovaním poveril advokátku JUDr. I. R.).

Okresný   súd   uznesením   z 25.   novembra   2005   ustanovil „na   zistenie   a určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti (trhovej)...“ znalca Ing. J. B.

Znalec 30. marca 2006 predložil okresnému súdu znalecký posudok č. 15/2006.Okresný   súd   24.   apríla   2006   zaslal   znalecký   posudok   účastníkom   konania   na vyjadrenie a súčasne im zaslal aj uznesenie z 24. apríla 2006 o znalečnom.

Okresný súd zaslal 4. mája 2006 spis ústavnému súdu.Spis bol vrátený ústavným súdom 16. mája 2006.Vyjadrenie   žalovaného   k znaleckému   posudku   a jeho   odvolanie   proti   uzneseniu o odmene znalcovi bolo doručené 19. mája 2006.

Okresný súd 26. mája 2006 predložil spis krajskému súdu.Krajský súd 27. apríla 2007 vydal uznesenie, ktorým potvrdil uznesenie o odmene znalcovi. Spis bol vrátený okresnému súdu 26. júna 2007.

Okresný   súd   listom   z 28.   júna   2007   vyzýval   účastníkov   konania,   aby   doplnili prípadné návrhy na doplnenie dôkazov a aby sa vyjadrili k znaleckému posudku.

Podaním   doručeným okresnému súdu   10.   júla 2007 sťažovateľka žiadala doplniť znalecký posudok o zistenie trhovej hodnoty nehnuteľnosti porovnávacou metódou.Okresnému súdu bolo 25. júla 2007 doručené podanie žalovaného. Ten nenavrhoval žiadne dôkazy a žiadal, aby okresný súd nariadil pojednávanie a rozhodol vo veci.Okresný súd listom z 28. septembra 2007 vyzýval znalca na vyjadrenie, či môže znalecký posudok doplniť o zistenie trhovej hodnoty nehnuteľnosti porovnávacou metódou.Okresnému súdu bola 15. októbra doručená odpoveď znalca, v ktorej uviedol, že k uvedenému doplneniu posudku je potrebné získať najmenej tri kúpne zmluvy na podobné nehnuteľnosti v danom mieste, avšak pre neho sú tieto doklady nedostupné.

Podľa vyjadrenia sťažovateľky doručeného okresnému súdu 6. novembra 2007 má znalec možnosť zadovážiť si príslušné listiny z katastra nehnuteľností.

B.

Predseda   okresného   v odpovedi   sp.   zn.   Spr.   2087/03   zo 16.   októbra   2003   na sťažovateľkinu sťažnosť na prieťahy v konaní z 18. júna 2003 uviedol: „V predmetnej veci a to   vychádzajúc   zo   zberného   spisu   tunajšieho   súdu,   keďže   spis   sa   nachádza   v zmysle uznesenia zo dňa 23. 9. 2003 u znalca za účelom posúdenia a určenia všeobecnej ceny nehnuteľnosti, doposiaľ rozhodnuté nebolo, nakoľko účastníci konania namietali pôvodný znalecký posudok.

Konanie bolo v tejto veci prerušené z dôvodu vedeného konania na tunajšom súde pod sp. zn. 7 C 733/95, nakoľko predmetná vec v našom konaní súvisela s vyššie uvedenou vecou. Konanie vo veci 7 C 733/95 po rozhodnutí o odvolaní nadobudlo právoplatnosť. Vzhľadom k tomu, že od podania návrhu do začatia konania po prerušení konania nastali zmeny pomerov aj u účastníkov konania, ako aj došlo k zmene stavu nehnuteľností, boli účastníci konania v roku 2003 opakovane vyzývaní na zdokladovanie svojich pomerov, ako aj zdokladovanie aktuálnosti stavu nehnuteľnosti a to predložením listinných dôkazov, za účelom získania podkladov na určenie všeobecnej ceny predmetnej nehnuteľnosti.

Po dôjdení znaleckého posudku bude určený termín pojednávania. Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   celý   spis   bol   postúpený   ustanovenému   znalcovi, nemôžem   zhodnotiť,   či   vo   veci   sú   prieťahy.   Až   po   vrátení   spisu   súdnym   znalcom   Vám oznámim,   či   Vaša   sťažnosť   je   dôvodná   a na   základe   toho   budú   zo   strany   súdu   prijaté opatrenia.“

Na žiadosť sťažovateľky bola sťažnosť prešetrená. V odpovedi sp. zn. Spr. 2089/04 z 13. septembra 2004 predseda okresného súdu po rekapitulácii priebehu konania uviedol: „Z uvedeného   prehľadu   vyplýva,   že   i napriek   tomu,   že   sa   vo   veci   konalo,   boli   zistené prieťahy   v konaní   a to   najmä   z dôvodu,   že   v danej   veci   dochádzalo   v dôsledku   rozvrhu práce k zmenám prejednávajúcich sudcov ako aj zaťaženosti jednotlivých sudcov.

Z týchto dôvodov hodnotím Vašu sťažnosť ako dôvodnú z objektívnych príčin.“

III.

1.   Predmetom   konania   vedeného   ústavným   súdom   bolo   posúdenie,   či   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 29/95 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, resp. práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola v primeranej lehote prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

2.   Predseda   okresného   súdu   k predmetu   sťažnosti   vo   svojom   vyjadrení z 12. novembra 2007 uviedol: „Vecná stránka sťažnosti je podrobne opísaná v sťažnosti sťažovateľky, ktorá presne chronologicky uviedla jednotlivé úkony súdu vo veci. K tomuto je potrebné   poznamenať,   že   dĺžka   konania   bola   ovplyvnená   jednak   častou   zmenou prejednávajúcich   sudcov,   ako   to   bolo   uvedené   v odpovedi   tunajšieho   súdu   na   sťažnosť sťažovateľky, zmenami právnych zástupcov u účastníkov konania, ako aj dvoma znaleckými posudkami a jedným kontrolným znaleckým posudkom. Ďalej je potrebné poznamenať, že každý z prejednávajúcich sudcov mal v tom čase minimálne 400 vecí v senáte. V súčasnosti vec prejednáva šiesty sudca, JUDr. S., ktorej vec bola pridelená 2. 3. 2005.“

3. Sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne reagujúc (z 20. novembra 2007)   na   vyjadrenie   okresného   súdu   uviedla: „Z doručeného   vyjadrenia   vyplýva,   že Okresný   súd   Košice   -   okolie   v podstate   nepopiera,   že   by   v predmetnom   konaní   boli prieťahy. Ako dôvod týchto prieťahov uvádza aj skutočnosť, že v konaní sa 6 krát zmenil prejednávajúci sudca, ktorí súd zavalení množstvom práce. Uvedený dôvod však nemôže byť ospravedlnením   pre   prieťahy   v konaní.   Je   absolútne   nepodstatné,   že   v konaní   boli vyhotovené   dva   znalecké   posudky   a navyše   jeden   kontrolný.   Vyžadoval   si   to   objasnený skutkový   stav.   Rovnako   sa   na   prieťahy   v súdnom   konaní   nemohla   mať   vplyv   výmena právneho   zástupcu,   pretože   to   nie   je   dôvod   pre   opakovanie   procesných   úkonov   či dokazovanie.“

4.   Judikatúra   ústavného   súdu   a   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   (ďalej   len „ESĽP“) sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníka   a postup   súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

4.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetné občianskoprávne konanie sa začalo 12. januára 1995, teda pred vyše 11 rokmi, a k dnešnému dňu nie je skončené na súde prvého stupňa.

4.2 Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd aj v predmetnom prípade bral do úvahy skutkový stav veci a platnú právnu úpravu relevantnú na rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci.

Predmetom konania je prerokovanie a rozhodnutie občianskoprávnej veci (zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva) vedenej pod sp. zn. 8 C 29/95. Ústavný súd je toho názoru, že namietané konanie vzhľadom na jeho predmet a skutkovú náročnosť možno hodnotiť ako čiastočne zložitú vec, ktorá mala určitý vplyv na celkový priebeh konania. Zisťovanie   (identifikácia)   predmetu   sporu,   zisťovanie   majetkových   pomerov   účastníkov sporu, rozhodovanie o námietke predpojatosti sudcu, návrhy účastníkov na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, resp. žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu a nariadenie troch znaleckých dokazovaní neboli však rozhodujúcimi skutočnosťami vplývajúcimi na dĺžku konania a nemôžu ospravedlniť jeho celkovú doterajšiu dĺžku.

4.3 Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú   závažnú   skutočnosť,   ktorá   by   mohla   byť   osobitne   zohľadnená   na   jej   ťarchu   pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

4.4 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci, a to nielen z hľadiska sťažovateľkou namietaných skutočností, ale aj z hľadiska celkového priebehu posudzovaného súdneho konania.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   v posudzovanom   konaní   došlo   k prieťahom predovšetkým:

- od   6.   novembra   1995   (pojednávanie)   do   17.   apríla   1997   (ustanovenie   znalca), t. j. v trvaní viac ako 17 mesiacov;

- od 16. mája 2001 (právoplatnosť rozsudku vo veci sp. zn. 7 C 733/95) do 22. januára 2002 (predvolanie na pojednávanie), t. j. v trvaní viac ako 6 mesiacov;

- od   9.   apríla 2002 (oznámenie advokáta)   do   24.   februára   2003   (výzva okresného súdu), t. j. v trvaní viac ako 10 mesiacov;keď bol okresný súd bez akýchkoľvek zákonných dôvodov   nečinný (resp.   nevykonával úkony   priamo   smerujúce   k rozhodnutiu   v merite   veci),   teda   v priebehu   dvoch   rokov a deviatich   mesiacov   neboli   vykonané   vo   veci   žiadne   úkony   smerujúce   k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas súdneho konania nachádzala. Vzhľadom na uvedenú dlhodobú nečinnosť okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené výlučne zložitosťou veci a ani správaním účastníkov konania,   ale   najmä   v dôsledku   postupu   okresného   súdu.   Obranu   okresného   súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne príčiny spôsobiť tieto prieťahy, nemožno   akceptovať.   Skutočnosť,   že   okresný   súd   mal   problémy   (vysoký   počet nevybavených vecí), ktoré nedokázal alebo nemohol riešiť, nemôžu byť na ťarchu účastníka konania a nemajú povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne   príslušný   na   rozhodnutie   vo   veci   občana,   ktorý   sa   naň   obrátil   (pozri   napr. I. ÚS 156/02).

Ústavný súd súčasne zdôrazňuje, že občianske súdne konanie, ktoré bez meritórneho rozhodnutia súdu prvého stupňa trvá tak dlho, ako je to v danej veci, možno už len na základe   jeho   posúdenia   považovať za   nezlučiteľné   s imperatívom   ustanoveným   v čl.   48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania totiž v princípe predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (I. ÚS 66/03).

4.5 Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadné odlišnosti.

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

5.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom   na plynulé   konanie   okresného   súdu   od   nariadenia   znaleckého dokazovania 23. septembra 2003 zisteného zo súdneho spisu sp. zn. 8 C 29/95 nepovažoval ústavný súd za dôvodné vyhovieť aj návrhu sťažovateľky, aby zakázal okresnému súdu pokračovať v porušovaní ňou označených základných práv.

6. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

6.1   Sťažovateľka   žiadala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume 165 000 Sk.

6.2   Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä s prihliadnutím na celkovú dĺžku konania považuje za primerané v sume 120 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľke   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

7. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úspešnej   sťažovateľke   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia advokátom.   Advokát   vykonal   tri   úkony   právnych   služieb,   a to   prevzatie   a prípravu zastupovania,   písomné   podanie   (sťažnosť)   z 13.   novembra   2006   a vyjadrenie z 20. novembra   2007.   Odmena   určená   podľa   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) (t. j. 1/6 z výpočtového základu 16 381 Sk) za jeden úkon vykonaný v roku 2006 je 2 730 Sk a s režijným paušálom 164 Sk predstavuje sumu 2 894 Sk. Odmena určená podľa § 11 ods. 2 vyhlášky (t. j. 1/6 z výpočtového základu 17 822 Sk) za jeden úkon vykonaný v roku 2007 je 2 970 Sk a s režijným paušálom 178 Sk predstavuje sumu 3 148 Sk. Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom by predstavovala za 2 úkony v roku 2006 sumu 5 788 Sk a za úkon vykonaný v roku 2007 sumu 3 148 Sk, t. j. spolu za 3 úkony právnych služieb 8 936 Sk. Pretože si sťažovateľka uplatnila náhradu trov v menšej sume 8 696 Sk, ústavný súd vyhovel jej návrhu. Z týchto dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

8. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. januára 2008